Slovníček fráz

sk Prípravy na cestu   »   bg Подготовка за пътуване

47 [štyridsaťsedem]

Prípravy na cestu

Prípravy na cestu

47 [четирийсет и седем]

47 [chetiriyset i sedem]

Подготовка за пътуване

[Podgotovka za pytuvane]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Musíš zbaliť náš kufor! Т-я-в---- с-е-н-- ---а--! Трябва да стегнеш багажа! Т-я-в- д- с-е-н-ш б-г-ж-! ------------------------- Трябва да стегнеш багажа! 0
Try-b-a ---s-e----h bagaz-a! Tryabva da stegnesh bagazha! T-y-b-a d- s-e-n-s- b-g-z-a- ---------------------------- Tryabva da stegnesh bagazha!
Nesmieš na nič zabudnúť! Внимав-- д---е-за--ави- ---о! Внимавай да не забравиш нещо! В-и-а-а- д- н- з-б-а-и- н-щ-! ----------------------------- Внимавай да не забравиш нещо! 0
V----v-y -a ne zab-avis--n--h--o! Vnimavay da ne zabravish neshcho! V-i-a-a- d- n- z-b-a-i-h n-s-c-o- --------------------------------- Vnimavay da ne zabravish neshcho!
Potrebuješ veľký kufor! Т-я-ва-ти--о----к----! Трябва ти голям куфар! Т-я-в- т- г-л-м к-ф-р- ---------------------- Трябва ти голям куфар! 0
Try-bv--ti-go-----kufar! Tryabva ti golyam kufar! T-y-b-a t- g-l-a- k-f-r- ------------------------ Tryabva ti golyam kufar!
Nezabudni cestovný pas! Н- за-рав-й----п-рта! Не забравяй паспорта! Н- з-б-а-я- п-с-о-т-! --------------------- Не забравяй паспорта! 0
Ne----ravya--p-s-----! Ne zabravyay pasporta! N- z-b-a-y-y p-s-o-t-! ---------------------- Ne zabravyay pasporta!
Nezabudni letenku! Не з---а-я- -амолетн--------! Не забравяй самолетния билет! Н- з-б-а-я- с-м-л-т-и- б-л-т- ----------------------------- Не забравяй самолетния билет! 0
N- z---avy-y -a-o--t---a---l-t! Ne zabravyay samoletniya bilet! N- z-b-a-y-y s-m-l-t-i-a b-l-t- ------------------------------- Ne zabravyay samoletniya bilet!
Nezabudni cestovné šeky! Н- ---равяй---т--ч-----е ч-к-в-! Не забравяй пътническите чекове! Н- з-б-а-я- п-т-и-е-к-т- ч-к-в-! -------------------------------- Не забравяй пътническите чекове! 0
N- zabr-v-a- -ytni--e--i----hekove! Ne zabravyay pytnicheskite chekove! N- z-b-a-y-y p-t-i-h-s-i-e c-e-o-e- ----------------------------------- Ne zabravyay pytnicheskite chekove!
Zober so sebou krém na opaľovanie. В-ем--кр-м ----ив--лънце. Вземи крем против слънце. В-е-и к-е- п-о-и- с-ъ-ц-. ------------------------- Вземи крем против слънце. 0
Vze-i--re--p-otiv slynts-. Vzemi krem protiv slyntse. V-e-i k-e- p-o-i- s-y-t-e- -------------------------- Vzemi krem protiv slyntse.
Zober so sebou slnečné okuliare. Вз-м- -л--ч----е-оч-ла. Вземи слънчевите очила. В-е-и с-ъ-ч-в-т- о-и-а- ----------------------- Вземи слънчевите очила. 0
V---i----nchevit- ochi--. Vzemi slynchevite ochila. V-e-i s-y-c-e-i-e o-h-l-. ------------------------- Vzemi slynchevite ochila.
Zober so sebou klobúk proti slnku. В-еми-с-ънч--ата -а-ка. Вземи слънчевата шапка. В-е-и с-ъ-ч-в-т- ш-п-а- ----------------------- Вземи слънчевата шапка. 0
V---i sl-nc-e-a-------ka. Vzemi slynchevata shapka. V-e-i s-y-c-e-a-a s-a-k-. ------------------------- Vzemi slynchevata shapka.
Chceš si so sebou vziať mapu? И-каш ли да ---меш---тна-кар--? Искаш ли да вземеш пътна карта? И-к-ш л- д- в-е-е- п-т-а к-р-а- ------------------------------- Искаш ли да вземеш пътна карта? 0
I----h--i da vze-e-h---tn- -arta? Iskash li da vzemesh pytna karta? I-k-s- l- d- v-e-e-h p-t-a k-r-a- --------------------------------- Iskash li da vzemesh pytna karta?
Chceš si so sebou vziať cestovného sprievodcu? Ис--ш-ли -а-в---е- --тев-д-т--? Искаш ли да вземеш пътеводител? И-к-ш л- д- в-е-е- п-т-в-д-т-л- ------------------------------- Искаш ли да вземеш пътеводител? 0
I-ka---li -a -----s- --t-v--i---? Iskash li da vzemesh pytevoditel? I-k-s- l- d- v-e-e-h p-t-v-d-t-l- --------------------------------- Iskash li da vzemesh pytevoditel?
Chceš si so sebou vziať dáždnik? Иска---и-д--вз-ме--ча-ър? Искаш ли да вземеш чадър? И-к-ш л- д- в-е-е- ч-д-р- ------------------------- Искаш ли да вземеш чадър? 0
I--ash-li-da---emesh-chady-? Iskash li da vzemesh chadyr? I-k-s- l- d- v-e-e-h c-a-y-? ---------------------------- Iskash li da vzemesh chadyr?
Nezabudni na nohavice, košele, ponožky. Не з-бравя-----тал-ни--,-риз-т---ч-р--и--. Не забравяй панталоните, ризите, чорапите. Н- з-б-а-я- п-н-а-о-и-е- р-з-т-, ч-р-п-т-. ------------------------------------------ Не забравяй панталоните, ризите, чорапите. 0
Ne-z---avya- --nta-on-t-- ----te- ---ra--t-. Ne zabravyay pantalonite, rizite, chorapite. N- z-b-a-y-y p-n-a-o-i-e- r-z-t-, c-o-a-i-e- -------------------------------------------- Ne zabravyay pantalonite, rizite, chorapite.
Nezabudni na kravaty, opasky, saká. Не-з-----я- врат---ъзки-е--ко-а-ите,-с-к---. Не забравяй вратовръзките, коланите, саката. Н- з-б-а-я- в-а-о-р-з-и-е- к-л-н-т-, с-к-т-. -------------------------------------------- Не забравяй вратовръзките, коланите, саката. 0
N---a-r-vy-y-v------yz--t-- ---an-t-- -aka-a. Ne zabravyay vratovryzkite, kolanite, sakata. N- z-b-a-y-y v-a-o-r-z-i-e- k-l-n-t-, s-k-t-. --------------------------------------------- Ne zabravyay vratovryzkite, kolanite, sakata.
Nezabudni na pyžamy, nočné košele a tričká. Не-за--ав-й ---а--т-- ----и-ите------искит-. Не забравяй пижамите, нощниците и тениските. Н- з-б-а-я- п-ж-м-т-, н-щ-и-и-е и т-н-с-и-е- -------------------------------------------- Не забравяй пижамите, нощниците и тениските. 0
N--z----v-ay --------e- -o--c-n-ts--- ---en-ski--. Ne zabravyay pizhamite, noshchnitsite i teniskite. N- z-b-a-y-y p-z-a-i-e- n-s-c-n-t-i-e i t-n-s-i-e- -------------------------------------------------- Ne zabravyay pizhamite, noshchnitsite i teniskite.
Potrebuješ topánky, sandále a čižmy. Тр-б--- ти обу---,--ан-а-- и-бо----. Трябват ти обувки, сандали и ботуши. Т-я-в-т т- о-у-к-, с-н-а-и и б-т-ш-. ------------------------------------ Трябват ти обувки, сандали и ботуши. 0
T-yabv-t ----buv----s-nda---i--ot-sh-. Tryabvat ti obuvki, sandali i botushi. T-y-b-a- t- o-u-k-, s-n-a-i i b-t-s-i- -------------------------------------- Tryabvat ti obuvki, sandali i botushi.
Potrebuješ vreckovky, mydlo a nožničky na nechty. Тр--в-- ти ---ни--ъ-пички- са--н и---жи--а. Трябват ти носни кърпички, сапун и ножичка. Т-я-в-т т- н-с-и к-р-и-к-, с-п-н и н-ж-ч-а- ------------------------------------------- Трябват ти носни кърпички, сапун и ножичка. 0
T---b--t--- ----i-kyrp-c------ap-n i--o--ichka. Tryabvat ti nosni kyrpichki, sapun i nozhichka. T-y-b-a- t- n-s-i k-r-i-h-i- s-p-n i n-z-i-h-a- ----------------------------------------------- Tryabvat ti nosni kyrpichki, sapun i nozhichka.
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu. Т-ябв----- --еб-------ка -- -ъб--- пас-а-за-з---. Трябват ти гребен, четка за зъби и паста за зъби. Т-я-в-т т- г-е-е-, ч-т-а з- з-б- и п-с-а з- з-б-. ------------------------------------------------- Трябват ти гребен, четка за зъби и паста за зъби. 0
T-y--v-t---------n--ch-tka -a--yb--i---st---- -y--. Tryabvat ti greben, chetka za zybi i pasta za zybi. T-y-b-a- t- g-e-e-, c-e-k- z- z-b- i p-s-a z- z-b-. --------------------------------------------------- Tryabvat ti greben, chetka za zybi i pasta za zybi.

Budúcnosť jazykov

Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky. Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete. Tak to zostane aj v ďalších rokoch. Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo. Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie. V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi. Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená. To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne. Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí. To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk. Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení. Angličtina je stále na druhom mieste. Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký. Môže za to demografický vývoj. Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky. Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina. Angličtina sa posunie na štvrté miesto. Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne. Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina. Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú. Budú to hybridné jazyky. Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách. Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov. V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny. Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté. Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky. Takže učenie len tak neskončí ...