Slovníček fráz

sk City   »   mk Чувства

56 [päťdesiatšesť]

City

City

56 [педесет и шест]

56 [pyedyesyet i shyest]

Чувства

[Choovstva]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
mať chuť (na niečo, niečo robiť) да--е -м- -ел-а да се има желба д- с- и-а ж-л-а --------------- да се има желба 0
d- s---ima-ʐyel-a da sye ima ʐyelba d- s-e i-a ʐ-e-b- ----------------- da sye ima ʐyelba
Máme chuť. Н-е--маме -ел-а. Ние имаме желба. Н-е и-а-е ж-л-а- ---------------- Ние имаме желба. 0
Ni-e-im-----ʐ-e---. Niye imamye ʐyelba. N-y- i-a-y- ʐ-e-b-. ------------------- Niye imamye ʐyelba.
Nemáme chuť. Ние ---а-е---лба. Ние немаме желба. Н-е н-м-м- ж-л-а- ----------------- Ние немаме желба. 0
Niye --e---ye ʐ-----. Niye nyemamye ʐyelba. N-y- n-e-a-y- ʐ-e-b-. --------------------- Niye nyemamye ʐyelba.
mať strach д- с--и-а-с--ав да се има страв д- с- и-а с-р-в --------------- да се има страв 0
d- s---im--st-av da sye ima strav d- s-e i-a s-r-v ---------------- da sye ima strav
Mám strach. / Bojím sa. Јас----п--шам. Јас се плашам. Ј-с с- п-а-а-. -------------- Јас се плашам. 0
Јa--s-- p--s-am. Јas sye plasham. Ј-s s-e p-a-h-m- ---------------- Јas sye plasham.
Nemám žiadny strach. / Nebojím sa. Ј-с-не -- плашам. Јас не се плашам. Ј-с н- с- п-а-а-. ----------------- Јас не се плашам. 0
Ј-s n-- -y- pla-ha-. Јas nye sye plasham. Ј-s n-e s-e p-a-h-m- -------------------- Јas nye sye plasham.
mať čas да -е-има-в--ме да се има време д- с- и-а в-е-е --------------- да се има време 0
da--y--im- vr----e da sye ima vryemye d- s-e i-a v-y-m-e ------------------ da sye ima vryemye
Má čas. Т-ј-и-а--р---. Тој има време. Т-ј и-а в-е-е- -------------- Тој има време. 0
Toј-i-a --y--ye. Toј ima vryemye. T-ј i-a v-y-m-e- ---------------- Toј ima vryemye.
Nemá čas. То---ем- в-еме. Тој нема време. Т-ј н-м- в-е-е- --------------- Тој нема време. 0
To--nyem---rye--e. Toј nyema vryemye. T-ј n-e-a v-y-m-e- ------------------ Toј nyema vryemye.
nudiť sa д- -е-д--а-ув-ш да се досадуваш д- с- д-с-д-в-ш --------------- да се досадуваш 0
da s----osa---v-sh da sye dosadoovash d- s-e d-s-d-o-a-h ------------------ da sye dosadoovash
Nudí sa. Таа--е------у--. Таа се досадува. Т-а с- д-с-д-в-. ---------------- Таа се досадува. 0
Ta--s---d-sa-oo-a. Taa sye dosadoova. T-a s-e d-s-d-o-a- ------------------ Taa sye dosadoova.
Nenudí sa. Та- н- -е--ос-дув-. Таа не се досадува. Т-а н- с- д-с-д-в-. ------------------- Таа не се досадува. 0
T---n-- sye-d---d-o--. Taa nye sye dosadoova. T-a n-e s-e d-s-d-o-a- ---------------------- Taa nye sye dosadoova.
mať hlad, byť hladný да-с--б--е -л--ен да се биде гладен д- с- б-д- г-а-е- ----------------- да се биде гладен 0
da---e bidy---uladyen da sye bidye guladyen d- s-e b-d-e g-l-d-e- --------------------- da sye bidye guladyen
Máte hlad? Ste hladní? Д-л- ст--г-а--и? Дали сте гладни? Д-л- с-е г-а-н-? ---------------- Дали сте гладни? 0
Dal---ty- gula-n-? Dali stye guladni? D-l- s-y- g-l-d-i- ------------------ Dali stye guladni?
Nemáte hlad? Nie ste hladní? Н-ли ст- --ад-и? Нели сте гладни? Н-л- с-е г-а-н-? ---------------- Нели сте гладни? 0
Ny-----ty- ------i? Nyeli stye guladni? N-e-i s-y- g-l-d-i- ------------------- Nyeli stye guladni?
mať smäd, byť smädný Д- -е ---е же-ен Да се биде жеден Д- с- б-д- ж-д-н ---------------- Да се биде жеден 0
Da-sye bi-y--ʐ--d--n Da sye bidye ʐyedyen D- s-e b-d-e ʐ-e-y-n -------------------- Da sye bidye ʐyedyen
Majú smäd. Sú smädní. Вие-сте же--н-/ ж--на. Вие сте жеден / жедна. В-е с-е ж-д-н / ж-д-а- ---------------------- Вие сте жеден / жедна. 0
Vi---s------e-yen-- ʐy--na. Viye stye ʐyedyen / ʐyedna. V-y- s-y- ʐ-e-y-n / ʐ-e-n-. --------------------------- Viye stye ʐyedyen / ʐyedna.
Nemajú smäd. Nie sú smädní. Ви- не ----жед---- -----. Вие не сте жеден / жедна. В-е н- с-е ж-д-н / ж-д-а- ------------------------- Вие не сте жеден / жедна. 0
V-ye---- s--e-ʐ-e-y-n /-ʐye-na. Viye nye stye ʐyedyen / ʐyedna. V-y- n-e s-y- ʐ-e-y-n / ʐ-e-n-. ------------------------------- Viye nye stye ʐyedyen / ʐyedna.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Tajné jazyky

Pomocou jazyka chceme vyjadriť, čo si myslíme a cítime. Porozumenie je teda najdôležitejšou úlohou jazyka. Niekedy si však ľudia neželajú, aby im všetci rozumeli. V takýchto prípadoch si vymyslia tajné jazyky. Tajné jazyky fascinovali ľudí celé tisícročia. Napríklad Julius Caesar mal svoj vlastný tajný jazyk. Posielal kódované správy do všetkých častí svojej ríše. Jeho nepriatelia tieto šifry nedokázali prečítať. Tajné jazyky sú chránenou komunikáciou. Pomocou tajných jazykov sa odlišujeme od ostatných. Ukazujeme, že patríme do výnimočnej skupiny. Tajné jazyky používame na rôzne účely. Milenci si písali a píšu šifrované listy v každej dobe. Isté profesionálne skupiny majú tiež svoje jazyky. Existujú jazyky pre kúzelníkov, zlodejov alebo biznismenov. Tajné jazyky sa ale najviac používajú na politické účely. Tajné jazyky sa používali takmer vo všetkých vojnách. Armáda a kontrarozviedka majú na tajné jazyky svojich expertov. Kryptológia je veda o šifrovaní. Moderné šifry sú založené na zložitých matematických funkciách. Dajú sa len veľmi ťažko rozlúštiť. Bez kódovaných jazykov by bol náš život nemysliteľný. Zašifrované dáta sa dnes používajú všade. Kreditné karty a e-maily - to všetko pracuje s kódmi. Deťom pripadajú tajné jazyky obzvlášť zaujímavé. Radi si vymieňajú tajné správy so svojimi kamarátmi. Tajné jazyky sú dokonca pre vývoj dieťaťa užitočné ... Podporujú kreativitu a cit pre jazyk!