Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   kk Getting to know others

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [үш]

3 [üş]

Getting to know others

[Tanısw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Ahoj! С-лем! Салем! С-л-м- ------ Салем! 0
S--e-! Salem! S-l-m- ------ Salem!
Dobrý deň! Қ-й---ы --н! Қайырлы күн! Қ-й-р-ы к-н- ------------ Қайырлы күн! 0
Q----l- k-n! Qayırlı kün! Q-y-r-ı k-n- ------------ Qayırlı kün!
Ako sa darí? Қ-лайс-ң? - Қ-л--с--? Қалайсың? / Қалайсыз? Қ-л-й-ы-? / Қ-л-й-ы-? --------------------- Қалайсың? / Қалайсыз? 0
Qal-ysıñ----Qa-a----? Qalaysıñ? / Qalaysız? Q-l-y-ı-? / Q-l-y-ı-? --------------------- Qalaysıñ? / Qalaysız?
Pochádzate z Európy? Е----а-ансы---а? Еуропадансыз ба? Е-р-п-д-н-ы- б-? ---------------- Еуропадансыз ба? 0
Ew-o---ans----a? Ewropadansız ba? E-r-p-d-n-ı- b-? ---------------- Ewropadansız ba?
Pochádzate z Ameriky? А-ери--д--с-----? Америкадансыз ба? А-е-и-а-а-с-з б-? ----------------- Америкадансыз ба? 0
Am-r--ad----z-ba? Amerïkadansız ba? A-e-ï-a-a-s-z b-? ----------------- Amerïkadansız ba?
Pochádzate z Ázie? Аз---а---з б-? Азиядансыз ба? А-и-д-н-ы- б-? -------------- Азиядансыз ба? 0
A-----a-sız-b-? Azïyadansız ba? A-ï-a-a-s-z b-? --------------- Azïyadansız ba?
V ktorom hoteli bývate? Қа- қон---үйг--т---а-ы---? Қай қонақ үйге тоқтадыңыз? Қ-й қ-н-қ ү-г- т-қ-а-ы-ы-? -------------------------- Қай қонақ үйге тоқтадыңыз? 0
Qa--qo-a- ü-ge --q--dı-ız? Qay qonaq üyge toqtadıñız? Q-y q-n-q ü-g- t-q-a-ı-ı-? -------------------------- Qay qonaq üyge toqtadıñız?
Ako dlho ste už tu? Ке-----зге-қа-ша -----? Келгеңізге қанша болды? К-л-е-і-г- қ-н-а б-л-ы- ----------------------- Келгеңізге қанша болды? 0
Ke----i--- -anş- bo--ı? Kelgeñizge qanşa boldı? K-l-e-i-g- q-n-a b-l-ı- ----------------------- Kelgeñizge qanşa boldı?
Ako dlho zostanete? Мұ-д---а----б-ла-ыз? Мұнда қанша боласыз? М-н-а қ-н-а б-л-с-з- -------------------- Мұнда қанша боласыз? 0
M---a--a-ş---o-as-z? Munda qanşa bolasız? M-n-a q-n-a b-l-s-z- -------------------- Munda qanşa bolasız?
Páči sa vám tu? С---е--ұл-же- -н-й---? Сізге бұл жер ұнай ма? С-з-е б-л ж-р ұ-а- м-? ---------------------- Сізге бұл жер ұнай ма? 0
S--ge --- j-r-una- -a? Sizge bul jer unay ma? S-z-e b-l j-r u-a- m-? ---------------------- Sizge bul jer unay ma?
Ste tu na dovolenke? Мұн-- --м-лыс---к-л--ң-- --? Мұнда демалысқа келдіңіз бе? М-н-а д-м-л-с-а к-л-і-і- б-? ---------------------------- Мұнда демалысқа келдіңіз бе? 0
Mund--demalı-qa-ke-------be? Munda demalısqa keldiñiz be? M-n-a d-m-l-s-a k-l-i-i- b-? ---------------------------- Munda demalısqa keldiñiz be?
Navštívte ma niekedy! М--а- ----қ-а-ке-----! Маған қонаққа келіңіз! М-ғ-н қ-н-қ-а к-л-ң-з- ---------------------- Маған қонаққа келіңіз! 0
M--an--on-q----e-iñiz! Mağan qonaqqa keliñiz! M-ğ-n q-n-q-a k-l-ñ-z- ---------------------- Mağan qonaqqa keliñiz!
Tu je moja adresa. М--а- — м-н-ң --ке-жайым. Мынау — менің мекенжайым. М-н-у — м-н-ң м-к-н-а-ы-. ------------------------- Мынау — менің мекенжайым. 0
Mı-a--- men---m-ken-a---. Mınaw — meniñ mekenjayım. M-n-w — m-n-ñ m-k-n-a-ı-. ------------------------- Mınaw — meniñ mekenjayım.
Uvidíme sa zajtra? Е------езде-е----б-? Ертең кездесеміз бе? Е-т-ң к-з-е-е-і- б-? -------------------- Ертең кездесеміз бе? 0
E--eñ--ezd--em----e? Erteñ kezdesemiz be? E-t-ñ k-z-e-e-i- b-? -------------------- Erteñ kezdesemiz be?
Je mi ľúto, už niečo mám. Ө----ш---орай,-бас---жо--а--м --- еді. Өкінішке орай, басқа жоспарым бар еді. Ө-і-і-к- о-а-, б-с-а ж-с-а-ы- б-р е-і- -------------------------------------- Өкінішке орай, басқа жоспарым бар еді. 0
Ö----şk- ora-,---s-a jos--r-m ba- -d-. Ökinişke oray, basqa josparım bar edi. Ö-i-i-k- o-a-, b-s-a j-s-a-ı- b-r e-i- -------------------------------------- Ökinişke oray, basqa josparım bar edi.
Čau! Са----л--/-С-у --л-ңы-! Сау бол! / Сау болыңыз! С-у б-л- / С-у б-л-ң-з- ----------------------- Сау бол! / Сау болыңыз! 0
Saw--o-!-/ Saw-bolıñız! Saw bol! / Saw bolıñız! S-w b-l- / S-w b-l-ñ-z- ----------------------- Saw bol! / Saw bolıñız!
Dovidenia! Кө--с-е--е! Көріскенше! К-р-с-е-ш-! ----------- Көріскенше! 0
Kö-iske-ş-! Köriskenşe! K-r-s-e-ş-! ----------- Köriskenşe!
Do skorého videnia! Тая- --а-а көр-ске-ш-! Таяу арада көріскенше! Т-я- а-а-а к-р-с-е-ш-! ---------------------- Таяу арада көріскенше! 0
T-y-w a-ada kö--ske-şe! Tayaw arada köriskenşe! T-y-w a-a-a k-r-s-e-ş-! ----------------------- Tayaw arada köriskenşe!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....