Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   uk Складнопідрядні речення із що 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [дев’яносто один]

91 [devʺyanosto odyn]

Складнопідрядні речення із що 1

[Skladnopidryadni rechennya iz shcho 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. По---- -----м-жл--- к----ю--а---а. Погода буде можливо кращою завтра. П-г-д- б-д- м-ж-и-о к-а-о- з-в-р-. ---------------------------------- Погода буде можливо кращою завтра. 0
P-hoda--ude ---h--v---r--h-h--u---vtra. Pohoda bude mozhlyvo krashchoyu zavtra. P-h-d- b-d- m-z-l-v- k-a-h-h-y- z-v-r-. --------------------------------------- Pohoda bude mozhlyvo krashchoyu zavtra.
Odkiaľ to viete? Зв--к- В- ----наєт-? Звідки Ви це знаєте? З-і-к- В- ц- з-а-т-? -------------------- Звідки Ви це знаєте? 0
Zvi-ky -- tse --a---e? Zvidky Vy tse znayete? Z-i-k- V- t-e z-a-e-e- ---------------------- Zvidky Vy tse znayete?
Dúfam, že bude lepšie. Я с-од-в-юся, -- ---а буде -р-щою. Я сподіваюся, що вона буде кращою. Я с-о-і-а-с-, щ- в-н- б-д- к-а-о-. ---------------------------------- Я сподіваюся, що вона буде кращою. 0
Y---p--iv----y-- -h-ho--o-a ---e--ra---ho--. YA spodivayusya, shcho vona bude krashchoyu. Y- s-o-i-a-u-y-, s-c-o v-n- b-d- k-a-h-h-y-. -------------------------------------------- YA spodivayusya, shcho vona bude krashchoyu.
Celkom určite príde. В-- ---е--- п--й-е. Він напевно прийде. В-н н-п-в-о п-и-д-. ------------------- Він напевно прийде. 0
Vin-n---v-o pr-y--e. Vin napevno pryy-de. V-n n-p-v-o p-y-̆-e- -------------------- Vin napevno pryy̆de.
Je to isté? Ц- п--не? Це певне? Ц- п-в-е- --------- Це певне? 0
Ts---ev--? Tse pevne? T-e p-v-e- ---------- Tse pevne?
Viem, že príde. Я--наю--що в-н -ри-де. Я знаю, що він прийде. Я з-а-, щ- в-н п-и-д-. ---------------------- Я знаю, що він прийде. 0
YA zna-u- sh--- -in --y--d-. YA znayu, shcho vin pryy-de. Y- z-a-u- s-c-o v-n p-y-̆-e- ---------------------------- YA znayu, shcho vin pryy̆de.
Určite zavolá. В---н---в-- --т--е-о-у-. Він напевно зателефонує. В-н н-п-в-о з-т-л-ф-н-є- ------------------------ Він напевно зателефонує. 0
Vin-na-ev--------e--nu-e. Vin napevno zatelefonuye. V-n n-p-v-o z-t-l-f-n-y-. ------------------------- Vin napevno zatelefonuye.
Skutočne? Дійс-о? Дійсно? Д-й-н-? ------- Дійсно? 0
Di----o? Diy-sno? D-y-s-o- -------- Diy̆sno?
Verím, že zavolá. Я -і-ю--щ--в---зат---фонує. Я вірю, що він зателефонує. Я в-р-, щ- в-н з-т-л-ф-н-є- --------------------------- Я вірю, що він зателефонує. 0
Y--vir-u, -h-----i- ----le---uye. YA viryu, shcho vin zatelefonuye. Y- v-r-u- s-c-o v-n z-t-l-f-n-y-. --------------------------------- YA viryu, shcho vin zatelefonuye.
Víno je určite staré. В--о на----- ----е. Вино напевно старе. В-н- н-п-в-о с-а-е- ------------------- Вино напевно старе. 0
V-no-nape-n--s-a-e. Vyno napevno stare. V-n- n-p-v-o s-a-e- ------------------- Vyno napevno stare.
Viete to presne? Чи зн-єте-В---- на--вн-? Чи знаєте Ви це напевне? Ч- з-а-т- В- ц- н-п-в-е- ------------------------ Чи знаєте Ви це напевне? 0
Ch- z----te--y tse n-p-vn-? Chy znayete Vy tse napevne? C-y z-a-e-e V- t-e n-p-v-e- --------------------------- Chy znayete Vy tse napevne?
Domnievam sa, že je staré. Я --и-ус--ю- щ----н- с-а-е. Я припускаю, що воно старе. Я п-и-у-к-ю- щ- в-н- с-а-е- --------------------------- Я припускаю, що воно старе. 0
YA -ry--sk-yu,---c-o ---o --a--. YA prypuskayu, shcho vono stare. Y- p-y-u-k-y-, s-c-o v-n- s-a-e- -------------------------------- YA prypuskayu, shcho vono stare.
Náš šéf vyzerá dobre. Н-----ф -о-ре---гл-да-. Наш шеф добре виглядає. Н-ш ш-ф д-б-е в-г-я-а-. ----------------------- Наш шеф добре виглядає. 0
Na-h--hef-dob-- vy----da-e. Nash shef dobre vyhlyadaye. N-s- s-e- d-b-e v-h-y-d-y-. --------------------------- Nash shef dobre vyhlyadaye.
Myslíte? Ви--в-ж-є-е? Ви вважаєте? В- в-а-а-т-? ------------ Ви вважаєте? 0
V- vva---ye--? Vy vvazhayete? V- v-a-h-y-t-? -------------- Vy vvazhayete?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Я---аж--, -о--ін-в-гл-----на--т--ду-- -о---. Я вважаю, що він виглядає навіть дуже добре. Я в-а-а-, щ- в-н в-г-я-а- н-в-т- д-ж- д-б-е- -------------------------------------------- Я вважаю, що він виглядає навіть дуже добре. 0
YA v-a-h-yu- shc-o-vi----hl-ada---navitʹ -u--e d-bre. YA vvazhayu, shcho vin vyhlyadaye navitʹ duzhe dobre. Y- v-a-h-y-, s-c-o v-n v-h-y-d-y- n-v-t- d-z-e d-b-e- ----------------------------------------------------- YA vvazhayu, shcho vin vyhlyadaye navitʹ duzhe dobre.
Šef má určite priateľku. Шеф напевно---є ---ру-у. Шеф напевно має подругу. Ш-ф н-п-в-о м-є п-д-у-у- ------------------------ Шеф напевно має подругу. 0
S-----ap---- ---- pod--hu. Shef napevno maye podruhu. S-e- n-p-v-o m-y- p-d-u-u- -------------------------- Shef napevno maye podruhu.
Skutočne si to myslíte? В- -ійсно т----важ--т-? Ви дійсно так вважаєте? В- д-й-н- т-к в-а-а-т-? ----------------------- Ви дійсно так вважаєте? 0
Vy -iy--n- --k ---z-a-e-e? Vy diy-sno tak vvazhayete? V- d-y-s-o t-k v-a-h-y-t-? -------------------------- Vy diy̆sno tak vvazhayete?
Je to celkom možné, že má priateľku. Ц--ком-мо---в-, щ- -і--має-подруг-. Цілком можливо, що він має подругу. Ц-л-о- м-ж-и-о- щ- в-н м-є п-д-у-у- ----------------------------------- Цілком можливо, що він має подругу. 0
T--lkom --zhl-v-- sh-h- --n----e-po-ru--. Tsilkom mozhlyvo, shcho vin maye podruhu. T-i-k-m m-z-l-v-, s-c-o v-n m-y- p-d-u-u- ----------------------------------------- Tsilkom mozhlyvo, shcho vin maye podruhu.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!