Г--п-оп---и -и-авт---с-т?
Го пропушти ли автобусот?
Г- п-о-у-т- л- а-т-б-с-т-
-------------------------
Го пропушти ли автобусот? 0 Guo pr-po-sht- -------------?Guo propooshti li avtoboosot?G-o p-o-o-s-t- l- a-t-b-o-o-?-----------------------------Guo propooshti li avtoboosot?
Те-чекав -олов-на -ас.
Те чекав половина час.
Т- ч-к-в п-л-в-н- ч-с-
----------------------
Те чекав половина час. 0 T-e ch----- po-ov-n- --as.Tye chyekav polovina chas.T-e c-y-k-v p-l-v-n- c-a-.--------------------------Tye chyekav polovina chas.
Не--- -и------е- ---себ-?
Немаш ли мобилен со себе?
Н-м-ш л- м-б-л-н с- с-б-?
-------------------------
Немаш ли мобилен со себе? 0 N-e--s- li---b-l-en s- -y-by-?Nyemash li mobilyen so syebye?N-e-a-h l- m-b-l-e- s- s-e-y-?------------------------------Nyemash li mobilyen so syebye?
С-е--иот па- з-м------и!
Следниот пат земи такси!
С-е-н-о- п-т з-м- т-к-и-
------------------------
Следниот пат земи такси! 0 Slye--i-t-p-- z-emi ta-s-!Slyedniot pat zyemi taksi!S-y-d-i-t p-t z-e-i t-k-i---------------------------Slyedniot pat zyemi taksi!
С-е-н-от -а--зе-и-ед-н --дор-со-се--!
Следниот пат земи еден чадор со себе!
С-е-н-о- п-т з-м- е-е- ч-д-р с- с-б-!
-------------------------------------
Следниот пат земи еден чадор со себе! 0 S--ed---- --t zye-i-y--yen-cha--r -o--y----!Slyedniot pat zyemi yedyen chador so syebye!S-y-d-i-t p-t z-e-i y-d-e- c-a-o- s- s-e-y-!--------------------------------------------Slyedniot pat zyemi yedyen chador so syebye!
Ќ- -- ---т-еме-л--утр-?
Ќе се сретнеме ли утре?
Ќ- с- с-е-н-м- л- у-р-?
-----------------------
Ќе се сретнеме ли утре? 0 K-ye -ye s-yet--emy- li--otrye?Kjye sye sryetnyemye li ootrye?K-y- s-e s-y-t-y-m-e l- o-t-y-?-------------------------------Kjye sye sryetnyemye li ootrye?
Жа- ми е- -о --с -- мо-а--ут--.
Жал ми е, но јас не можам утре.
Ж-л м- е- н- ј-с н- м-ж-м у-р-.
-------------------------------
Жал ми е, но јас не можам утре. 0 ʐa- -i--e,-n- -as n-e m-ʐ-- ootry-.ʐal mi ye, no јas nye moʐam ootrye.ʐ-l m- y-, n- ј-s n-e m-ʐ-m o-t-y-.-----------------------------------ʐal mi ye, no јas nye moʐam ootrye.
Има---и--ешто-пл-нир-н---а-----н---?
Имаш ли нешто планирано за викендов?
И-а- л- н-ш-о п-а-и-а-о з- в-к-н-о-?
------------------------------------
Имаш ли нешто планирано за викендов? 0 Im--h--i-----h-- p--n-ran- ------yend-v?Imash li nyeshto planirano za vikyendov?I-a-h l- n-e-h-o p-a-i-a-o z- v-k-e-d-v-----------------------------------------Imash li nyeshto planirano za vikyendov?
Ил- -ак-си --ќе-дог-в-рен-/ -ого-ор--а?
Или пак си веќе договорен / договорена?
И-и п-к с- в-ќ- д-г-в-р-н / д-г-в-р-н-?
---------------------------------------
Или пак си веќе договорен / договорена? 0 I-i-p-k--i ----j----og-ovorye- / -o-u-vo-----?Ili pak si vyekjye doguovoryen / doguovoryena?I-i p-k s- v-e-j-e d-g-o-o-y-n / d-g-o-o-y-n-?----------------------------------------------Ili pak si vyekjye doguovoryen / doguovoryena?
Пр---а--м-----е с-е-не-- -- --кен---.
Предлагам да се сретнеме за викендот.
П-е-л-г-м д- с- с-е-н-м- з- в-к-н-о-.
-------------------------------------
Предлагам да се сретнеме за викендот. 0 Pry-d-agu-- d------sry-tn---ye za---k-en---.Pryedlaguam da sye sryetnyemye za vikyendot.P-y-d-a-u-m d- s-e s-y-t-y-m-e z- v-k-e-d-t---------------------------------------------Pryedlaguam da sye sryetnyemye za vikyendot.
Ќ----ав-----и-п-к---?
Ќе правиме ли пикник?
Ќ- п-а-и-е л- п-к-и-?
---------------------
Ќе правиме ли пикник? 0 Kj---p-a--my- l- pi-ni-?Kjye pravimye li piknik?K-y- p-a-i-y- l- p-k-i-?------------------------Kjye pravimye li piknik?
Ќе-одим---и -а-плажа?
Ќе одиме ли на плажа?
Ќ- о-и-е л- н- п-а-а-
---------------------
Ќе одиме ли на плажа? 0 Kj-- odim----- n--p--ʐa?Kjye odimye li na plaʐa?K-y- o-i-y- l- n- p-a-a-------------------------Kjye odimye li na plaʐa?
Ќе---и----и-на--л-ни--?
Ќе одиме ли на планина?
Ќ- о-и-е л- н- п-а-и-а-
-----------------------
Ќе одиме ли на планина? 0 K--- od-m-e--i-na-p---i--?Kjye odimye li na planina?K-y- o-i-y- l- n- p-a-i-a---------------------------Kjye odimye li na planina?
Ќе т- --ма- од--анц---р-ј--а.
Ќе те земам од канцеларијата.
Ќ- т- з-м-м о- к-н-е-а-и-а-а-
-----------------------------
Ќе те земам од канцеларијата. 0 Kj---tye-z--m-m-od-k-n-zy--a-iјat-.Kjye tye zyemam od kantzyelariјata.K-y- t-e z-e-a- o- k-n-z-e-a-i-a-a------------------------------------Kjye tye zyemam od kantzyelariјata.
Ќе-т----ма- -------.
Ќе те земам од дома.
Ќ- т- з-м-м о- д-м-.
--------------------
Ќе те земам од дома. 0 Kjy------zye--- ---dom-.Kjye tye zyemam od doma.K-y- t-e z-e-a- o- d-m-.------------------------Kjye tye zyemam od doma.
Ќе те з-мам--д -вто---к----стан--а.
Ќе те земам од автобуската станица.
Ќ- т- з-м-м о- а-т-б-с-а-а с-а-и-а-
-----------------------------------
Ќе те земам од автобуската станица. 0 Kj-- t-e --e-am od a-to-ooskat- ----itza.Kjye tye zyemam od avtobooskata stanitza.K-y- t-e z-e-a- o- a-t-b-o-k-t- s-a-i-z-.-----------------------------------------Kjye tye zyemam od avtobooskata stanitza.
Aprender uma língua nova é sempre trabalhoso.
A pronúncia, as regras da gramática e o vocabulário exigem muita disciplina.
Existem, porém, vários truques que podem facilitar a aprendizagem!
Em primeiro lugar, é importante que pense positivo.
Divirta-se com a nova língua e as novas experiências!
Não interessa por onde vai começar.
Escolha um tema que desperte o seu interesse.
É aconselhável que se concentre, em primeiro lugar, na compreensão e na expressão orais.
Em seguida, leia e faça redações.
Estabeleça um sistema de aprendizagem que se adeque a você e ao seu quotidiano.
Quando estiver revendo os adjetivos, aprenda logo os seus antônimos.
Ou pode pendurar em qualquer parte da casa algumas pequenas cartolinas com o vocabulário aprendido.
Quanto estiver praticando esportes ou estiver no carro, pode aprender com os arquivos de áudio.
Se um determinado tema for muito difícil para você, interrompa o estudo.
Faça uma pausa ou estude alguma coisa diferente!
Assim, não irá perder a vontade de aprender a nova língua.
Resolver as palavras cruzadas na nova língua pode ser divertido.
Filmes em uma língua estrangeira podem ser uma boa opção para nos distrairmos.
Com os jornais em uma língua estrangeira poderá aprender muito sobre as pessoas e o país em questão.
Na Internet há muitos exercícios que podem ser um complemento aos seus livros.
E procure estar com amigos que gostam de aprender línguas estrangeiras.
Não aprenda os novos conteúdos isoladamente, mas sempre inseridos em um determinado contexto!
Faça revisões sistematicamente!
Deste modo, o cérebro poderá assimilar a nova matéria.
Se estiver farto de teoria, faça as suas malas!
Porque em lugar nenhum se aprende com mais eficácia do que estando entre nativos.
Poderá escrever um pequeno diário durante a sua viagem registando as suas experiências.
O mais importante é que não desista!