Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   uk Знайомство

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [try]

Знайомство

[Znay̆omstvo]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ahoj! Прив--! Привіт! П-и-і-! ------- Привіт! 0
P--vit! Pryvit! P-y-i-! ------- Pryvit!
Dobrý deň! До-р-г--дн-! Доброго дня! Д-б-о-о д-я- ------------ Доброго дня! 0
Do--o-o dnya! Dobroho dnya! D-b-o-o d-y-! ------------- Dobroho dnya!
Ako sa darí? Я--с-рави? Як справи? Я- с-р-в-? ---------- Як справи? 0
Yak sp-a-y? Yak spravy? Y-k s-r-v-? ----------- Yak spravy?
Pochádzate z Európy? В--з-Є-ро--? Ви з Європи? В- з Є-р-п-? ------------ Ви з Європи? 0
Vy-z---vr-p-? Vy z Yevropy? V- z Y-v-o-y- ------------- Vy z Yevropy?
Pochádzate z Ameriky? В- --А----к-? Ви з Америки? В- з А-е-и-и- ------------- Ви з Америки? 0
Vy-----er-ky? Vy z Ameryky? V- z A-e-y-y- ------------- Vy z Ameryky?
Pochádzate z Ázie? В- - -зії? Ви з Азії? В- з А-і-? ---------- Ви з Азії? 0
Vy-z --i--? Vy z Azii-? V- z A-i-̈- ----------- Vy z Aziï?
V ktorom hoteli bývate? У---ому го--лі-В---рожи-----? У якому готелі Ви проживаєте? У я-о-у г-т-л- В- п-о-и-а-т-? ----------------------------- У якому готелі Ви проживаєте? 0
U--a-omu-h-t-l- -y -r--hy-ay-t-? U yakomu hoteli Vy prozhyvayete? U y-k-m- h-t-l- V- p-o-h-v-y-t-? -------------------------------- U yakomu hoteli Vy prozhyvayete?
Ako dlho ste už tu? Як--ов-о -- вже т--? Як довго Ви вже тут? Я- д-в-о В- в-е т-т- -------------------- Як довго Ви вже тут? 0
Y-k----h------zhe --t? Yak dovho Vy vzhe tut? Y-k d-v-o V- v-h- t-t- ---------------------- Yak dovho Vy vzhe tut?
Ako dlho zostanete? Як-надовго -- -а--шає----? Як надовго Ви залишаєтеся? Я- н-д-в-о В- з-л-ш-є-е-я- -------------------------- Як надовго Ви залишаєтеся? 0
Yak--a-ov----- zal-s-aye-es--? Yak nadovho Vy zalyshayetesya? Y-k n-d-v-o V- z-l-s-a-e-e-y-? ------------------------------ Yak nadovho Vy zalyshayetesya?
Páči sa vám tu? Ч---о-обає--ся---м -у-? Чи подобається Вам тут? Ч- п-д-б-є-ь-я В-м т-т- ----------------------- Чи подобається Вам тут? 0
C-y--o---ay-t-sya Vam--u-? Chy podobayetʹsya Vam tut? C-y p-d-b-y-t-s-a V-m t-t- -------------------------- Chy podobayetʹsya Vam tut?
Ste tu na dovolenke? Ви---т-у---дпуст-і? Ви тут у відпустці? В- т-т у в-д-у-т-і- ------------------- Ви тут у відпустці? 0
V--t-t ---i-p-stt--? Vy tut u vidpusttsi? V- t-t u v-d-u-t-s-? -------------------- Vy tut u vidpusttsi?
Navštívte ma niekedy! В-дв-д-----мен-! Відвідайте мене! В-д-і-а-т- м-н-! ---------------- Відвідайте мене! 0
Vid---ay̆-- --n-! Vidviday-te mene! V-d-i-a-̆-e m-n-! ----------------- Vidviday̆te mene!
Tu je moja adresa. О-ь-моя-----са. Ось моя адреса. О-ь м-я а-р-с-. --------------- Ось моя адреса. 0
O-ʹ----- adr---. Osʹ moya adresa. O-ʹ m-y- a-r-s-. ---------------- Osʹ moya adresa.
Uvidíme sa zajtra? M--п-б-ч--ося-зав---? Mи побачимося завтра? M- п-б-ч-м-с- з-в-р-? --------------------- Mи побачимося завтра? 0
My-po-a-hy--sy--z-v---? My pobachymosya zavtra? M- p-b-c-y-o-y- z-v-r-? ----------------------- My pobachymosya zavtra?
Je mi ľúto, už niečo mám. На-ж---, я-в-- ---ь з---а-ув-в /-зап---ув---. На жаль, я вже щось запланував / запланувала. Н- ж-л-, я в-е щ-с- з-п-а-у-а- / з-п-а-у-а-а- --------------------------------------------- На жаль, я вже щось запланував / запланувала. 0
Na-z--l-,----v-h--s-c---ʹ -a-----va- ----p----v-la. Na zhalʹ, ya vzhe shchosʹ zaplanuvav / zaplanuvala. N- z-a-ʹ- y- v-h- s-c-o-ʹ z-p-a-u-a- / z-p-a-u-a-a- --------------------------------------------------- Na zhalʹ, ya vzhe shchosʹ zaplanuvav / zaplanuvala.
Čau! Б-вай-е! Бувайте! Б-в-й-е- -------- Бувайте! 0
B-v--̆-e! Buvay-te! B-v-y-t-! --------- Buvay̆te!
Dovidenia! До -о--ч----! До побачення! Д- п-б-ч-н-я- ------------- До побачення! 0
D---oba-hennya! Do pobachennya! D- p-b-c-e-n-a- --------------- Do pobachennya!
Do skorého videnia! До --с-р---! До зустрічі! Д- з-с-р-ч-! ------------ До зустрічі! 0
Do-z--tric-i! Do zustrichi! D- z-s-r-c-i- ------------- Do zustrichi!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....