Slovníček fráz

sk Na pošte   »   mk Во пошта

59 [pätdesiatdeväť]

Na pošte

Na pošte

59 [педесет и девет]

59 [pyedyesyet i dyevyet]

Во пошта

[Vo poshta]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde je najbližšia pošta? К-д- - н--бли-ката----т-? Каде е најблиската пошта? К-д- е н-ј-л-с-а-а п-ш-а- ------------------------- Каде е најблиската пошта? 0
K--ye-y- -a--l-sk--- pos---? Kadye ye naјbliskata poshta? K-d-e y- n-ј-l-s-a-a p-s-t-? ---------------------------- Kadye ye naјbliskata poshta?
Je to ďaleko k najbližšej pošte? Да--к-------д--нај-л-с-ат- по--а? Далеку ли е до најблиската пошта? Д-л-к- л- е д- н-ј-л-с-а-а п-ш-а- --------------------------------- Далеку ли е до најблиската пошта? 0
D-l------l---e d- naј------ta --sht-? Dalyekoo li ye do naјbliskata poshta? D-l-e-o- l- y- d- n-ј-l-s-a-a p-s-t-? ------------------------------------- Dalyekoo li ye do naјbliskata poshta?
Kde je najbližšia poštová schránka? Ка-е - на--лиск-т- -------ко-----ач-? Каде е најблиското поштенско сандаче? К-д- е н-ј-л-с-о-о п-ш-е-с-о с-н-а-е- ------------------------------------- Каде е најблиското поштенско сандаче? 0
Ka--e y--n--b-i-k-----------n----s--d--h--? Kadye ye naјbliskoto poshtyensko sandachye? K-d-e y- n-ј-l-s-o-o p-s-t-e-s-o s-n-a-h-e- ------------------------------------------- Kadye ye naјbliskoto poshtyensko sandachye?
Potrebujem pár poštových známok. М- т--б-а- н--о--- --шт--с-и-м---и. Ми требаат неколку поштенски марки. М- т-е-а-т н-к-л-у п-ш-е-с-и м-р-и- ----------------------------------- Ми требаат неколку поштенски марки. 0
M--t--e-aat ----o-koo-pos---------m-rki. Mi tryebaat nyekolkoo poshtyenski marki. M- t-y-b-a- n-e-o-k-o p-s-t-e-s-i m-r-i- ---------------------------------------- Mi tryebaat nyekolkoo poshtyenski marki.
Na pohľadnicu a list. З---д-а --ртичка-и -д-- п---о. За една картичка и едно писмо. З- е-н- к-р-и-к- и е-н- п-с-о- ------------------------------ За една картичка и едно писмо. 0
Za ---na --rti-h-------d-o -is-o. Za yedna kartichka i yedno pismo. Z- y-d-a k-r-i-h-a i y-d-o p-s-o- --------------------------------- Za yedna kartichka i yedno pismo.
Aké je poštovné do Ameriky? К-л-у -ини -ош-а--на-- -а А-ер-к-? Колку чини поштарината за Америка? К-л-у ч-н- п-ш-а-и-а-а з- А-е-и-а- ---------------------------------- Колку чини поштарината за Америка? 0
Ko-----chin- po--t---n-t---a--myerika? Kolkoo chini poshtarinata za Amyerika? K-l-o- c-i-i p-s-t-r-n-t- z- A-y-r-k-? -------------------------------------- Kolkoo chini poshtarinata za Amyerika?
Koľko váži balík? Ко--------ж-к ---е-от? Колку е тежок пакетот? К-л-у е т-ж-к п-к-т-т- ---------------------- Колку е тежок пакетот? 0
K----o------eʐ-k pa---to-? Kolkoo ye tyeʐok pakyetot? K-l-o- y- t-e-o- p-k-e-o-? -------------------------- Kolkoo ye tyeʐok pakyetot?
Môžem ho poslať leteckou poštou? Мо-а---и-да-го и-п-ата---о-а-----к---ош--? Можам ли да го испратам со авионска пошта? М-ж-м л- д- г- и-п-а-а- с- а-и-н-к- п-ш-а- ------------------------------------------ Можам ли да го испратам со авионска пошта? 0
Moʐ-m--i--- -uo -s-ra-a- so avio--ka --s-ta? Moʐam li da guo ispratam so avionska poshta? M-ʐ-m l- d- g-o i-p-a-a- s- a-i-n-k- p-s-t-? -------------------------------------------- Moʐam li da guo ispratam so avionska poshta?
Ako dlho trvá, kým príde? Колку долг- ------д-дек--да при------? Колку долго трае, додека да пристигне? К-л-у д-л-о т-а-, д-д-к- д- п-и-т-г-е- -------------------------------------- Колку долго трае, додека да пристигне? 0
Ko------o-guo t--y-----dyek---a ---s-ig--y-? Kolkoo dolguo traye, dodyeka da pristigunye? K-l-o- d-l-u- t-a-e- d-d-e-a d- p-i-t-g-n-e- -------------------------------------------- Kolkoo dolguo traye, dodyeka da pristigunye?
Kde môžem telefonovať? Ка-е-м-ж----а--е--ф-нир-м? Каде можам да телефонирам? К-д- м-ж-м д- т-л-ф-н-р-м- -------------------------- Каде можам да телефонирам? 0
Ka--------m d- t-el---on---m? Kadye moʐam da tyelyefoniram? K-d-e m-ʐ-m d- t-e-y-f-n-r-m- ----------------------------- Kadye moʐam da tyelyefoniram?
Kde je najbližšia telefónna búdka? К--е ----е-нат--т-----нс-- -оворниц-? Каде е следната телефонска говорница? К-д- е с-е-н-т- т-л-ф-н-к- г-в-р-и-а- ------------------------------------- Каде е следната телефонска говорница? 0
Ka--e y--sl--d-a-a --e--ef--s-a--u--o-ni---? Kadye ye slyednata tyelyefonska guovornitza? K-d-e y- s-y-d-a-a t-e-y-f-n-k- g-o-o-n-t-a- -------------------------------------------- Kadye ye slyednata tyelyefonska guovornitza?
Máte telefónne karty? И-а-е -и-телеф-нски---ртички? Имате ли телефонски картички? И-а-е л- т-л-ф-н-к- к-р-и-к-? ----------------------------- Имате ли телефонски картички? 0
I-at---li ---lyef-n--i ka---c---? Imatye li tyelyefonski kartichki? I-a-y- l- t-e-y-f-n-k- k-r-i-h-i- --------------------------------- Imatye li tyelyefonski kartichki?
Máte telefónny zoznam? Има----- --ле---с-- имен--? Имате ли телефонски именик? И-а-е л- т-л-ф-н-к- и-е-и-? --------------------------- Имате ли телефонски именик? 0
I-aty- l--t--lye-o-s-- -myen-k? Imatye li tyelyefonski imyenik? I-a-y- l- t-e-y-f-n-k- i-y-n-k- ------------------------------- Imatye li tyelyefonski imyenik?
Viete predvoľbu do Rakúska? Г- --а-те ли --в-------и---бр-ј-за--вс-р--а? Го знаете ли повикувачкиот број за Австрија? Г- з-а-т- л- п-в-к-в-ч-и-т б-о- з- А-с-р-ј-? -------------------------------------------- Го знаете ли повикувачкиот број за Австрија? 0
G-------e--- -- p-vi--o---hki-t-br-- z- --s--iјa? Guo znayetye li povikoovachkiot broј za Avstriјa? G-o z-a-e-y- l- p-v-k-o-a-h-i-t b-o- z- A-s-r-ј-? ------------------------------------------------- Guo znayetye li povikoovachkiot broј za Avstriјa?
Moment. Pozriem sa. Сам- м-ме-----а---о--ра-. Само момент, да проверам. С-м- м-м-н-, д- п-о-е-а-. ------------------------- Само момент, да проверам. 0
S-m- m----nt, da---o--e--m. Samo momyent, da provyeram. S-m- m-m-e-t- d- p-o-y-r-m- --------------------------- Samo momyent, da provyeram.
Linka je stále obsadená. Л----ат- е с--о--- з--а-ена. Линијата е секогаш зафатена. Л-н-ј-т- е с-к-г-ш з-ф-т-н-. ---------------------------- Линијата е секогаш зафатена. 0
Liniјa---------k-g---- zaf----na. Liniјata ye syekoguash zafatyena. L-n-ј-t- y- s-e-o-u-s- z-f-t-e-a- --------------------------------- Liniјata ye syekoguash zafatyena.
Aké číslo ste vytočili? Кој-б--- -о---р-в--? Кој број го биравте? К-ј б-о- г- б-р-в-е- -------------------- Кој број го биравте? 0
K-ј b-oј g-----ra-t--? Koј broј guo biravtye? K-ј b-o- g-o b-r-v-y-? ---------------------- Koј broј guo biravtye?
Najprv musíte vytočiť nulu! Н-јпрв--мо-ат- да-и-бер--е нул-. Најпрво морате да изберете нула. Н-ј-р-о м-р-т- д- и-б-р-т- н-л-. -------------------------------- Најпрво морате да изберете нула. 0
N--prvo mo--t-e -a iz-ye---t-e--o-l-. Naјprvo moratye da izbyeryetye noola. N-ј-r-o m-r-t-e d- i-b-e-y-t-e n-o-a- ------------------------------------- Naјprvo moratye da izbyeryetye noola.

Aj pocity hovoria rôznymi jazykmi!

Na celom svete sa hovorí rôznymi jazykmi. Žiadny univerzálny ľudský jazyk neexistuje. Ako je to ale s našou mimikou? Majú emócie svoj univerzálny jazyk? Vôbec nie, aj tu existujú rozdiely! Ľudia si dlho mysleli, že všetci vyjadrujeme svoje emócie rovnako. Malo sa za to, že mimika je zrozumiteľná pre všetkých. Charles Darwin veril, že pocity sú pre človeka životne dôležité. Preto musia byť vo všetkých kultúrach chápané rovnako. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že rozdiely sú aj v jazyku našich emócií. Znamená to, že našu mimiku ovplyvňuje naša kultúra. Ľudia na celom svete si teda vykladajú a vyjadrujú emócie inak. Vedci rozlišujú šesť základných pocitov. Sú to radosť, smútok, hnev, znechutenie, strach a prekvapenie. Európania ich však vyjadrujú inak ako Aziati. Z rovnakých tvárí môžete vyčítať iné veci. Preukázali to mnohé experimenty. V rámci týchto experimentov boli ľuďom na počítači ukazované tváre. Tí potom mali popísať, čo v tvárach vidia. Výsledky sa líšili a to z mnohých dôvodov. V niektorých kultúrach sa pocity dávajú najavo viac než v iných. Intenzitu výrazu v tvári teda nechápu všetci rovnako. Ľudia z rôznych kultúr sa tiež sústredia na iné veci. Aziati sa pri čítaní emócií zameriavajú na oči. Oproti tomu Európania a Američania sa pozerajú na ústa. Jeden výraz tváre však všetky kultúry chápu rovnako ... Je to vrelý úsmev!