Зв--к- В- ----наєт-?
Звідки Ви це знаєте?
З-і-к- В- ц- з-а-т-?
--------------------
Звідки Ви це знаєте? 0 Zvi-ky -- tse --a---e?Zvidky Vy tse znayete?Z-i-k- V- t-e z-a-e-e-----------------------Zvidky Vy tse znayete?
Я с-од-в-юся, -- ---а буде -р-щою.
Я сподіваюся, що вона буде кращою.
Я с-о-і-а-с-, щ- в-н- б-д- к-а-о-.
----------------------------------
Я сподіваюся, що вона буде кращою. 0 Y---p--iv----y-- -h-ho--o-a ---e--ra---ho--.YA spodivayusya, shcho vona bude krashchoyu.Y- s-o-i-a-u-y-, s-c-o v-n- b-d- k-a-h-h-y-.--------------------------------------------YA spodivayusya, shcho vona bude krashchoyu.
Я--наю--що в-н -ри-де.
Я знаю, що він прийде.
Я з-а-, щ- в-н п-и-д-.
----------------------
Я знаю, що він прийде. 0 YA zna-u- sh--- -in --y--d-.YA znayu, shcho vin pryy-de.Y- z-a-u- s-c-o v-n p-y-̆-e-----------------------------YA znayu, shcho vin pryy̆de.
Я -і-ю--щ--в---зат---фонує.
Я вірю, що він зателефонує.
Я в-р-, щ- в-н з-т-л-ф-н-є-
---------------------------
Я вірю, що він зателефонує. 0 Y--vir-u, -h-----i- ----le---uye.YA viryu, shcho vin zatelefonuye.Y- v-r-u- s-c-o v-n z-t-l-f-n-y-.---------------------------------YA viryu, shcho vin zatelefonuye.
Я --и-ус--ю- щ----н- с-а-е.
Я припускаю, що воно старе.
Я п-и-у-к-ю- щ- в-н- с-а-е-
---------------------------
Я припускаю, що воно старе. 0 YA -ry--sk-yu,---c-o ---o --a--.YA prypuskayu, shcho vono stare.Y- p-y-u-k-y-, s-c-o v-n- s-a-e---------------------------------YA prypuskayu, shcho vono stare.
Н-----ф -о-ре---гл-да-.
Наш шеф добре виглядає.
Н-ш ш-ф д-б-е в-г-я-а-.
-----------------------
Наш шеф добре виглядає. 0 Na-h--hef-dob-- vy----da-e.Nash shef dobre vyhlyadaye.N-s- s-e- d-b-e v-h-y-d-y-.---------------------------Nash shef dobre vyhlyadaye.
Я---аж--, -о--ін-в-гл-----на--т--ду-- -о---.
Я вважаю, що він виглядає навіть дуже добре.
Я в-а-а-, щ- в-н в-г-я-а- н-в-т- д-ж- д-б-е-
--------------------------------------------
Я вважаю, що він виглядає навіть дуже добре. 0 YA v-a-h-yu- shc-o-vi----hl-ada---navitʹ -u--e d-bre.YA vvazhayu, shcho vin vyhlyadaye navitʹ duzhe dobre.Y- v-a-h-y-, s-c-o v-n v-h-y-d-y- n-v-t- d-z-e d-b-e------------------------------------------------------YA vvazhayu, shcho vin vyhlyadaye navitʹ duzhe dobre.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre.
Я вважаю, що він виглядає навіть дуже добре.
YA vvazhayu, shcho vin vyhlyadaye navitʹ duzhe dobre.
В- -ійсно т----важ--т-?
Ви дійсно так вважаєте?
В- д-й-н- т-к в-а-а-т-?
-----------------------
Ви дійсно так вважаєте? 0 Vy -iy--n- --k ---z-a-e-e?Vy diy-sno tak vvazhayete?V- d-y-s-o t-k v-a-h-y-t-?--------------------------Vy diy̆sno tak vvazhayete?
Ц--ком-мо---в-, щ- -і--має-подруг-.
Цілком можливо, що він має подругу.
Ц-л-о- м-ж-и-о- щ- в-н м-є п-д-у-у-
-----------------------------------
Цілком можливо, що він має подругу. 0 T--lkom --zhl-v-- sh-h- --n----e-po-ru--.Tsilkom mozhlyvo, shcho vin maye podruhu.T-i-k-m m-z-l-v-, s-c-o v-n m-y- p-d-u-u------------------------------------------Tsilkom mozhlyvo, shcho vin maye podruhu.
Španielčina patrí k svetovým jazykom.
Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí.
Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom.
To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete.
Je tiež najväčším z románskych jazykov.
Španieli nazývajú svoj jazyk
español
alebo
castellano
.
Pojem
castellano
odhaľuje pôvod španielskeho jazyka.
Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii.
Väčšina Španielov hovorila
castellano
už v 16. storočí.
Dnes sa pojmy
español
a
castellano
zamieňajú.
Môžu však mať aj politický rozmer.
Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii.
Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach.
Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike.
V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom.
Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA.
V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí.
To je viac ako v Španielsku!
Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe.
Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike.
V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času.
Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe.
Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe.
Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike.
Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny.
Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete.
A dá sa naučiť relatívne rýchlo.
Tak na čo čakáte? -
¡Vamos!