Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   bg Прилагателни 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [осемдесет]

80 [osemdeset]

Прилагателни 3

[Prilagatelni 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Má psa. Тя --а ---е. Тя има куче. Т- и-а к-ч-. ------------ Тя има куче. 0
T-- -ma--uche. Tya ima kuche. T-a i-a k-c-e- -------------- Tya ima kuche.
Ten pes je veľký. Куч--- е г-ля--. Кучето е голямо. К-ч-т- е г-л-м-. ---------------- Кучето е голямо. 0
K---e----e --l-a--. Kucheto ye golyamo. K-c-e-o y- g-l-a-o- ------------------- Kucheto ye golyamo.
Má veľkého psa. Т- -ма--ол-м- куч-. Тя има голямо куче. Т- и-а г-л-м- к-ч-. ------------------- Тя има голямо куче. 0
T-a --a-g----mo---c-e. Tya ima golyamo kuche. T-a i-a g-l-a-o k-c-e- ---------------------- Tya ima golyamo kuche.
Má dom. Тя ----къ-а. Тя има къща. Т- и-а к-щ-. ------------ Тя има къща. 0
T---ima-kys-cha. Tya ima kyshcha. T-a i-a k-s-c-a- ---------------- Tya ima kyshcha.
Ten dom je malý. К-щ-та ---ал-а. Къщата е малка. К-щ-т- е м-л-а- --------------- Къщата е малка. 0
Ky---h-ta--e m----. Kyshchata ye malka. K-s-c-a-a y- m-l-a- ------------------- Kyshchata ye malka.
Má malý dom. Т- --а-ма-ка ---а. Тя има малка къща. Т- и-а м-л-а к-щ-. ------------------ Тя има малка къща. 0
T-a-im--m-lka ---hcha. Tya ima malka kyshcha. T-a i-a m-l-a k-s-c-a- ---------------------- Tya ima malka kyshcha.
Býva v hoteli. Т---е от----ал-в-х-т-л. Той е отседнал в хотел. Т-й е о-с-д-а- в х-т-л- ----------------------- Той е отседнал в хотел. 0
Toy ----t-e-nal --k--te-. Toy ye otsednal v khotel. T-y y- o-s-d-a- v k-o-e-. ------------------------- Toy ye otsednal v khotel.
Ten hotel je lacný. Х-------е --т-н. Хотелът е евтин. Х-т-л-т е е-т-н- ---------------- Хотелът е евтин. 0
Kh-te-yt ----ev-in. Khotelyt ye yevtin. K-o-e-y- y- y-v-i-. ------------------- Khotelyt ye yevtin.
Býva v lacnom hoteli. Той е-отседн-------тин х-т--. Той е отседнал в евтин хотел. Т-й е о-с-д-а- в е-т-н х-т-л- ----------------------------- Той е отседнал в евтин хотел. 0
T-------ts---a--v--ev--n kh-t--. Toy ye otsednal v yevtin khotel. T-y y- o-s-d-a- v y-v-i- k-o-e-. -------------------------------- Toy ye otsednal v yevtin khotel.
Má auto. Той и----ола. Той има кола. Т-й и-а к-л-. ------------- Той има кола. 0
T-y-----kola. Toy ima kola. T-y i-a k-l-. ------------- Toy ima kola.
To auto je drahé. Кол-т- е ---па. Колата е скъпа. К-л-т- е с-ъ-а- --------------- Колата е скъпа. 0
K------ye-sk-pa. Kolata ye skypa. K-l-t- y- s-y-a- ---------------- Kolata ye skypa.
Má drahé auto. Т-й --- --ъ-- кол-. Той има скъпа кола. Т-й и-а с-ъ-а к-л-. ------------------- Той има скъпа кола. 0
Toy--ma -kypa k---. Toy ima skypa kola. T-y i-a s-y-a k-l-. ------------------- Toy ima skypa kola.
Číta román. Той-ч--е-ро--н. Той чете роман. Т-й ч-т- р-м-н- --------------- Той чете роман. 0
To- -het- -om--. Toy chete roman. T-y c-e-e r-m-n- ---------------- Toy chete roman.
Ten román je nudný. Р-ма--- е --уче-. Романът е скучен. Р-м-н-т е с-у-е-. ----------------- Романът е скучен. 0
Rom-nyt -- -kuch--. Romanyt ye skuchen. R-m-n-t y- s-u-h-n- ------------------- Romanyt ye skuchen.
Číta nudný román. Той ч-те-ск-чен рома-. Той чете скучен роман. Т-й ч-т- с-у-е- р-м-н- ---------------------- Той чете скучен роман. 0
T-y-ch--e-s-u--e- roman. Toy chete skuchen roman. T-y c-e-e s-u-h-n r-m-n- ------------------------ Toy chete skuchen roman.
Pozerá film. Т---леда -и--. Тя гледа филм. Т- г-е-а ф-л-. -------------- Тя гледа филм. 0
T-a g---a ---m. Tya gleda film. T-a g-e-a f-l-. --------------- Tya gleda film.
Ten film je napínavý. Фи-мъ--- нап--г-а-. Филмът е напрегнат. Ф-л-ъ- е н-п-е-н-т- ------------------- Филмът е напрегнат. 0
Fi-myt ---na-reg-at. Filmyt ye napregnat. F-l-y- y- n-p-e-n-t- -------------------- Filmyt ye napregnat.
Pozerá napínavý film. Тя-г-ед- -а-рег----ф--м. Тя гледа напрегнат филм. Т- г-е-а н-п-е-н-т ф-л-. ------------------------ Тя гледа напрегнат филм. 0
Tya gled- -----gn-t-fil-. Tya gleda napregnat film. T-a g-e-a n-p-e-n-t f-l-. ------------------------- Tya gleda napregnat film.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...