Slovníček fráz

sk Čísla   »   mk Броеви

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [седум]

7 [syedoom]

Броеви

[Broyevi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Počítam: Ј-с б----м: Јас бројам: Ј-с б-о-а-: ----------- Јас бројам: 0
Ј------ј-m: Јas broјam: Ј-s b-o-a-: ----------- Јas broјam:
jeden, dva, tri ед--, -----т-и еден, два, три е-е-, д-а- т-и -------------- еден, два, три 0
ye---n- d--, --i yedyen, dva, tri y-d-e-, d-a- t-i ---------------- yedyen, dva, tri
Počítam do troch. Ја- б-о--м-д--три. Јас бројам до три. Ј-с б-о-а- д- т-и- ------------------ Јас бројам до три. 0
Јas --oјa- -o-tr-. Јas broјam do tri. Ј-s b-o-a- d- t-i- ------------------ Јas broјam do tri.
Počítam ďalej: Јас--ро-ам-по-а--му: Јас бројам понатаму: Ј-с б-о-а- п-н-т-м-: -------------------- Јас бројам понатаму: 0
Ј-s-b---a--po-at---o: Јas broјam ponatamoo: Ј-s b-o-a- p-n-t-m-o- --------------------- Јas broјam ponatamoo:
štyri, päť, šesť, че-и--- пе-- --ст четири, пет, шест ч-т-р-, п-т- ш-с- ----------------- четири, пет, шест 0
c-y----i--p-et- --yest chyetiri, pyet, shyest c-y-t-r-, p-e-, s-y-s- ---------------------- chyetiri, pyet, shyest
sedem, osem, deväť с--у-,-о--м--д---т седум, осум, девет с-д-м- о-у-, д-в-т ------------------ седум, осум, девет 0
sye--om,-o-oom- dy--y-t syedoom, osoom, dyevyet s-e-o-m- o-o-m- d-e-y-t ----------------------- syedoom, osoom, dyevyet
Počítam. Ј-с------м. Јас бројам. Ј-с б-о-а-. ----------- Јас бројам. 0
Јas---oјa-. Јas broјam. Ј-s b-o-a-. ----------- Јas broјam.
Počítaš. Т--брои-. Ти броиш. Т- б-о-ш- --------- Ти броиш. 0
Ti-b-----. Ti broish. T- b-o-s-. ---------- Ti broish.
Počíta. Т-ј --о-. Тој брои. Т-ј б-о-. --------- Тој брои. 0
To- br--. Toј broi. T-ј b-o-. --------- Toј broi.
Jeden. Prvý. Е------р-и. Еден. Први. Е-е-. П-в-. ----------- Еден. Први. 0
Yed---------. Yedyen. Prvi. Y-d-e-. P-v-. ------------- Yedyen. Prvi.
Dva. Druhý. Д------о--. Два. Втори. Д-а- В-о-и- ----------- Два. Втори. 0
D--. V----. Dva. Vtori. D-a- V-o-i- ----------- Dva. Vtori.
Tri. Tretí. Т-----р--и. Три. Трети. Т-и- Т-е-и- ----------- Три. Трети. 0
T----Tr---i. Tri. Tryeti. T-i- T-y-t-. ------------ Tri. Tryeti.
Štyri. Štvrtý. Ч-ти----Че-врт-. Четири. Четврти. Ч-т-р-. Ч-т-р-и- ---------------- Четири. Четврти. 0
Chy-ti--. Ch-et--ti. Chyetiri. Chyetvrti. C-y-t-r-. C-y-t-r-i- -------------------- Chyetiri. Chyetvrti.
Päť. Piaty. П-т- П----. Пет. Петти. П-т- П-т-и- ----------- Пет. Петти. 0
Py--- P----i. Pyet. Pyetti. P-e-. P-e-t-. ------------- Pyet. Pyetti.
Šesť. Šiesty. Ше-т- -ес--. Шест. Шести. Ш-с-. Ш-с-и- ------------ Шест. Шести. 0
S-y-s-. -------. Shyest. Shyesti. S-y-s-. S-y-s-i- ---------------- Shyest. Shyesti.
Sedem. Siedmy. Се-ум.---дм-. Седум. Седми. С-д-м- С-д-и- ------------- Седум. Седми. 0
Sye-o-m. --ed--. Syedoom. Syedmi. S-e-o-m- S-e-m-. ---------------- Syedoom. Syedmi.
Osem. Ôsmy. Ос--. -с-и. Осум. Осми. О-у-. О-м-. ----------- Осум. Осми. 0
Oso--.---m-. Osoom. Osmi. O-o-m- O-m-. ------------ Osoom. Osmi.
Deväť. Deviaty. Дев--. Дев-т-. Девет. Девети. Д-в-т- Д-в-т-. -------------- Девет. Девети. 0
D--vyet. Dyev-e-i. Dyevyet. Dyevyeti. D-e-y-t- D-e-y-t-. ------------------ Dyevyet. Dyevyeti.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!