Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   ti ምልላይ(ምፍላጥ)

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [ሰለስተ]

3 [selesite]

ምልላይ(ምፍላጥ)

[mililayi(mifilat’i)]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Ahoj! ሰላ-!-ሃ-ው ሰላም! ሃለው ሰ-ም- ሃ-ው -------- ሰላም! ሃለው 0
s-lami! halewi selami! halewi s-l-m-! h-l-w- -------------- selami! halewi
Dobrý deň! ከ----ዕል--! ከመይ ዊዕልኩም! ከ-ይ ዊ-ል-ም- ---------- ከመይ ዊዕልኩም! 0
keme-i wī-i-ik-m-! kemeyi wī‘ilikumi! k-m-y- w-‘-l-k-m-! ------------------ kemeyi wī‘ilikumi!
Ako sa darí? ከ-ይ ከ? ከመይ ከ? ከ-ይ ከ- ------ ከመይ ከ? 0
kem-y- k-? kemeyi ke? k-m-y- k-? ---------- kemeyi ke?
Pochádzate z Európy? ካብ -ውሮ- ዲኹም-መ---? ካብ ኤውሮጳ ዲኹም መጺኹም? ካ- ኤ-ሮ- ዲ-ም መ-ኹ-? ----------------- ካብ ኤውሮጳ ዲኹም መጺኹም? 0
k-b---wi--p’a--īẖum--me-s’ī---mi? kabi ēwirop’a dīh-umi mets’īh-umi? k-b- ē-i-o-’- d-h-u-i m-t-’-h-u-i- ---------------------------------- kabi ēwirop’a dīẖumi mets’īẖumi?
Pochádzate z Ameriky? ካብ--------ም--ጺኹም? ካብ ኣመሪካ ዲኹም መጺኹም? ካ- ኣ-ሪ- ዲ-ም መ-ኹ-? ----------------- ካብ ኣመሪካ ዲኹም መጺኹም? 0
k--i-am--īk--d-ẖum- met-’ī-̱-mi? kabi amerīka dīh-umi mets’īh-umi? k-b- a-e-ī-a d-h-u-i m-t-’-h-u-i- --------------------------------- kabi amerīka dīẖumi mets’īẖumi?
Pochádzate z Ázie? ካ- --ያ---- መ---? ካብ ኤስያ ዲኹም መጺኹም? ካ- ኤ-ያ ዲ-ም መ-ኹ-? ---------------- ካብ ኤስያ ዲኹም መጺኹም? 0
k--i-----a d-ẖu----et-----u--? kabi ēsiya dīh-umi mets’īh-umi? k-b- ē-i-a d-h-u-i m-t-’-h-u-i- ------------------------------- kabi ēsiya dīẖumi mets’īẖumi?
V ktorom hoteli bývate? ኣበየ---ሆ-ል --ም-ት-መ--? ኣበየናይ ሆተል ኢኹም ትቕመጡ ? ኣ-የ-ይ ሆ-ል ኢ-ም ት-መ- ? -------------------- ኣበየናይ ሆተል ኢኹም ትቕመጡ ? 0
abeye-ayi-ho-e-i-ī-̱umi ----’-------? abeyenayi hoteli īh-umi tik-’imet’u ? a-e-e-a-i h-t-l- ī-̱-m- t-k-’-m-t-u ? ------------------------------------- abeyenayi hoteli īẖumi tiḵ’imet’u ?
Ako dlho ste už tu? ኣብዚ ክን-ይ--ር-ም? ኣብዚ ክንደይ ጌርኩም? ኣ-ዚ ክ-ደ- ጌ-ኩ-? -------------- ኣብዚ ክንደይ ጌርኩም? 0
a-i-- k--ideyi---r--u--? abizī kinideyi gērikumi? a-i-ī k-n-d-y- g-r-k-m-? ------------------------ abizī kinideyi gērikumi?
Ako dlho zostanete? ንኽንደይ ክት-ን- -ኹም? ንኽንደይ ክትጸንሑ ኢኹም? ን-ን-ይ ክ-ጸ-ሑ ኢ-ም- ---------------- ንኽንደይ ክትጸንሑ ኢኹም? 0
n-ẖ-----yi ki-i------ḥu-ī-̱umi? nih-inideyi kitits’enih-u īh-umi? n-h-i-i-e-i k-t-t-’-n-h-u ī-̱-m-? --------------------------------- niẖinideyi kitits’eniḥu īẖumi?
Páči sa vám tu? ደ-----ም---ኣ-ዚ? ደስ ኢሉኩም ዶ ኣብዚ? ደ- ኢ-ኩ- ዶ ኣ-ዚ- -------------- ደስ ኢሉኩም ዶ ኣብዚ? 0
desi-ī---um- d- -b-z-? desi īlukumi do abizī? d-s- ī-u-u-i d- a-i-ī- ---------------------- desi īlukumi do abizī?
Ste tu na dovolenke? ኣብዚዲኹም ዕ--- -ገብ-? ኣብዚዲኹም ዕርፍቲ ትገብሩ? ኣ-ዚ-ኹ- ዕ-ፍ- ት-ብ-? ----------------- ኣብዚዲኹም ዕርፍቲ ትገብሩ? 0
abi----ẖ-m- ---i--t- t---b---? abizīdīh-umi ‘irifitī tigebiru? a-i-ī-ī-̱-m- ‘-r-f-t- t-g-b-r-? ------------------------------- abizīdīẖumi ‘irifitī tigebiru?
Navštívte ma niekedy! ንዓ---ጽ-- -ን-! ንዓይ ብጽሑኒ እንዶ! ን-ይ ብ-ሑ- እ-ዶ- ------------- ንዓይ ብጽሑኒ እንዶ! 0
n-‘-yi ---s’ih-u-ī-inid-! ni‘ayi bits’ih-unī inido! n-‘-y- b-t-’-h-u-ī i-i-o- ------------------------- ni‘ayi bits’iḥunī inido!
Tu je moja adresa. እዚ ኣ--ሻ--እዩ። እዚ ኣድራሻይ እዩ። እ- ኣ-ራ-ይ እ-። ------------ እዚ ኣድራሻይ እዩ። 0
i-ī a--r--h-yi--y-። izī adirashayi iyu። i-ī a-i-a-h-y- i-u- ------------------- izī adirashayi iyu።
Uvidíme sa zajtra? ጽባ- ክ-------? ጽባሕ ክንራኸብ ዲና? ጽ-ሕ ክ-ራ-ብ ዲ-? ------------- ጽባሕ ክንራኸብ ዲና? 0
t---b-h---k------̱--i ----? ts’ibah-i kinirah-ebi dīna? t-’-b-h-i k-n-r-h-e-i d-n-? --------------------------- ts’ibaḥi kiniraẖebi dīna?
Je mi ľúto, už niečo mám. ይ-ሬ-- ---መ-ብ ገ-ረ -ሎ-። ይቕሬታ፣ ሓደ መደብ ገይረ ኣሎኹ። ይ-ሬ-፣ ሓ- መ-ብ ገ-ረ ኣ-ኹ- --------------------- ይቕሬታ፣ ሓደ መደብ ገይረ ኣሎኹ። 0
yi----r-t-፣ ----e---d-b--ge-ire -l--̱-። yik-’irēta፣ h-ade medebi geyire aloh-u። y-k-’-r-t-፣ h-a-e m-d-b- g-y-r- a-o-̱-። --------------------------------------- yiḵ’irēta፣ ḥade medebi geyire aloẖu።
Čau! ቻ-! ቻው! ቻ-! --- ቻው! 0
chaw-! chawi! c-a-i- ------ chawi!
Dovidenia! ኣ--ክ-ኣይ--ክ---(-ድሓን ኩን-! ኣብ ክልኣይ ርክብና ( ድሓን ኩን)! ኣ- ክ-ኣ- ር-ብ- ( ድ-ን ኩ-)- ----------------------- ኣብ ክልኣይ ርክብና ( ድሓን ኩን)! 0
a-i-kili’-y--rikib----- ---̣-n--kun--! abi kili’ayi rikibina ( dih-ani kuni)! a-i k-l-’-y- r-k-b-n- ( d-h-a-i k-n-)- -------------------------------------- abi kili’ayi rikibina ( diḥani kuni)!
Do skorého videnia! ክ-ብ -ሓር! ክሳብ ድሓር! ክ-ብ ድ-ር- -------- ክሳብ ድሓር! 0
k--abi-d-h--ri! kisabi dih-ari! k-s-b- d-h-a-i- --------------- kisabi diḥari!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....