Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   ti ቤት መግቢ 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [ሳላሳ]

30 [salasa]

ቤት መግቢ 2

[bēti megibī 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. ሓንቲ ጽማ--ቱ---በጃኹም። ሓንቲ ጽማቕ-ቱፋሕ በጃኹም። ሓ-ቲ ጽ-ቕ-ቱ-ሕ በ-ኹ-። ----------------- ሓንቲ ጽማቕ-ቱፋሕ በጃኹም። 0
h--n----ts--ma-----t--ah-- --ja-̱u--። h-anitī ts’imak-’i-tufah-i bejah-umi። h-a-i-ī t-’-m-k-’---u-a-̣- b-j-h-u-i- ------------------------------------- ḥanitī ts’imaḵ’i-tufaḥi bejaẖumi።
Limonádu, prosím. ሓ-ቲ ለ-ናደ-በጃኹም። ሓንቲ ለሞናደ በጃኹም። ሓ-ቲ ለ-ና- በ-ኹ-። -------------- ሓንቲ ለሞናደ በጃኹም። 0
h--ni-ī -e-ona-e -----̱u--። h-anitī lemonade bejah-umi። h-a-i-ī l-m-n-d- b-j-h-u-i- --------------------------- ḥanitī lemonade bejaẖumi።
Paradajkovú šťavu, prosím. ሓ-ቲ --ቝ-ኮሚደ--በ---። ሓንቲ ጽማቝ-ኮሚደረ በጃኹም። ሓ-ቲ ጽ-ቝ-ኮ-ደ- በ-ኹ-። ------------------ ሓንቲ ጽማቝ-ኮሚደረ በጃኹም። 0
h-a-it--ts-im----wi---m----e -eja-̱-m-። h-anitī ts’imak-’wi-komīdere bejah-umi። h-a-i-ī t-’-m-k-’-i-k-m-d-r- b-j-h-u-i- --------------------------------------- ḥanitī ts’imaḵ’wi-komīdere bejaẖumi።
Prosím si pohár červeného vína. ሓደ---ሪ ቀይ--ንቢት---የ-ነይረ። ሓደ ብኬሪ ቀይሕ ንቢት ደልየ ነይረ። ሓ- ብ-ሪ ቀ-ሕ ን-ት ደ-የ ነ-ረ- ----------------------- ሓደ ብኬሪ ቀይሕ ንቢት ደልየ ነይረ። 0
h-----bik--ī --e---̣--nib--i d--iye-n-y-r-። h-ade bikērī k’eyih-i nibīti deliye neyire። h-a-e b-k-r- k-e-i-̣- n-b-t- d-l-y- n-y-r-። ------------------------------------------- ḥade bikērī k’eyiḥi nibīti deliye neyire።
Prosím si pohár bieleho vína. ሓደ---ሪ-------ት ደልየ ነይረ። ሓደ ብኬሪ ጻዕዳ ነቢት ደልየ ነይረ። ሓ- ብ-ሪ ጻ-ዳ ነ-ት ደ-የ ነ-ረ- ----------------------- ሓደ ብኬሪ ጻዕዳ ነቢት ደልየ ነይረ። 0
ḥ------kērī t-’a-i-- neb--i d-l------yi--። h-ade bikērī ts’a‘ida nebīti deliye neyire። h-a-e b-k-r- t-’-‘-d- n-b-t- d-l-y- n-y-r-። ------------------------------------------- ḥade bikērī ts’a‘ida nebīti deliye neyire።
Prosím si fľašu šampanského. ሓ- ጥ-ሙዝ-ሻም-ይን---- ነይ-። ሓደ ጥርሙዝ ሻምፐይን ደልየ ነይረ። ሓ- ጥ-ሙ- ሻ-ፐ-ን ደ-የ ነ-ረ- ---------------------- ሓደ ጥርሙዝ ሻምፐይን ደልየ ነይረ። 0
h-a-e --i-i---i s--m--eyi---d---y--n--ir-። h-ade t’irimuzi shamipeyini deliye neyire። h-a-e t-i-i-u-i s-a-i-e-i-i d-l-y- n-y-r-። ------------------------------------------ ḥade t’irimuzi shamipeyini deliye neyire።
Máš rád(rada) ryby? ዓሳ---ቱ--ኻ? ዓሳ ትፈቱ ዲኻ? ዓ- ት-ቱ ዲ-? ---------- ዓሳ ትፈቱ ዲኻ? 0
‘--a-tifetu-dīẖa? ‘asa tifetu dīh-a? ‘-s- t-f-t- d-h-a- ------------------ ‘asa tifetu dīẖa?
Máš rád (rada) hovädzie mäso? ስጋ -ዕ-- ትፈቱ---? ስጋ ብዕራይ ትፈቱ ዲኻ? ስ- ብ-ራ- ት-ቱ ዲ-? --------------- ስጋ ብዕራይ ትፈቱ ዲኻ? 0
s--a-b----a-- -ife-- d--̱-? siga bi‘irayi tifetu dīh-a? s-g- b-‘-r-y- t-f-t- d-h-a- --------------------------- siga bi‘irayi tifetu dīẖa?
Máš rád (rada) bravčové mäso? ስጋ ሓ-ማ--ፈቱ--ኻ? ስጋ ሓሰማ ትፈቱ ዲኻ? ስ- ሓ-ማ ት-ቱ ዲ-? -------------- ስጋ ሓሰማ ትፈቱ ዲኻ? 0
si-a-h---e---t-fetu ---̱a? siga h-asema tifetu dīh-a? s-g- h-a-e-a t-f-t- d-h-a- -------------------------- siga ḥasema tifetu dīẖa?
Dám si niečo bez mäsa. ኣነ-ገለ ---ዘይብሉ ኢየ ----። ኣነ ገለ ስጋ ዘይብሉ ኢየ ዝደሊ ። ኣ- ገ- ስ- ዘ-ብ- ኢ- ዝ-ሊ ። ---------------------- ኣነ ገለ ስጋ ዘይብሉ ኢየ ዝደሊ ። 0
ane --l- s--a -e-----u-īy----d----። ane gele siga zeyibilu īye zidelī ። a-e g-l- s-g- z-y-b-l- ī-e z-d-l- ። ----------------------------------- ane gele siga zeyibilu īye zidelī ።
Dám si zeleninovú misu. ሓ- -ሓ- -ሊጫ ደል-። ሓደ ሸሓኒ ኣሊጫ ደልየ። ሓ- ሸ-ኒ ኣ-ጫ ደ-የ- --------------- ሓደ ሸሓኒ ኣሊጫ ደልየ። 0
ḥ--e s------ī---īch’a--e-iy-። h-ade sheh-anī alīch’a deliye። h-a-e s-e-̣-n- a-ī-h-a d-l-y-። ------------------------------ ḥade sheḥanī alīch’a deliye።
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. ኣ--ሓ- --ሕ -ዜ--ይ-ስድ--- ዝ--። ኣነ ሓደ ነዊሕ ግዜ ዘይወስድ እየ ዝደሊ። ኣ- ሓ- ነ-ሕ ግ- ዘ-ወ-ድ እ- ዝ-ሊ- -------------------------- ኣነ ሓደ ነዊሕ ግዜ ዘይወስድ እየ ዝደሊ። 0
ane -̣--e-newīh-i -izē zey-we-i-i -y--zi--l-። ane h-ade newīh-i gizē zeyiwesidi iye zidelī። a-e h-a-e n-w-h-i g-z- z-y-w-s-d- i-e z-d-l-። --------------------------------------------- ane ḥade newīḥi gizē zeyiwesidi iye zidelī።
Prosíte si to s ryžou? ም- ሩ--ዲኹ- -ሊ-ሞ? ምስ ሩዝ ዲኹም ደሊኹሞ? ም- ሩ- ዲ-ም ደ-ኹ-? --------------- ምስ ሩዝ ዲኹም ደሊኹሞ? 0
mi---ruzi-d------ -elī-̱--o? misi ruzi dīh-umi delīh-umo? m-s- r-z- d-h-u-i d-l-h-u-o- ---------------------------- misi ruzi dīẖumi delīẖumo?
Prosíte si to s cestovinami? ምስ---ታ--ኹ- ደሊኹሞ? ምስ ፓስታ ዲኹም ደሊኹሞ? ም- ፓ-ታ ዲ-ም ደ-ኹ-? ---------------- ምስ ፓስታ ዲኹም ደሊኹሞ? 0
m--i-pa-i-- d-h--mi del---u-o? misi pasita dīh-umi delīh-umo? m-s- p-s-t- d-h-u-i d-l-h-u-o- ------------------------------ misi pasita dīẖumi delīẖumo?
Prosíte si to so zemiakmi? ምስ -ንሽ -ኹ- ደሊ--? ምስ ድንሽ ዲኹም ደሊኹሞ? ም- ድ-ሽ ዲ-ም ደ-ኹ-? ---------------- ምስ ድንሽ ዲኹም ደሊኹሞ? 0
misi d--i--- --h--------īẖumo? misi dinishi dīh-umi delīh-umo? m-s- d-n-s-i d-h-u-i d-l-h-u-o- ------------------------------- misi dinishi dīẖumi delīẖumo?
To mi nechutí. እዚ -ዓ- -ይጥዓመ-ን ። እዚ ንዓይ ኣይጥዓመንን ። እ- ን-ይ ኣ-ጥ-መ-ን ። ---------------- እዚ ንዓይ ኣይጥዓመንን ። 0
iz---i-a---a---’i‘-m--in- ። izī ni‘ayi ayit’i‘amenini ። i-ī n-‘-y- a-i-’-‘-m-n-n- ። --------------------------- izī ni‘ayi ayit’i‘amenini ።
Jedlo je studené. እ----ቢ ዝ-ል--ዩ። እቲ ምግቢ ዝሑል እዩ። እ- ም-ቢ ዝ-ል እ-። -------------- እቲ ምግቢ ዝሑል እዩ። 0
itī--igibī --h-u-- iy-። itī migibī zih-uli iyu። i-ī m-g-b- z-h-u-i i-u- ----------------------- itī migibī ziḥuli iyu።
To som si neobjednal. ነዚ--ይ--ኩን ጠሊበ ። ነዚ ኣይኮንኩን ጠሊበ ። ነ- ኣ-ኮ-ኩ- ጠ-በ ። --------------- ነዚ ኣይኮንኩን ጠሊበ ። 0
n--ī -yiko-i---- -’el----። nezī ayikonikuni t’elībe ። n-z- a-i-o-i-u-i t-e-ī-e ። -------------------------- nezī ayikonikuni t’elībe ።

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !