Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   mk Запознавање

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [tri]

Запознавање

[Zapoznavaњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Ahoj! З----о! Здраво! З-р-в-! ------- Здраво! 0
Zd-avo! Zdravo! Z-r-v-! ------- Zdravo!
Dobrý deň! До-а- де-! Добар ден! Д-б-р д-н- ---------- Добар ден! 0
D-ba--d--n! Dobar dyen! D-b-r d-e-! ----------- Dobar dyen!
Ako sa darí? К-----и? Како си? К-к- с-? -------- Како си? 0
Kako si? Kako si? K-k- s-? -------- Kako si?
Pochádzate z Európy? Д---а-- -и--- Ев--па? Доаѓате ли од Европа? Д-а-а-е л- о- Е-р-п-? --------------------- Доаѓате ли од Европа? 0
D------e l- ---Y-v----? Doaѓatye li od Yevropa? D-a-a-y- l- o- Y-v-o-a- ----------------------- Doaѓatye li od Yevropa?
Pochádzate z Ameriky? Д--ѓат- ли-о- А-ерика? Доаѓате ли од Америка? Д-а-а-е л- о- А-е-и-а- ---------------------- Доаѓате ли од Америка? 0
Doa--t-- -i--d-Am-erika? Doaѓatye li od Amyerika? D-a-a-y- l- o- A-y-r-k-? ------------------------ Doaѓatye li od Amyerika?
Pochádzate z Ázie? Д----те-л- -д ----а? Доаѓате ли од Азија? Д-а-а-е л- о- А-и-а- -------------------- Доаѓате ли од Азија? 0
D--ѓ-t-e-li----A--јa? Doaѓatye li od Aziјa? D-a-a-y- l- o- A-i-a- --------------------- Doaѓatye li od Aziјa?
V ktorom hoteli bývate? В--к-ј--оте---и---т-? Во кој хотел живеете? В- к-ј х-т-л ж-в-е-е- --------------------- Во кој хотел живеете? 0
V--k-ј kho---l-----ey--ye? Vo koј khotyel ʐivyeyetye? V- k-ј k-o-y-l ʐ-v-e-e-y-? -------------------------- Vo koј khotyel ʐivyeyetye?
Ako dlho ste už tu? К-л-- -о-г- с-е ве-е---д-? Колку долго сте веќе овде? К-л-у д-л-о с-е в-ќ- о-д-? -------------------------- Колку долго сте веќе овде? 0
K-l-oo do--u- st-e---e-j-e-ovd--? Kolkoo dolguo stye vyekjye ovdye? K-l-o- d-l-u- s-y- v-e-j-e o-d-e- --------------------------------- Kolkoo dolguo stye vyekjye ovdye?
Ako dlho zostanete? Ко-к------о-----ну----? Колку долго останувате? К-л-у д-л-о о-т-н-в-т-? ----------------------- Колку долго останувате? 0
K------dolgu-----a--o-at--? Kolkoo dolguo ostanoovatye? K-l-o- d-l-u- o-t-n-o-a-y-? --------------------------- Kolkoo dolguo ostanoovatye?
Páči sa vám tu? В- -- доп--- л- -в--? Ви се допаѓа ли овде? В- с- д-п-ѓ- л- о-д-? --------------------- Ви се допаѓа ли овде? 0
Vi -y- -opaѓa-----vdye? Vi sye dopaѓa li ovdye? V- s-e d-p-ѓ- l- o-d-e- ----------------------- Vi sye dopaѓa li ovdye?
Ste tu na dovolenke? Да----те овде--а-од-ор? Дали сте овде на одмор? Д-л- с-е о-д- н- о-м-р- ----------------------- Дали сте овде на одмор? 0
Dali--ty- o-dy- n- o--o-? Dali stye ovdye na odmor? D-l- s-y- o-d-e n- o-m-r- ------------------------- Dali stye ovdye na odmor?
Navštívte ma niekedy! По--те-е-ме! Посетете ме! П-с-т-т- м-! ------------ Посетете ме! 0
P-s--ty-t-e-my-! Posyetyetye mye! P-s-e-y-t-e m-e- ---------------- Posyetyetye mye!
Tu je moja adresa. Еве-ја--ој--- -----а. Еве ја мојата адреса. Е-е ј- м-ј-т- а-р-с-. --------------------- Еве ја мојата адреса. 0
Y-v-- -a--oјat- ---yes-. Yevye јa moјata adryesa. Y-v-e ј- m-ј-t- a-r-e-a- ------------------------ Yevye јa moјata adryesa.
Uvidíme sa zajtra? Ќе-се ---и-е--- -т--? Ќе се видиме ли утре? Ќ- с- в-д-м- л- у-р-? --------------------- Ќе се видиме ли утре? 0
Kjy---y- v-----e--i o--r--? Kjye sye vidimye li ootrye? K-y- s-e v-d-m-e l- o-t-y-? --------------------------- Kjye sye vidimye li ootrye?
Je mi ľúto, už niečo mám. Жа--м- е---м-м ве-е--еш-- и-----и----. Жал ми е, имам веќе нешто испланирано. Ж-л м- е- и-а- в-ќ- н-ш-о и-п-а-и-а-о- -------------------------------------- Жал ми е, имам веќе нешто испланирано. 0
ʐa--mi-ye- i----v--k--e n-esht- -spla-i-an-. ʐal mi ye, imam vyekjye nyeshto isplanirano. ʐ-l m- y-, i-a- v-e-j-e n-e-h-o i-p-a-i-a-o- -------------------------------------------- ʐal mi ye, imam vyekjye nyeshto isplanirano.
Čau! Ч--! Чао! Ч-о- ---- Чао! 0
Ch--! Chao! C-a-! ----- Chao!
Dovidenia! Д-в-д----е! Довидување! Д-в-д-в-њ-! ----------- Довидување! 0
Do--do-----e! Dovidoovaњye! D-v-d-o-a-y-! ------------- Dovidoovaњye!
Do skorého videnia! Д- н-скоро! До наскоро! Д- н-с-о-о- ----------- До наскоро! 0
D- n---o-o! Do naskoro! D- n-s-o-o- ----------- Do naskoro!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....