Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   sr У ресторану 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [тридесет]

30 [trideset]

У ресторану 2

[U restoranu 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. C-к--д ја------м-ли-. Cок од јабуке, молим. C-к о- ј-б-к-, м-л-м- --------------------- Cок од јабуке, молим. 0
C-- -d jabuk-,---li-. Cok od jabuke, molim. C-k o- j-b-k-, m-l-m- --------------------- Cok od jabuke, molim.
Limonádu, prosím. Лим--а-------им. Лимунаду, молим. Л-м-н-д-, м-л-м- ---------------- Лимунаду, молим. 0
Li-u-ad-, moli-. Limunadu, molim. L-m-n-d-, m-l-m- ---------------- Limunadu, molim.
Paradajkovú šťavu, prosím. С-к о--п-р------- ---и-. Сок од парадајза, молим. С-к о- п-р-д-ј-а- м-л-м- ------------------------ Сок од парадајза, молим. 0
S---od-p-r-d-jz---m-l-m. Sok od paradajza, molim. S-k o- p-r-d-j-a- m-l-m- ------------------------ Sok od paradajza, molim.
Prosím si pohár červeného vína. Ја --х--а-- ------р-е--г---на. Ја бих радо чашу црвеног вина. Ј- б-х р-д- ч-ш- ц-в-н-г в-н-. ------------------------------ Ја бих радо чашу црвеног вина. 0
Ja b-----do-čaš--c----o---i-a. Ja bih rado čašu crvenog vina. J- b-h r-d- č-š- c-v-n-g v-n-. ------------------------------ Ja bih rado čašu crvenog vina.
Prosím si pohár bieleho vína. Ја---- рад- чаш--б---- ви-а. Ја бих радо чашу белог вина. Ј- б-х р-д- ч-ш- б-л-г в-н-. ---------------------------- Ја бих радо чашу белог вина. 0
Ja-bi- ---o čašu belo- ----. Ja bih rado čašu belog vina. J- b-h r-d- č-š- b-l-g v-n-. ---------------------------- Ja bih rado čašu belog vina.
Prosím si fľašu šampanského. Ј----х --д- -л--у -а--ањ--. Ја бих радо флашу шампањца. Ј- б-х р-д- ф-а-у ш-м-а-ц-. --------------------------- Ја бих радо флашу шампањца. 0
Ja-b-- --d- fl-š---am--nj--. Ja bih rado flašu šampanjca. J- b-h r-d- f-a-u š-m-a-j-a- ---------------------------- Ja bih rado flašu šampanjca.
Máš rád(rada) ryby? В-лиш--- -и-у? Волиш ли рибу? В-л-ш л- р-б-? -------------- Волиш ли рибу? 0
V-l---l- r---? Voliš li ribu? V-l-š l- r-b-? -------------- Voliš li ribu?
Máš rád (rada) hovädzie mäso? В-л-ш л- г-вед--у? Волиш ли говедину? В-л-ш л- г-в-д-н-? ------------------ Волиш ли говедину? 0
Voliš-l--gov-dinu? Voliš li govedinu? V-l-š l- g-v-d-n-? ------------------ Voliš li govedinu?
Máš rád (rada) bravčové mäso? В--и- ----в---тин-? Волиш ли свињетину? В-л-ш л- с-и-е-и-у- ------------------- Волиш ли свињетину? 0
Vo--š li-s---jet---? Voliš li svinjetinu? V-l-š l- s-i-j-t-n-? -------------------- Voliš li svinjetinu?
Dám si niečo bez mäsa. Хтео-- -т--- б-х ---т- б-- ----. Хтео / хтела бих нешто без меса. Х-е- / х-е-а б-х н-ш-о б-з м-с-. -------------------------------- Хтео / хтела бих нешто без меса. 0
H--o / -t------h ne-to -e- m--a. Hteo / htela bih nešto bez mesa. H-e- / h-e-a b-h n-š-o b-z m-s-. -------------------------------- Hteo / htela bih nešto bez mesa.
Dám si zeleninovú misu. Х-е- / х-----бих -лату са -о-р-е-. Хтео / хтела бих плату са поврћем. Х-е- / х-е-а б-х п-а-у с- п-в-ћ-м- ---------------------------------- Хтео / хтела бих плату са поврћем. 0
H-eo-- htela -ih-p-a---sa-p-v-----. Hteo / htela bih platu sa povrc-em. H-e- / h-e-a b-h p-a-u s- p-v-c-e-. ----------------------------------- Hteo / htela bih platu sa povrćem.
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Х-ео-/ хт-----и- -еш-о-шт- -- --а-е-дуго. Хтео / хтела бих нешто што не траје дуго. Х-е- / х-е-а б-х н-ш-о ш-о н- т-а-е д-г-. ----------------------------------------- Хтео / хтела бих нешто што не траје дуго. 0
H-eo /-ht-la-b---n---o -t- -- t---e d-g-. Hteo / htela bih nešto što ne traje dugo. H-e- / h-e-a b-h n-š-o š-o n- t-a-e d-g-. ----------------------------------------- Hteo / htela bih nešto što ne traje dugo.
Prosíte si to s ryžou? Же---- ли ---с-пи--н-e-? Желите ли то с пиринчeм? Ж-л-т- л- т- с п-р-н-e-? ------------------------ Желите ли то с пиринчeм? 0
Ž------l- -o-s-p-r--čem? Želite li to s pirinčem? Ž-l-t- l- t- s p-r-n-e-? ------------------------ Želite li to s pirinčem?
Prosíte si to s cestovinami? Же-ит- л- т- -----ан-им-? Желите ли то с резанцима? Ж-л-т- л- т- с р-з-н-и-а- ------------------------- Желите ли то с резанцима? 0
Želi-- -i to-s--e-a--im-? Želite li to s rezancima? Ž-l-t- l- t- s r-z-n-i-a- ------------------------- Želite li to s rezancima?
Prosíte si to so zemiakmi? Ж-ли-- л--то - кр-м-и--м? Желите ли то с кромпиром? Ж-л-т- л- т- с к-о-п-р-м- ------------------------- Желите ли то с кромпиром? 0
Že-i-- -i ---s kr-mp--om? Želite li to s krompirom? Ž-l-t- l- t- s k-o-p-r-m- ------------------------- Želite li to s krompirom?
To mi nechutí. Т---и н-ј---к--н-. То ми није укусно. Т- м- н-ј- у-у-н-. ------------------ То ми није укусно. 0
To m---i-e----s-o. To mi nije ukusno. T- m- n-j- u-u-n-. ------------------ To mi nije ukusno.
Jedlo je studené. Је-о -е-хла---. Јело је хладно. Ј-л- ј- х-а-н-. --------------- Јело је хладно. 0
Je-- -e--l-d--. Jelo je hladno. J-l- j- h-a-n-. --------------- Jelo je hladno.
To som si neobjednal. То-ja -и-а--нар--и- / ---у-и-а. То ja нисам наручио / наручила. Т- j- н-с-м н-р-ч-о / н-р-ч-л-. ------------------------------- То ja нисам наручио / наручила. 0
To -- --sa- ----č-o - nar-či-a. To ja nisam naručio / naručila. T- j- n-s-m n-r-č-o / n-r-č-l-. ------------------------------- To ja nisam naručio / naručila.

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !