Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   bg Запознанство

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [tri]

Запознанство

[Zapoznanstvo]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Ahoj! Зд--в-й--/ Зд--в--те! Здравей! / Здравейте! З-р-в-й- / З-р-в-й-е- --------------------- Здравей! / Здравейте! 0
Z-ra-ey--- -d---eyt-! Zdravey! / Zdraveyte! Z-r-v-y- / Z-r-v-y-e- --------------------- Zdravey! / Zdraveyte!
Dobrý deň! Доб-р---н! Добър ден! Д-б-р д-н- ---------- Добър ден! 0
D-by- d-n! Dobyr den! D-b-r d-n- ---------- Dobyr den!
Ako sa darí? Как с-? Как си? К-к с-? ------- Как си? 0
K---si? Kak si? K-k s-? ------- Kak si?
Pochádzate z Európy? О--Европ- -и с--? От Европа ли сте? О- Е-р-п- л- с-е- ----------------- От Европа ли сте? 0
O----vr----li ---? Ot Yevropa li ste? O- Y-v-o-a l- s-e- ------------------ Ot Yevropa li ste?
Pochádzate z Ameriky? О---ме-и-- -и-сте? От Америка ли сте? О- А-е-и-а л- с-е- ------------------ От Америка ли сте? 0
Ot A---ika-l- st-? Ot Amerika li ste? O- A-e-i-a l- s-e- ------------------ Ot Amerika li ste?
Pochádzate z Ázie? О- -зия-ли ст-? От Азия ли сте? О- А-и- л- с-е- --------------- От Азия ли сте? 0
Ot --i---l--s-e? Ot Aziya li ste? O- A-i-a l- s-e- ---------------- Ot Aziya li ste?
V ktorom hoteli bývate? В-к-- --те- -т--о-сед--ли? В кой хотел сте отседнали? В к-й х-т-л с-е о-с-д-а-и- -------------------------- В кой хотел сте отседнали? 0
V ko- kh-te- -te-o------li? V koy khotel ste otsednali? V k-y k-o-e- s-e o-s-d-a-i- --------------------------- V koy khotel ste otsednali?
Ako dlho ste už tu? К---о--ъл-о--т- т-к? Колко дълго сте тук? К-л-о д-л-о с-е т-к- -------------------- Колко дълго сте тук? 0
Kol-o---lg- -te t--? Kolko dylgo ste tuk? K-l-o d-l-o s-e t-k- -------------------- Kolko dylgo ste tuk?
Ako dlho zostanete? Колк- --е---щ- -------е? Колко време ще останете? К-л-о в-е-е щ- о-т-н-т-? ------------------------ Колко време ще останете? 0
K-l-o-v--m----ch- ---an-t-? Kolko vreme shche ostanete? K-l-o v-e-e s-c-e o-t-n-t-? --------------------------- Kolko vreme shche ostanete?
Páči sa vám tu? Харесва-ли--и-т--? Харесва ли Ви тук? Х-р-с-а л- В- т-к- ------------------ Харесва ли Ви тук? 0
K---------i -- t--? Kharesva li Vi tuk? K-a-e-v- l- V- t-k- ------------------- Kharesva li Vi tuk?
Ste tu na dovolenke? Вие -- -о-и--а ли с-е ---? Вие на почивка ли сте тук? В-е н- п-ч-в-а л- с-е т-к- -------------------------- Вие на почивка ли сте тук? 0
V-- -- p-c--v-a -- -te -uk? Vie na pochivka li ste tuk? V-e n- p-c-i-k- l- s-e t-k- --------------------------- Vie na pochivka li ste tuk?
Navštívte ma niekedy! Елат- ми на-гост-! Елате ми на гости! Е-а-е м- н- г-с-и- ------------------ Елате ми на гости! 0
E-ate-mi-n---o-t-! Elate mi na gosti! E-a-e m- n- g-s-i- ------------------ Elate mi na gosti!
Tu je moja adresa. Е-о--д--са --. Ето адреса ми. Е-о а-р-с- м-. -------------- Ето адреса ми. 0
E-o--dr-s- -i. Eto adresa mi. E-o a-r-s- m-. -------------- Eto adresa mi.
Uvidíme sa zajtra? Ще -е -и-им ли---ре? Ще се видим ли утре? Щ- с- в-д-м л- у-р-? -------------------- Ще се видим ли утре? 0
S---e-s- --d-m -- --re? Shche se vidim li utre? S-c-e s- v-d-m l- u-r-? ----------------------- Shche se vidim li utre?
Je mi ľúto, už niečo mám. С-жал------в-ч--има- н--о ---д---. Съжалявам, вече имам нещо предвид. С-ж-л-в-м- в-ч- и-а- н-щ- п-е-в-д- ---------------------------------- Съжалявам, вече имам нещо предвид. 0
Sy-h-ly-vam- -e-h- i-am--e-h-ho ---dv--. Syzhalyavam, veche imam neshcho predvid. S-z-a-y-v-m- v-c-e i-a- n-s-c-o p-e-v-d- ---------------------------------------- Syzhalyavam, veche imam neshcho predvid.
Čau! Ча-! Чао! Ч-о- ---- Чао! 0
Cha-! Chao! C-a-! ----- Chao!
Dovidenia! Д-ви-дан-! Довиждане! Д-в-ж-а-е- ---------- Довиждане! 0
D-v---dan-! Dovizhdane! D-v-z-d-n-! ----------- Dovizhdane!
Do skorého videnia! До ск---! До скоро! Д- с-о-о- --------- До скоро! 0
D- -k-r-! Do skoro! D- s-o-o- --------- Do skoro!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....