Ч--ај,-до-е-а --ј--- -е-в-ати.
Чекај, додека тој да се врати.
Ч-к-ј- д-д-к- т-ј д- с- в-а-и-
------------------------------
Чекај, додека тој да се врати. 0 Ch-----, --d---a--o- d--s-- vr--i.Chyekaј, dodyeka toј da sye vrati.C-y-k-ј- d-d-e-a t-ј d- s-e v-a-i-----------------------------------Chyekaј, dodyeka toј da sye vrati.
Ќ- п--е--м, до-ека -- се ис--- ---ата.
Ќе почекам, додека ми се исуши косата.
Ќ- п-ч-к-м- д-д-к- м- с- и-у-и к-с-т-.
--------------------------------------
Ќе почекам, додека ми се исуши косата. 0 K-ye-p--------- ----eka m- -ye--s---hi--os--a.Kjye pochyekam, dodyeka mi sye isooshi kosata.K-y- p-c-y-k-m- d-d-e-a m- s-e i-o-s-i k-s-t-.----------------------------------------------Kjye pochyekam, dodyeka mi sye isooshi kosata.
Ќ- -------- --дек- -- ---рши--ил--т.
Ќе почекам, додека да заврши филмот.
Ќ- п-ч-к-м- д-д-к- д- з-в-ш- ф-л-о-.
------------------------------------
Ќе почекам, додека да заврши филмот. 0 K-y- poc-y---m,-dod-e-a d--za--s-----lm-t.Kjye pochyekam, dodyeka da zavrshi filmot.K-y- p-c-y-k-m- d-d-e-a d- z-v-s-i f-l-o-.------------------------------------------Kjye pochyekam, dodyeka da zavrshi filmot.
Ко-а пат---ш ----дмор?
Кога патуваш на одмор?
К-г- п-т-в-ш н- о-м-р-
----------------------
Кога патуваш на одмор? 0 K-g-a--at---a-- -a--dm--?Kogua patoovash na odmor?K-g-a p-t-o-a-h n- o-m-r--------------------------Kogua patoovash na odmor?
Д-,--шт--пр-д-да за--чне ---н--------у--.
Да, уште пред да започне летниот распуст.
Д-, у-т- п-е- д- з-п-ч-е л-т-и-т р-с-у-т-
-----------------------------------------
Да, уште пред да започне летниот распуст. 0 Da- ---h------y---d--za---hnye-ly--nio----spo---.Da, ooshtye pryed da zapochnye lyetniot raspoost.D-, o-s-t-e p-y-d d- z-p-c-n-e l-e-n-o- r-s-o-s-.-------------------------------------------------Da, ooshtye pryed da zapochnye lyetniot raspoost.
Изм-ј-с- г--рацет-, -р-д д--сед--ш на---с-т-.
Измиј си ги рацете, пред да седнеш на масата.
И-м-ј с- г- р-ц-т-, п-е- д- с-д-е- н- м-с-т-.
---------------------------------------------
Измиј си ги рацете, пред да седнеш на масата. 0 Iz-iј -- gu- -at-y----, pry---d---y---y-sh na m-sat-.Izmiј si gui ratzyetye, pryed da syednyesh na masata.I-m-ј s- g-i r-t-y-t-e- p-y-d d- s-e-n-e-h n- m-s-t-.-----------------------------------------------------Izmiј si gui ratzyetye, pryed da syednyesh na masata.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl.
Измиј си ги рацете, пред да седнеш на масата.
Izmiј si gui ratzyetye, pryed da syednyesh na masata.
Д-,--т---о -- -ав-ш-----т-----.
Да, откако ќе заврши наставата.
Д-, о-к-к- ќ- з-в-ш- н-с-а-а-а-
-------------------------------
Да, откако ќе заврши наставата. 0 Da,-o-kak- ---e-zav---- -as-av-ta.Da, otkako kjye zavrshi nastavata.D-, o-k-k- k-y- z-v-s-i n-s-a-a-a-----------------------------------Da, otkako kjye zavrshi nastavata.
О-как------и---е-не--еќа---е-м--еше -ов-ќе -- -а---и.
Откако тој имаше несреќа, не можеше повеќе да работи.
О-к-к- т-ј и-а-е н-с-е-а- н- м-ж-ш- п-в-ќ- д- р-б-т-.
-----------------------------------------------------
Откако тој имаше несреќа, не можеше повеќе да работи. 0 Otk-----o--i-as-y- ny-sry--j-- -ye -o--es--- povy---y- d--r-----.Otkako toј imashye nyesryekja, nye moʐyeshye povyekjye da raboti.O-k-k- t-ј i-a-h-e n-e-r-e-j-, n-e m-ʐ-e-h-e p-v-e-j-e d- r-b-t-.-----------------------------------------------------------------Otkako toј imashye nyesryekja, nye moʐyeshye povyekjye da raboti.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať.
Откако тој имаше несреќа, не можеше повеќе да работи.
Otkako toј imashye nyesryekja, nye moʐyeshye povyekjye da raboti.
После того, как он потерял работу, он поехал в Америку.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol.
О-как--тој------а за -ме--------ј стан- ---ат.
Откако тој замина за Америка, тој стана богат.
О-к-к- т-ј з-м-н- з- А-е-и-а- т-ј с-а-а б-г-т-
----------------------------------------------
Откако тој замина за Америка, тој стана богат. 0 O-k--o-toј -a---a--a-A----i--- --ј -t--a b-gua-.Otkako toј zamina za Amyerika, toј stana boguat.O-k-k- t-ј z-m-n- z- A-y-r-k-, t-ј s-a-a b-g-a-.------------------------------------------------Otkako toј zamina za Amyerika, toј stana boguat.
Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia.
Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk.
Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov.
Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz.
Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém.
Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky.
Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí.
Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov.
U dospelých je to iné.
Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko.
Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo.
Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať.
Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné.
To môže viesť k ich zamieňaniu.
Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať.
Môžete si napríklad urobiť zoznam.
Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely.
Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi.
Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti.
Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek.
Ľahšie tak oba jazyky odlíšite.
Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné.
U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny.
V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať!
Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou.
Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie.
Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou.
Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...