Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   kk At the restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [отыз екі]

32 [otız eki]

At the restaurant 4

[Meyramxanada 4]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Бір-ф-- к-рто-ы, к-тчу-п--. Бір фри картобы, кетчуппен. Б-р ф-и к-р-о-ы- к-т-у-п-н- --------------------------- Бір фри картобы, кетчуппен. 0
B-r f----a---b-- ---çw-p--. Bir frï kartobı, ketçwppen. B-r f-ï k-r-o-ı- k-t-w-p-n- --------------------------- Bir frï kartobı, ketçwppen.
A dvakrát s majonézou. Е-і-по----сын --й-н--б-н--ері-і-. Екі порциясын майонезбен беріңіз. Е-і п-р-и-с-н м-й-н-з-е- б-р-ң-з- --------------------------------- Екі порциясын майонезбен беріңіз. 0
E-i--o-cïy-sın----on-z-en---ri---. Eki porcïyasın mayonezben beriñiz. E-i p-r-ï-a-ı- m-y-n-z-e- b-r-ñ-z- ---------------------------------- Eki porcïyasın mayonezben beriñiz.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. Үш ---ци--------ға--шұ-ық--,--ы-а---. Үш порция қуырылған шұжықша, қышамен. Ү- п-р-и- қ-ы-ы-ғ-н ш-ж-қ-а- қ-ш-м-н- ------------------------------------- Үш порция қуырылған шұжықша, қышамен. 0
Ü- -----ya--wırı------u-ı--a, q-ş-m-n. Üş porcïya qwırılğan şujıqşa, qışamen. Ü- p-r-ï-a q-ı-ı-ğ-n ş-j-q-a- q-ş-m-n- -------------------------------------- Üş porcïya qwırılğan şujıqşa, qışamen.
Akú máte zeleninu? К--ө-іс--ң--а--ай -үр- б-р? Көкөністің қандай түрі бар? К-к-н-с-і- қ-н-а- т-р- б-р- --------------------------- Көкөністің қандай түрі бар? 0
K--ön--t-----nday -üri -a-? Kökönistiñ qanday türi bar? K-k-n-s-i- q-n-a- t-r- b-r- --------------------------- Kökönistiñ qanday türi bar?
Máte fazuľu? Ү-ме--р-а- б-р м-? Үрмебұршақ бар ма? Ү-м-б-р-а- б-р м-? ------------------ Үрмебұршақ бар ма? 0
Ürm-b-rş-q -a- -a? Ürmeburşaq bar ma? Ü-m-b-r-a- b-r m-? ------------------ Ürmeburşaq bar ma?
Máte karfiol? Г-лд- қыр---а--т -а- --? Гүлді қырыққабат бар ма? Г-л-і қ-р-қ-а-а- б-р м-? ------------------------ Гүлді қырыққабат бар ма? 0
G---i q-r--qab-- -ar -a? Güldi qırıqqabat bar ma? G-l-i q-r-q-a-a- b-r m-? ------------------------ Güldi qırıqqabat bar ma?
Rád /-a jem kukuricu. Ме- жү-ерін---ү-і--ж--м--. Мен жүгеріні сүйіп жеймін. М-н ж-г-р-н- с-й-п ж-й-і-. -------------------------- Мен жүгеріні сүйіп жеймін. 0
M-n j--e--ni sü--p jeym--. Men jügerini süyip jeymin. M-n j-g-r-n- s-y-p j-y-i-. -------------------------- Men jügerini süyip jeymin.
Rád /-a jem uhorky. М-н-қия-ды -ү--п--е--ін. Мен қиярды сүйіп жеймін. М-н қ-я-д- с-й-п ж-й-і-. ------------------------ Мен қиярды сүйіп жеймін. 0
Me--q----d--süyip-jey-i-. Men qïyardı süyip jeymin. M-n q-y-r-ı s-y-p j-y-i-. ------------------------- Men qïyardı süyip jeymin.
Rád /-a jem paradajky. М-- қ-з---қты---йіп ж-ймі-. Мен қызанақты сүйіп жеймін. М-н қ-з-н-қ-ы с-й-п ж-й-і-. --------------------------- Мен қызанақты сүйіп жеймін. 0
M-- -ız--aqt- sü-i- j-ym-n. Men qızanaqtı süyip jeymin. M-n q-z-n-q-ı s-y-p j-y-i-. --------------------------- Men qızanaqtı süyip jeymin.
Aj Vy máte radi pór? Сіз---де кө----яз ---й---? Сізге де көк пияз ұнай ма? С-з-е д- к-к п-я- ұ-а- м-? -------------------------- Сізге де көк пияз ұнай ма? 0
S-zg--d--kö--pïy-z-unay -a? Sizge de kök pïyaz unay ma? S-z-e d- k-k p-y-z u-a- m-? --------------------------- Sizge de kök pïyaz unay ma?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Сізг- -е-а----л------р-қ-а-ат-ұ-а--ма? Сізге де ашытылған қырыққабат ұнай ма? С-з-е д- а-ы-ы-ғ-н қ-р-қ-а-а- ұ-а- м-? -------------------------------------- Сізге де ашытылған қырыққабат ұнай ма? 0
S---- d--aşı-ıl-a- qırı---b-t -n---ma? Sizge de aşıtılğan qırıqqabat unay ma? S-z-e d- a-ı-ı-ğ-n q-r-q-a-a- u-a- m-? -------------------------------------- Sizge de aşıtılğan qırıqqabat unay ma?
Aj Vy máte radi šošovicu? С--г- д- жасы-ы- ұна- --? Сізге де жасымық ұнай ма? С-з-е д- ж-с-м-қ ұ-а- м-? ------------------------- Сізге де жасымық ұнай ма? 0
S-zg--d-----ı--q un-y m-? Sizge de jasımıq unay ma? S-z-e d- j-s-m-q u-a- m-? ------------------------- Sizge de jasımıq unay ma?
Máš tiež rád mrkvu? Се--д- -ә--з-і---а-асы---а? Сен де сәбізді ұнатасың ба? С-н д- с-б-з-і ұ-а-а-ы- б-? --------------------------- Сен де сәбізді ұнатасың ба? 0
S-n--e -ä-i-d---n-tas---b-? Sen de säbizdi unatasıñ ba? S-n d- s-b-z-i u-a-a-ı- b-? --------------------------- Sen de säbizdi unatasıñ ba?
Máš tiež rád brokolicu? Се- -е -ро-ко-и-- ұ-а-а-----а? Сен де брокколиді ұнатасың ба? С-н д- б-о-к-л-д- ұ-а-а-ы- б-? ------------------------------ Сен де брокколиді ұнатасың ба? 0
S-n-d- -r-kk--ï-i ------ı- -a? Sen de brokkolïdi unatasıñ ba? S-n d- b-o-k-l-d- u-a-a-ı- b-? ------------------------------ Sen de brokkolïdi unatasıñ ba?
Máš tiež rád papriku? Се--де-т--т- -ұ-ы--- ----а--ң--а? Сен де тәтті бұрышты ұнатасың ба? С-н д- т-т-і б-р-ш-ы ұ-а-а-ы- б-? --------------------------------- Сен де тәтті бұрышты ұнатасың ба? 0
Sen d-----ti-b--ış-ı--n--a-ı--b-? Sen de tätti burıştı unatasıñ ba? S-n d- t-t-i b-r-ş-ı u-a-a-ı- b-? --------------------------------- Sen de tätti burıştı unatasıñ ba?
Nemám rád (rada) cibuľu. Ме--п----- ұн-тп--мы-. Мен пиязды ұнатпаймын. М-н п-я-д- ұ-а-п-й-ы-. ---------------------- Мен пиязды ұнатпаймын. 0
M-n-pïy--d--un-tp-ymın. Men pïyazdı unatpaymın. M-n p-y-z-ı u-a-p-y-ı-. ----------------------- Men pïyazdı unatpaymın.
Nemám rád /-a olivy. М-н----т-н-і ---тпа---н. Мен зәйтүнді ұнатпаймын. М-н з-й-ү-д- ұ-а-п-й-ы-. ------------------------ Мен зәйтүнді ұнатпаймын. 0
M---z--t--di ----paymın. Men zäytündi unatpaymın. M-n z-y-ü-d- u-a-p-y-ı-. ------------------------ Men zäytündi unatpaymın.
Nemám rád /-a huby. Мен-с-ңы-а-қ-л-----ұн-т------. Мен саңырауқұлақты ұнатпаймын. М-н с-ң-р-у-ұ-а-т- ұ-а-п-й-ы-. ------------------------------ Мен саңырауқұлақты ұнатпаймын. 0
Me- -a-ı---qula-t- ------y-ın. Men sañırawqulaqtı unatpaymın. M-n s-ñ-r-w-u-a-t- u-a-p-y-ı-. ------------------------------ Men sañırawqulaqtı unatpaymın.

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!