Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   lv Pagātne 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [astoņdesmit trīs]

Pagātne 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
telefonovať p-ezvanīt piezvanīt p-e-v-n-t --------- piezvanīt 0
Telefonoval som. E---u--ju----tel----u. Es runāju pa telefonu. E- r-n-j- p- t-l-f-n-. ---------------------- Es runāju pa telefonu. 0
Celý čas som telefonoval. Es-runāju----te--f-nu vi-- --i-u. Es runāju pa telefonu visu laiku. E- r-n-j- p- t-l-f-n- v-s- l-i-u- --------------------------------- Es runāju pa telefonu visu laiku. 0
pýtať sa jau-āt jautāt j-u-ā- ------ jautāt 0
Opýtal som sa. Es ---t---. Es jautāju. E- j-u-ā-u- ----------- Es jautāju. 0
Vždy som sa pýtal. E---i--mē- j-u-ā-u. Es vienmēr jautāju. E- v-e-m-r j-u-ā-u- ------------------- Es vienmēr jautāju. 0
rozprávať st-st-t stāstīt s-ā-t-t ------- stāstīt 0
Rozprával som. E---t-----u. Es stāstīju. E- s-ā-t-j-. ------------ Es stāstīju. 0
Rozprával som celý príbeh. E--i--tās-ī-- -is- -t----. Es izstāstīju visu stāstu. E- i-s-ā-t-j- v-s- s-ā-t-. -------------------------- Es izstāstīju visu stāstu. 0
učiť sa mācīti-s mācīties m-c-t-e- -------- mācīties 0
Učil som sa. Es mā---o-. Es mācījos. E- m-c-j-s- ----------- Es mācījos. 0
Učil som sa celý večer. E- --c---s --s- -ak---. Es mācījos visu vakaru. E- m-c-j-s v-s- v-k-r-. ----------------------- Es mācījos visu vakaru. 0
pracovať s-----t strādāt s-r-d-t ------- strādāt 0
Pracoval som. Es s-r-d-ju. Es strādāju. E- s-r-d-j-. ------------ Es strādāju. 0
Pracoval som celý deň. E--strādāj--vis- d--nu. Es strādāju visu dienu. E- s-r-d-j- v-s- d-e-u- ----------------------- Es strādāju visu dienu. 0
jesť ē-t ēst ē-t --- ēst 0
Jedol som. E- --ēd-. Es paēdu. E- p-ē-u- --------- Es paēdu. 0
Zjedol som celé jedlo. Es ---du v-su----en-. Es apēdu visu ēdienu. E- a-ē-u v-s- ē-i-n-. --------------------- Es apēdu visu ēdienu. 0

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!