Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   lv Kārtas skaitļa vārdi

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [sešdesmit viens]

Kārtas skaitļa vārdi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. Pi-m-i- mē--s----r-j-nv-r-s. Pirmais mēnesis ir janvāris. P-r-a-s m-n-s-s i- j-n-ā-i-. ---------------------------- Pirmais mēnesis ir janvāris. 0
Druhý mesiac je február. O---i- mēn---s i--f--ru-ri-. Otrais mēnesis ir februāris. O-r-i- m-n-s-s i- f-b-u-r-s- ---------------------------- Otrais mēnesis ir februāris. 0
Tretí mesiac je marec. T-ešai----n---- ir-m--t-. Trešais mēnesis ir marts. T-e-a-s m-n-s-s i- m-r-s- ------------------------- Trešais mēnesis ir marts. 0
Štvrtý mesiac je apríl. C---rt-is mē--si-----ap--l--. Ceturtais mēnesis ir aprīlis. C-t-r-a-s m-n-s-s i- a-r-l-s- ----------------------------- Ceturtais mēnesis ir aprīlis. 0
Piaty mesiac je máj. P----a-s-mē---is -- ----s. Piektais mēnesis ir maijs. P-e-t-i- m-n-s-s i- m-i-s- -------------------------- Piektais mēnesis ir maijs. 0
Šiesty mesiac je jún. S-s-a-s----e-i---- -ūn-j-. Sestais mēnesis ir jūnijs. S-s-a-s m-n-s-s i- j-n-j-. -------------------------- Sestais mēnesis ir jūnijs. 0
Šesť mesiacov je pol roka. S--i-mē---- ir ---g-ds. Seši mēneši ir pusgads. S-š- m-n-š- i- p-s-a-s- ----------------------- Seši mēneši ir pusgads. 0
Január, február, marec, J-----is- f--r--ri-- -a--s, Janvāris, februāris, marts, J-n-ā-i-, f-b-u-r-s- m-r-s- --------------------------- Janvāris, februāris, marts, 0
apríl, máj a jún. a--īl--,-m------n----ij-. aprīlis, maijs un jūnijs. a-r-l-s- m-i-s u- j-n-j-. ------------------------- aprīlis, maijs un jūnijs. 0
Siedmy mesiac je júl. Septī---s---n--i- ir-jūli-s. Septītais mēnesis ir jūlijs. S-p-ī-a-s m-n-s-s i- j-l-j-. ---------------------------- Septītais mēnesis ir jūlijs. 0
Ôsmy mesiac je august. Ast-tais--ē-esis -r a-gu--s. Astotais mēnesis ir augusts. A-t-t-i- m-n-s-s i- a-g-s-s- ---------------------------- Astotais mēnesis ir augusts. 0
Deviaty mesiac je september. D-vī-ais --n--i---- --pte-----. Devītais mēnesis ir septembris. D-v-t-i- m-n-s-s i- s-p-e-b-i-. ------------------------------- Devītais mēnesis ir septembris. 0
Desiaty mesiac je október. D-smita-s -ē-es-- -- ---o----. Desmitais mēnesis ir oktobris. D-s-i-a-s m-n-s-s i- o-t-b-i-. ------------------------------ Desmitais mēnesis ir oktobris. 0
Jedenásty mesiac je november. V--np--s-i---s-m-ne-i---- nov--b--s. Vienpadsmitais mēnesis ir novembris. V-e-p-d-m-t-i- m-n-s-s i- n-v-m-r-s- ------------------------------------ Vienpadsmitais mēnesis ir novembris. 0
Dvanásty mesiac je december. D----d-m---i---ē--sis -- --c-mb--s. Divpadsmitais mēnesis ir decembris. D-v-a-s-i-a-s m-n-s-s i- d-c-m-r-s- ----------------------------------- Divpadsmitais mēnesis ir decembris. 0
Dvanásť mesiacov je jeden rok. D-vp-dsm---mē---i i----ens-ga-s. Divpadsmit mēneši ir viens gads. D-v-a-s-i- m-n-š- i- v-e-s g-d-. -------------------------------- Divpadsmit mēneši ir viens gads. 0
Júl, august, september, Jū-ij-- -u-u---- s-p--mbri-, Jūlijs, augusts, septembris, J-l-j-, a-g-s-s- s-p-e-b-i-, ---------------------------- Jūlijs, augusts, septembris, 0
október, november a december. ok-o-ri---no--mbri--u--dec-mb---. oktobris, novembris un decembris. o-t-b-i-, n-v-m-r-s u- d-c-m-r-s- --------------------------------- oktobris, novembris un decembris. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...