Slovníček fráz

sk Spojky 4   »   lv Saikļi 4

97 [deväťdesiatsedem]

Spojky 4

Spojky 4

97 [deviņdesmit septiņi]

Saikļi 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Zaspal, hoci bol televízor zapnutý. V-ņ--ai----a---aut-g-n te-----or- -i-a--e----t-. Viņš aizmiga, kaut gan televizors bija ieslēgts. V-ņ- a-z-i-a- k-u- g-n t-l-v-z-r- b-j- i-s-ē-t-. ------------------------------------------------ Viņš aizmiga, kaut gan televizors bija ieslēgts. 0
Ešte zostal, hoci už bolo neskoro. Vi-- pa-i--- k-u--g---bi-- --- vē--. Viņš palika, kaut gan bija jau vēls. V-ņ- p-l-k-, k-u- g-n b-j- j-u v-l-. ------------------------------------ Viņš palika, kaut gan bija jau vēls. 0
Neprišiel, hoci sme sa dohodli. Vi---neat-ā--, k--t-g-n m------ā- ---unāj---. Viņš neatnāca, kaut gan mēs bijām norunājuši. V-ņ- n-a-n-c-, k-u- g-n m-s b-j-m n-r-n-j-š-. --------------------------------------------- Viņš neatnāca, kaut gan mēs bijām norunājuši. 0
Televízor bol zapnutý. Napriek tomu zaspal. Telev--ors --j- i-s----s- -es---oti-- -z -o- vi----izmi-a. Televizors bija ieslēgts. Neskatoties uz to, viņš aizmiga. T-l-v-z-r- b-j- i-s-ē-t-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- a-z-i-a- ---------------------------------------------------------- Televizors bija ieslēgts. Neskatoties uz to, viņš aizmiga. 0
Bolo už neskoro. Napriek tomu ešte zostal. B----jau---ls. N-s-a-o--es -z --, v--š-pa--k-. Bija jau vēls. Neskatoties uz to, viņš palika. B-j- j-u v-l-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- p-l-k-. ---------------------------------------------- Bija jau vēls. Neskatoties uz to, viņš palika. 0
Dohodli sme sa. Napriek tomu neprišiel. M-s-bi-ā- no--nāj-ši.-N-s----ti-- ---t---v--- -e--nā--. Mēs bijām norunājuši. Neskatoties uz to, viņš neatnāca. M-s b-j-m n-r-n-j-š-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- n-a-n-c-. ------------------------------------------------------- Mēs bijām norunājuši. Neskatoties uz to, viņš neatnāca. 0
Hoci nemá vodičský preukaz, šoféruje auto. Ka-t-a-ī -i-am na- autov-dītāja --li----a------- bra----r-maš--u. Kaut arī viņam nav autovadītāja apliecības, viņš brauc ar mašīnu. K-u- a-ī v-ņ-m n-v a-t-v-d-t-j- a-l-e-ī-a-, v-ņ- b-a-c a- m-š-n-. ----------------------------------------------------------------- Kaut arī viņam nav autovadītāja apliecības, viņš brauc ar mašīnu. 0
Hoci je cesta klzká, jazdí rýchlo. K----a-ī-iel--i- -li-e-----iņ--br-uc -tri. Kaut arī iela ir slidena, viņš brauc ātri. K-u- a-ī i-l- i- s-i-e-a- v-ņ- b-a-c ā-r-. ------------------------------------------ Kaut arī iela ir slidena, viņš brauc ātri. 0
Hoci je opitý, jazdí na bicykli. Ka----r---i---ir p-----ries, --ņš b---c--r di-------. Kaut arī viņš ir piedzēries, viņš brauc ar divriteni. K-u- a-ī v-ņ- i- p-e-z-r-e-, v-ņ- b-a-c a- d-v-i-e-i- ----------------------------------------------------- Kaut arī viņš ir piedzēries, viņš brauc ar divriteni. 0
Nemá vodičský preukaz. Napriek tomu šoféruje auto. Vi--m---- ---ov-dī--j-------c---s.-Ne--a-oti----z --, viņš-br-uc ar--a--n-. Viņam nav autovadītāja apliecības. Neskatoties uz to, viņš brauc ar mašīnu. V-ņ-m n-v a-t-v-d-t-j- a-l-e-ī-a-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- b-a-c a- m-š-n-. --------------------------------------------------------------------------- Viņam nav autovadītāja apliecības. Neskatoties uz to, viņš brauc ar mašīnu. 0
Cesta je klzká. Napriek tomu jazdí tak rýchlo. Iel---r---id-----Nes---o-ies--z---,--i-š br--- -t--. Iela ir slidena. Neskatoties uz to, viņš brauc ātri. I-l- i- s-i-e-a- N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- b-a-c ā-r-. ---------------------------------------------------- Iela ir slidena. Neskatoties uz to, viņš brauc ātri. 0
Je opitý. Napriek tomu jazdí na bicykli. V--š ir -i-d------.-Ne---toti-s u--to---i-š--ra-c ar-d-vrit---. Viņš ir piedzēries. Neskatoties uz to, viņš brauc ar divriteni. V-ņ- i- p-e-z-r-e-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- b-a-c a- d-v-i-e-i- --------------------------------------------------------------- Viņš ir piedzēries. Neskatoties uz to, viņš brauc ar divriteni. 0
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala. Vi-a-nevar --ra-t-da-bavi-t-,-ka----r- i- ------us-. Viņa nevar atrast darbavietu, kaut arī ir studējusi. V-ņ- n-v-r a-r-s- d-r-a-i-t-, k-u- a-ī i- s-u-ē-u-i- ---------------------------------------------------- Viņa nevar atrast darbavietu, kaut arī ir studējusi. 0
Nejde k lekárovi, hoci má bolesti. V--a-ne--- -i--ārst-, kaut g-----ņai-i- ---e-. Viņa neiet pie ārsta, kaut gan viņai ir sāpes. V-ņ- n-i-t p-e ā-s-a- k-u- g-n v-ņ-i i- s-p-s- ---------------------------------------------- Viņa neiet pie ārsta, kaut gan viņai ir sāpes. 0
Kupuje auto, hoci nemá peniaze. Vi------k---šī--,--au--arī-v--a--na- naud--. Viņa pērk mašīnu, kaut arī viņai nav naudas. V-ņ- p-r- m-š-n-, k-u- a-ī v-ņ-i n-v n-u-a-. -------------------------------------------- Viņa pērk mašīnu, kaut arī viņai nav naudas. 0
Študovala. Napriek tomu nemôže nájsť (pracovné) miesto. V--a--tudēj---N-s--t-tie--u- -o- -i-a ---a--a-r--t ---ba vi-t-. Viņa studēja. Neskatoties uz to, viņa nevar atrast darba vietu. V-ņ- s-u-ē-a- N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- n-v-r a-r-s- d-r-a v-e-u- --------------------------------------------------------------- Viņa studēja. Neskatoties uz to, viņa nevar atrast darba vietu. 0
Má bolesti. Napriek tomu nejde k lekárovi. V---i-ir---pes. -e-k-t--i---uz -o, viņa--e-et -i--ārst-. Viņai ir sāpes. Neskatoties uz to, viņa neiet pie ārsta. V-ņ-i i- s-p-s- N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- n-i-t p-e ā-s-a- -------------------------------------------------------- Viņai ir sāpes. Neskatoties uz to, viņa neiet pie ārsta. 0
Nemá peniaze. Napriek tomu kupuje auto. V--ai--av nau---- Nes-at--ie---z-t---vi----ē-k-m-šī-u. Viņai nav naudas. Neskatoties uz to, viņa pērk mašīnu. V-ņ-i n-v n-u-a-. N-s-a-o-i-s u- t-, v-ņ- p-r- m-š-n-. ------------------------------------------------------ Viņai nav naudas. Neskatoties uz to, viņa pērk mašīnu. 0

Mladí ľudia sa učia inak ako starí

Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo. Dospelým to väčšinou trvá dlhšie. Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí. Učia sa len inak. Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa. Musí sa naučiť viac vecí naraz. Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať. Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať. Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby. Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie. Komunikovať v cudzom jazyku je výzva. Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života. V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť. Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené. Mozog je preto dobre trénovaný. Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni. Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa. Ich mozog ťaží zo svojich skúseností. Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami. V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé. To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr. V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času. Môžu často precvičovať. To je u jazykov obzvlášť dôležité. Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo. Človek sa môže úspešne učiť v každom veku. Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty. A robí to rád ...