Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   bg В ресторанта 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [трийсет и две]

32 [triyset i dve]

В ресторанта 4

[V restoranta 4]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Едн- п-рци---ъ----и к---оф--- ке---п. Една порция пържени картофи с кетчуп. Е-н- п-р-и- п-р-е-и к-р-о-и с к-т-у-. ------------------------------------- Една порция пържени картофи с кетчуп. 0
Edna-po--si-a py----ni-k-rt--i-s ---chu-. Edna portsiya pyrzheni kartofi s ketchup. E-n- p-r-s-y- p-r-h-n- k-r-o-i s k-t-h-p- ----------------------------------------- Edna portsiya pyrzheni kartofi s ketchup.
A dvakrát s majonézou. И -----о--и--с м--о-еза. И две порции с майонеза. И д-е п-р-и- с м-й-н-з-. ------------------------ И две порции с майонеза. 0
I --e--o-t----s -ayonez-. I dve portsii s mayoneza. I d-e p-r-s-i s m-y-n-z-. ------------------------- I dve portsii s mayoneza.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. И---и--о-ци- пече-- --д--ички с -о-ч---. И три порции печени наденички с горчица. И т-и п-р-и- п-ч-н- н-д-н-ч-и с г-р-и-а- ---------------------------------------- И три порции печени наденички с горчица. 0
I--r- p--tsi- p-----i ----n-ch---s ----h--s-. I tri portsii pecheni nadenichki s gorchitsa. I t-i p-r-s-i p-c-e-i n-d-n-c-k- s g-r-h-t-a- --------------------------------------------- I tri portsii pecheni nadenichki s gorchitsa.
Akú máte zeleninu? К--ви--елен-уц---м--е? Какви зеленчуци имате? К-к-и з-л-н-у-и и-а-е- ---------------------- Какви зеленчуци имате? 0
K--v- zel--c-uts- imate? Kakvi zelenchutsi imate? K-k-i z-l-n-h-t-i i-a-e- ------------------------ Kakvi zelenchutsi imate?
Máte fazuľu? И-ат--ли зе--- -об? Имате ли зелен боб? И-а-е л- з-л-н б-б- ------------------- Имате ли зелен боб? 0
I-a-e-l- ze-en ---? Imate li zelen bob? I-a-e l- z-l-n b-b- ------------------- Imate li zelen bob?
Máte karfiol? Има-- -и---ет---зе--? Имате ли цветно зеле? И-а-е л- ц-е-н- з-л-? --------------------- Имате ли цветно зеле? 0
I-a-e l-----e--o --l-? Imate li tsvetno zele? I-a-e l- t-v-t-o z-l-? ---------------------- Imate li tsvetno zele?
Rád /-a jem kukuricu. Аз--би-ам ц--евиц-. Аз обичам царевица. А- о-и-а- ц-р-в-ц-. ------------------- Аз обичам царевица. 0
A---b--ham -sa--v---a. Az obicham tsarevitsa. A- o-i-h-m t-a-e-i-s-. ---------------------- Az obicham tsarevitsa.
Rád /-a jem uhorky. Аз ---ча---рас--в--и. Аз обичам краставици. А- о-и-а- к-а-т-в-ц-. --------------------- Аз обичам краставици. 0
A--ob-c-a- kr-----i--i. Az obicham krastavitsi. A- o-i-h-m k-a-t-v-t-i- ----------------------- Az obicham krastavitsi.
Rád /-a jem paradajky. А--о-ичам---ма-и. Аз обичам домати. А- о-и-а- д-м-т-. ----------------- Аз обичам домати. 0
A--------m-d-----. Az obicham domati. A- o-i-h-m d-m-t-. ------------------ Az obicham domati.
Aj Vy máte radi pór? И --е л---би--т--ч---н? И Вие ли обичате чесън? И В-е л- о-и-а-е ч-с-н- ----------------------- И Вие ли обичате чесън? 0
I------i -b---a-- ches--? I Vie li obichate chesyn? I V-e l- o-i-h-t- c-e-y-? ------------------------- I Vie li obichate chesyn?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? И-В----и-об--а-е к--ело -еле? И Вие ли обичате кисело зеле? И В-е л- о-и-а-е к-с-л- з-л-? ----------------------------- И Вие ли обичате кисело зеле? 0
I--ie l- ob-ch----kis----z-l-? I Vie li obichate kiselo zele? I V-e l- o-i-h-t- k-s-l- z-l-? ------------------------------ I Vie li obichate kiselo zele?
Aj Vy máte radi šošovicu? И Ви- -и----ч--е-леща? И Вие ли обичате леща? И В-е л- о-и-а-е л-щ-? ---------------------- И Вие ли обичате леща? 0
I-Vi-----o-ic---- -e-h---? I Vie li obichate leshcha? I V-e l- o-i-h-t- l-s-c-a- -------------------------- I Vie li obichate leshcha?
Máš tiež rád mrkvu? И ти--и---и--ш мо-к--и? И ти ли обичаш моркови? И т- л- о-и-а- м-р-о-и- ----------------------- И ти ли обичаш моркови? 0
I-t--li o-i-h--- m--k-v-? I ti li obichash morkovi? I t- l- o-i-h-s- m-r-o-i- ------------------------- I ti li obichash morkovi?
Máš tiež rád brokolicu? И-ти ---об--а--бр----и? И ти ли обичаш броколи? И т- л- о-и-а- б-о-о-и- ----------------------- И ти ли обичаш броколи? 0
I-t- -- -b--h-sh b------? I ti li obichash brokoli? I t- l- o-i-h-s- b-o-o-i- ------------------------- I ti li obichash brokoli?
Máš tiež rád papriku? И ----- о---аш----ер? И ти ли обичаш пипер? И т- л- о-и-а- п-п-р- --------------------- И ти ли обичаш пипер? 0
I -i li-o-ic---- pipe-? I ti li obichash piper? I t- l- o-i-h-s- p-p-r- ----------------------- I ti li obichash piper?
Nemám rád (rada) cibuľu. Аз--е-оби--- ---. Аз не обичам лук. А- н- о-и-а- л-к- ----------------- Аз не обичам лук. 0
Az -e -bi--a---u-. Az ne obicham luk. A- n- o-i-h-m l-k- ------------------ Az ne obicham luk.
Nemám rád /-a olivy. Аз-не о----м-ма-лини. Аз не обичам маслини. А- н- о-и-а- м-с-и-и- --------------------- Аз не обичам маслини. 0
Az n--o-icha--ma-li-i. Az ne obicham maslini. A- n- o-i-h-m m-s-i-i- ---------------------- Az ne obicham maslini.
Nemám rád /-a huby. Аз н----и----г-б-. Аз не обичам гъби. А- н- о-и-а- г-б-. ------------------ Аз не обичам гъби. 0
Az-ne o-i--am--yb-. Az ne obicham gybi. A- n- o-i-h-m g-b-. ------------------- Az ne obicham gybi.

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!