Т-я-в---- с-е-н-- ---а--!
Трябва да стегнеш багажа!
Т-я-в- д- с-е-н-ш б-г-ж-!
-------------------------
Трябва да стегнеш багажа! 0 Try-b-a ---s-e----h bagaz-a!Tryabva da stegnesh bagazha!T-y-b-a d- s-e-n-s- b-g-z-a-----------------------------Tryabva da stegnesh bagazha!
Внимав-- д---е-за--ави- ---о!
Внимавай да не забравиш нещо!
В-и-а-а- д- н- з-б-а-и- н-щ-!
-----------------------------
Внимавай да не забравиш нещо! 0 V----v-y -a ne zab-avis--n--h--o!Vnimavay da ne zabravish neshcho!V-i-a-a- d- n- z-b-a-i-h n-s-c-o----------------------------------Vnimavay da ne zabravish neshcho!
Т-я-ва-ти--о----к----!
Трябва ти голям куфар!
Т-я-в- т- г-л-м к-ф-р-
----------------------
Трябва ти голям куфар! 0 Try-bv--ti-go-----kufar!Tryabva ti golyam kufar!T-y-b-a t- g-l-a- k-f-r-------------------------Tryabva ti golyam kufar!
И-каш ли да ---меш---тна-кар--?
Искаш ли да вземеш пътна карта?
И-к-ш л- д- в-е-е- п-т-а к-р-а-
-------------------------------
Искаш ли да вземеш пътна карта? 0 I----h--i da vze-e-h---tn- -arta?Iskash li da vzemesh pytna karta?I-k-s- l- d- v-e-e-h p-t-a k-r-a----------------------------------Iskash li da vzemesh pytna karta?
Ис--ш-ли -а-в---е- --тев-д-т--?
Искаш ли да вземеш пътеводител?
И-к-ш л- д- в-е-е- п-т-в-д-т-л-
-------------------------------
Искаш ли да вземеш пътеводител? 0 I-ka---li -a -----s- --t-v--i---?Iskash li da vzemesh pytevoditel?I-k-s- l- d- v-e-e-h p-t-v-d-t-l----------------------------------Iskash li da vzemesh pytevoditel?
Иска---и-д--вз-ме--ча-ър?
Искаш ли да вземеш чадър?
И-к-ш л- д- в-е-е- ч-д-р-
-------------------------
Искаш ли да вземеш чадър? 0 I--ash-li-da---emesh-chady-?Iskash li da vzemesh chadyr?I-k-s- l- d- v-e-e-h c-a-y-?----------------------------Iskash li da vzemesh chadyr?
Тр-б--- ти обу---,--ан-а-- и-бо----.
Трябват ти обувки, сандали и ботуши.
Т-я-в-т т- о-у-к-, с-н-а-и и б-т-ш-.
------------------------------------
Трябват ти обувки, сандали и ботуши. 0 T-yabv-t ----buv----s-nda---i--ot-sh-.Tryabvat ti obuvki, sandali i botushi.T-y-b-a- t- o-u-k-, s-n-a-i i b-t-s-i---------------------------------------Tryabvat ti obuvki, sandali i botushi.
Тр--в-- ти ---ни--ъ-пички- са--н и---жи--а.
Трябват ти носни кърпички, сапун и ножичка.
Т-я-в-т т- н-с-и к-р-и-к-, с-п-н и н-ж-ч-а-
-------------------------------------------
Трябват ти носни кърпички, сапун и ножичка. 0 T---b--t--- ----i-kyrp-c------ap-n i--o--ichka.Tryabvat ti nosni kyrpichki, sapun i nozhichka.T-y-b-a- t- n-s-i k-r-i-h-i- s-p-n i n-z-i-h-a------------------------------------------------Tryabvat ti nosni kyrpichki, sapun i nozhichka.
Тебе нужны носовые платки, мыло и маникюрные ножницы.
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu.
Т-ябв----- --еб-------ка -- -ъб--- пас-а-за-з---.
Трябват ти гребен, четка за зъби и паста за зъби.
Т-я-в-т т- г-е-е-, ч-т-а з- з-б- и п-с-а з- з-б-.
-------------------------------------------------
Трябват ти гребен, четка за зъби и паста за зъби. 0 T-y--v-t---------n--ch-tka -a--yb--i---st---- -y--.Tryabvat ti greben, chetka za zybi i pasta za zybi.T-y-b-a- t- g-e-e-, c-e-k- z- z-b- i p-s-a z- z-b-.---------------------------------------------------Tryabvat ti greben, chetka za zybi i pasta za zybi.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu.
Трябват ти гребен, четка за зъби и паста за зъби.
Tryabvat ti greben, chetka za zybi i pasta za zybi.
Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky.
Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete.
Tak to zostane aj v ďalších rokoch.
Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo.
Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie.
V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi.
Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená.
To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne.
Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí.
To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk.
Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení.
Angličtina je stále na druhom mieste.
Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký.
Môže za to demografický vývoj.
Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky.
Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina.
Angličtina sa posunie na štvrté miesto.
Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne.
Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina.
Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú.
Budú to hybridné jazyky.
Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách.
Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov.
V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny.
Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi.
Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté.
Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky.
Takže učenie len tak neskončí ...