Slovníček fráz

sk Orientácia   »   mk Ориентирање

41 [štyridsaťjeden]

Orientácia

Orientácia

41 [четириесет и еден]

41 [chyetiriyesyet i yedyen]

Ориентирање

[Oriyentiraњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde je turistická informačná kancelária? К--- е биро---з- ин--р--ции----тур-с--? Каде е бирото за информации за туристи? К-д- е б-р-т- з- и-ф-р-а-и- з- т-р-с-и- --------------------------------------- Каде е бирото за информации за туристи? 0
Kady--ye ---ot- z- -n-or-a---i-za--oori-t-? Kadye ye biroto za informatzii za tooristi? K-d-e y- b-r-t- z- i-f-r-a-z-i z- t-o-i-t-? ------------------------------------------- Kadye ye biroto za informatzii za tooristi?
Máte pre mňa mapu mesta? Има------за--е-е е-на-карта на гр-до-? Имате ли за мене една карта на градот? И-а-е л- з- м-н- е-н- к-р-а н- г-а-о-? -------------------------------------- Имате ли за мене една карта на градот? 0
Im-t-e-------m-e--- ye--a---r---n- g-r-d--? Imatye li za myenye yedna karta na guradot? I-a-y- l- z- m-e-y- y-d-a k-r-a n- g-r-d-t- ------------------------------------------- Imatye li za myenye yedna karta na guradot?
Dá sa tu rezervovať hotelová izba? М--е--- овде----се-р-з-р-ира--дн--х---лск- с-б-? Може ли овде да се резервира една хотелска соба? М-ж- л- о-д- д- с- р-з-р-и-а е-н- х-т-л-к- с-б-? ------------------------------------------------ Може ли овде да се резервира една хотелска соба? 0
M-ʐ----i---d-e-da ----r--z--rv-ra ---na --oty--s---sob-? Moʐye li ovdye da sye ryezyervira yedna khotyelska soba? M-ʐ-e l- o-d-e d- s-e r-e-y-r-i-a y-d-a k-o-y-l-k- s-b-? -------------------------------------------------------- Moʐye li ovdye da sye ryezyervira yedna khotyelska soba?
Kde je staré mesto? Каде е-с---и-т д----д --а-от? Каде е стариот дел од градот? К-д- е с-а-и-т д-л о- г-а-о-? ----------------------------- Каде е стариот дел од градот? 0
K--y- -- ---rio- d-e- -d-gu-a-ot? Kadye ye stariot dyel od guradot? K-d-e y- s-a-i-t d-e- o- g-r-d-t- --------------------------------- Kadye ye stariot dyel od guradot?
Kde je dóm? Каде-е -ат--ра--т-? Каде е катедралата? К-д- е к-т-д-а-а-а- ------------------- Каде е катедралата? 0
Kady--ye-k-ty--r-lata? Kadye ye katyedralata? K-d-e y- k-t-e-r-l-t-? ---------------------- Kadye ye katyedralata?
Kde je múzeum? Кад--- -у-е-от? Каде е музејот? К-д- е м-з-ј-т- --------------- Каде е музејот? 0
Ka-y- y- -o---e--t? Kadye ye moozyeјot? K-d-e y- m-o-y-ј-t- ------------------- Kadye ye moozyeјot?
Kde sa dajú kúpiť poštové známky? Кад--мо-е -а -е-к-п-т---ште-----мар-и? Каде може да се купат поштенски марки? К-д- м-ж- д- с- к-п-т п-ш-е-с-и м-р-и- -------------------------------------- Каде може да се купат поштенски марки? 0
Kadye--oʐy--d- -y--k-op---p-sh-ye-sk- -ark-? Kadye moʐye da sye koopat poshtyenski marki? K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-a- p-s-t-e-s-i m-r-i- -------------------------------------------- Kadye moʐye da sye koopat poshtyenski marki?
Kde sa dajú kúpiť kvety? К--е-мо-е -а-се -уп-----ќ-? Каде може да се купи цвеќе? К-д- м-ж- д- с- к-п- ц-е-е- --------------------------- Каде може да се купи цвеќе? 0
K-d---m--ye da sye -o--- ---ye---e? Kadye moʐye da sye koopi tzvyekjye? K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-i t-v-e-j-e- ----------------------------------- Kadye moʐye da sye koopi tzvyekjye?
Kde sa dajú kúpiť cestovné lístky? Кад- --же--- с-----а- в--ни---рт-? Каде може да се купат возни карти? К-д- м-ж- д- с- к-п-т в-з-и к-р-и- ---------------------------------- Каде може да се купат возни карти? 0
Kad-- moʐye d----e---op---vo-n- k----? Kadye moʐye da sye koopat vozni karti? K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-a- v-z-i k-r-i- -------------------------------------- Kadye moʐye da sye koopat vozni karti?
Kde je prístav? К-де е-п-ис-аниш--то? Каде е пристаништето? К-д- е п-и-т-н-ш-е-о- --------------------- Каде е пристаништето? 0
Kady- ---pr---a-i--tyet-? Kadye ye pristanishtyeto? K-d-e y- p-i-t-n-s-t-e-o- ------------------------- Kadye ye pristanishtyeto?
Kde je trh? Ка-е - паза-о-? Каде е пазарот? К-д- е п-з-р-т- --------------- Каде е пазарот? 0
Ka--e--e -a--rot? Kadye ye pazarot? K-d-e y- p-z-r-t- ----------------- Kadye ye pazarot?
Kde je zámok? Каде-е-за-о-о-? Каде е замокот? К-д- е з-м-к-т- --------------- Каде е замокот? 0
Ka--e -----mokot? Kadye ye zamokot? K-d-e y- z-m-k-t- ----------------- Kadye ye zamokot?
Kedy začína prehliadka? К--а-з-----ув- --ик-----а? Кога започнува обиколката? К-г- з-п-ч-у-а о-и-о-к-т-? -------------------------- Кога започнува обиколката? 0
K---- z-p-----ov--o--ko--a--? Kogua zapochnoova obikolkata? K-g-a z-p-c-n-o-a o-i-o-k-t-? ----------------------------- Kogua zapochnoova obikolkata?
Kedy končí prehliadka? К--а з--ршу-а--б-кол----? Кога завршува обиколката? К-г- з-в-ш-в- о-и-о-к-т-? ------------------------- Кога завршува обиколката? 0
Kog-a--avr----v- obi-o--a-a? Kogua zavrshoova obikolkata? K-g-a z-v-s-o-v- o-i-o-k-t-? ---------------------------- Kogua zavrshoova obikolkata?
Ako dlho trvá prehliadka? К-л-у---лг--трае----ко-к-та? Колку долго трае обиколката? К-л-у д-л-о т-а- о-и-о-к-т-? ---------------------------- Колку долго трае обиколката? 0
K-l-oo -o-g-o -r------i--l-a--? Kolkoo dolguo traye obikolkata? K-l-o- d-l-u- t-a-e o-i-o-k-t-? ------------------------------- Kolkoo dolguo traye obikolkata?
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po nemecky. Ј-с -- ----л-/ -а-ала--------д-- --- з-о--в- -ерм---ки. Јас би сакал / сакала еден водач што зборува германски. Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а г-р-а-с-и- ------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува германски. 0
Ј-s -i ---al ----kala-y-dyen -o-----s-to z-oro-va g-ye-------. Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova guyermanski. Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- g-y-r-a-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova guyermanski.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po taliansky. Ј---би с---- --сакала -де--во--ч---о---о-у-а --ал-ј-н-к-. Јас би сакал / сакала еден водач што зборува италијански. Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а и-а-и-а-с-и- --------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува италијански. 0
Ј-- -i sa-a--- saka-a -ed--- v-d--h-sh---z-oro-v- --ali--nsk-. Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova italiјanski. Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- i-a-i-a-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova italiјanski.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po francúzsky. Ј-с би с--а- /-са---а е--н --дач-------орува -р-н--ск-. Јас би сакал / сакала еден водач што зборува француски. Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а ф-а-ц-с-и- ------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува француски. 0
Јas b----k---/-sa---a-yed-e---od--h--h-o-z--r-ov- fr-ntzoos-i. Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova frantzooski. Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- f-a-t-o-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova frantzooski.

Angličtina - univerzálny jazyk

Angličtina je najrozšírenejší jazyk na svete. Mandarínčina čiže čínština má však najviac rodených hovoriacich. Angličtina je materinským jazykom pre ‘iba’ 350 miliónov ľudí. Angličtina však výrazne ovplyvňuje aj ostatné jazyky. Od polovice 20. storočia jej význam enormne vzrástol. To je dané predovšetkým premenou USA vo svetovú veľmoc. Angličtina je prvý cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje na školách v mnohých krajinách. Medzinárodné organizácie používajú angličtinu ako oficiálny jazyk. Angličtina je tiež úradným alebo spoločným jazykom mnohých krajín. Je však možné, že túto funkciu čoskoro prevezmú iné jazyky. Angličtina patrí k západogermánskym jazykom. Je teda príbuzná napríklad s nemčinou. Tento jazyk sa ale za posledných 1 000 rokov výrazne zmenil. Predtým bola angličtina flektívnym jazykom. Väčšina koncoviek s gramatickým významom vymizla. Preto dnes angličtinu označujeme za analytický jazyk. Tento typ jazyka je viac podobný čínštine než nemčine. V budúcnosti sa angličtina ešte zjednoduší. Nepravidelné slovesá pravdepodobne vymiznú. Angličtina je ľahko porovnateľná s inými indoeurópskymi jazykmi. Jej pravopis je však veľmi náročný. Je to tým, že sa slová vyslovujú inak, ako píšu. Anglický pravopis ostal po celé stáročia rovnaký. Výslovnosť sa však značne zmenila. Znamená to, že ľudia dnes stále píšu tak, ako sa hovorilo v roku 1400. Vo výslovnosti nájdeme tiež celý rad výnimiek. Napríklad kombinácia písmen „ ough “ sa vyslovuje šiestimi rôznymi spôsobmi! Presvedčte sa sami! - Thorough, thought, through, rough, bought, cough