Slovníček fráz

sk Šport   »   uk Спорт

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [сорок дев’ять]

49 [sorok devʺyatʹ]

Спорт

[Sport]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Športuješ? Т- -а-ма-шся--по----? Ти займаєшся спортом? Т- з-й-а-ш-я с-о-т-м- --------------------- Ти займаєшся спортом? 0
T- z-y̆m-yes-s-a-spo---m? Ty zay-mayeshsya sportom? T- z-y-m-y-s-s-a s-o-t-m- ------------------------- Ty zay̆mayeshsya sportom?
Áno, musím sa hýbať. Та-, - -ови--- - п-в-нн- р-хатис-. Так, я повинен / повинна рухатися. Т-к- я п-в-н-н / п-в-н-а р-х-т-с-. ---------------------------------- Так, я повинен / повинна рухатися. 0
Tak,--- -ovy--n /-pov---- ruk-a--s-a. Tak, ya povynen / povynna rukhatysya. T-k- y- p-v-n-n / p-v-n-a r-k-a-y-y-. ------------------------------------- Tak, ya povynen / povynna rukhatysya.
Chodím do športového klubu. Я-х-----до-спо--и---го--л--у. Я ходжу до спортивного клубу. Я х-д-у д- с-о-т-в-о-о к-у-у- ----------------------------- Я ходжу до спортивного клубу. 0
Y- k--dz-u do sp-r----oho---ub-. YA khodzhu do sportyvnoho klubu. Y- k-o-z-u d- s-o-t-v-o-o k-u-u- -------------------------------- YA khodzhu do sportyvnoho klubu.
Hráme futbal. Ми-граєм- - ---бол. Ми граємо у футбол. М- г-а-м- у ф-т-о-. ------------------- Ми граємо у футбол. 0
M----a--mo u f-----. My hrayemo u futbol. M- h-a-e-o u f-t-o-. -------------------- My hrayemo u futbol.
Niekedy plávame. І---- м- --а----о. Іноді ми плаваємо. І-о-і м- п-а-а-м-. ------------------ Іноді ми плаваємо. 0
I-o----y -lava--mo. Inodi my plavayemo. I-o-i m- p-a-a-e-o- ------------------- Inodi my plavayemo.
Alebo sa bicyklujeme. А-о-м--к--аєм------ -е---и--да-. Або ми катаємось на велосипедах. А-о м- к-т-є-о-ь н- в-л-с-п-д-х- -------------------------------- Або ми катаємось на велосипедах. 0
Ab- ---katay-mo----------sy--d--h. Abo my katayemosʹ na velosypedakh. A-o m- k-t-y-m-s- n- v-l-s-p-d-k-. ---------------------------------- Abo my katayemosʹ na velosypedakh.
V našom meste máme futbalový štadión. У---шо-у--і-ті - -----ль--й-ст-діо-. У нашому місті є футбольний стадіон. У н-ш-м- м-с-і є ф-т-о-ь-и- с-а-і-н- ------------------------------------ У нашому місті є футбольний стадіон. 0
U --s--mu -is-i ---fu--ol----̆-sta-i--. U nashomu misti ye futbolʹnyy- stadion. U n-s-o-u m-s-i y- f-t-o-ʹ-y-̆ s-a-i-n- --------------------------------------- U nashomu misti ye futbolʹnyy̆ stadion.
Máme tu aj plaváreň so saunou. Є-т---ж-бас----і са-на. Є також басейн і сауна. Є т-к-ж б-с-й- і с-у-а- ----------------------- Є також басейн і сауна. 0
YE -a-oz- b-s-y̆n----a---. YE takozh basey-n i sauna. Y- t-k-z- b-s-y-n i s-u-a- -------------------------- YE takozh basey̆n i sauna.
Máme aj golfové ihrisko. І --мі-ц--дл----льфу. І є місце для гольфу. І є м-с-е д-я г-л-ф-. --------------------- І є місце для гольфу. 0
I----m--ts--d-----o--fu. I ye mistse dlya holʹfu. I y- m-s-s- d-y- h-l-f-. ------------------------ I ye mistse dlya holʹfu.
Čo dávajú v televízii? Щ- й-- н---ел----е-ні? Що йде на телебаченні? Щ- й-е н- т-л-б-ч-н-і- ---------------------- Що йде на телебаченні? 0
Shc-- y̆-e n--t-le-ac-enn-? Shcho y-de na telebachenni? S-c-o y-d- n- t-l-b-c-e-n-? --------------------------- Shcho y̆de na telebachenni?
Práve dávajú futbal. С-м---де ф-т----ни- ----. Саме йде футбольний матч. С-м- й-е ф-т-о-ь-и- м-т-. ------------------------- Саме йде футбольний матч. 0
S-me--̆---fu-bol--yy- m-tch. Same y-de futbolʹnyy- match. S-m- y-d- f-t-o-ʹ-y-̆ m-t-h- ---------------------------- Same y̆de futbolʹnyy̆ match.
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. Нім-ц--- ко--н-а--рає -ро-- ----ійськ--. Німецька команда грає проти англійської. Н-м-ц-к- к-м-н-а г-а- п-о-и а-г-і-с-к-ї- ---------------------------------------- Німецька команда грає проти англійської. 0
N-me-sʹ-- k---n-- hray- -ro-- anhl-y̆s-koi-. Nimetsʹka komanda hraye proty anhliy-sʹkoi-. N-m-t-ʹ-a k-m-n-a h-a-e p-o-y a-h-i-̆-ʹ-o-̈- -------------------------------------------- Nimetsʹka komanda hraye proty anhliy̆sʹkoï.
Kto vyhráva? Х-о в----є? Хто виграє? Х-о в-г-а-? ----------- Хто виграє? 0
Kh-- --hr-ye? Khto vyhraye? K-t- v-h-a-e- ------------- Khto vyhraye?
Netuším. Я--е---а-. Я не знаю. Я н- з-а-. ---------- Я не знаю. 0
Y- ------y-. YA ne znayu. Y- n- z-a-u- ------------ YA ne znayu.
V tomto momente je to nerozhodne. Пок- щ--ніч-я. Поки що нічия. П-к- щ- н-ч-я- -------------- Поки що нічия. 0
Pok---------i-h-y-. Poky shcho nichyya. P-k- s-c-o n-c-y-a- ------------------- Poky shcho nichyya.
Rozhodca je z Belgicka. А-б-тр-- ----г-ї. Арбітр з Бельгії. А-б-т- з Б-л-г-ї- ----------------- Арбітр з Бельгії. 0
Arbit--z--elʹ-ii-. Arbitr z Belʹhii-. A-b-t- z B-l-h-i-. ------------------ Arbitr z Belʹhiï.
Teraz sa kope jedenástka. З---з-буд--пенал--і. Зараз буде пенальті. З-р-з б-д- п-н-л-т-. -------------------- Зараз буде пенальті. 0
Z--az ---- p--a--t-. Zaraz bude penalʹti. Z-r-z b-d- p-n-l-t-. -------------------- Zaraz bude penalʹti.
Gól! Jedna nula! Г--!--дин- н--ь! Гол! Один: нуль! Г-л- О-и-: н-л-! ---------------- Гол! Один: нуль! 0
Ho-!--dy-: --l-! Hol! Odyn: nulʹ! H-l- O-y-: n-l-! ---------------- Hol! Odyn: nulʹ!

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...