Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   ti “ዳዝ” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [ተስዓንሓደን]

91 [tesi‘aniḥadeni]

“ዳዝ” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት 1

[“dazi” zelewomi ni’usi ḥasabiti 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. ኩነ-- ኣየ---ባሕ ም-ልባ- ክ---- -ዩ። ኩነታት ኣየር ጽባሕ ምናልባት ክመሓይሽ እዩ። ኩ-ታ- ኣ-ር ጽ-ሕ ም-ል-ት ክ-ሓ-ሽ እ-። ---------------------------- ኩነታት ኣየር ጽባሕ ምናልባት ክመሓይሽ እዩ። 0
kune-a-i ----i---’---h-i --n---ba-- k--e---y-----i--። kunetati ayeri ts’ibah-i minalibati kimeh-ayishi iyu። k-n-t-t- a-e-i t-’-b-h-i m-n-l-b-t- k-m-h-a-i-h- i-u- ----------------------------------------------------- kunetati ayeri ts’ibaḥi minalibati kimeḥayishi iyu።
Odkiaľ to viete? ካ-ይ-ፈ-ጥ--? ካበይ ፈሊጥኩሞ? ካ-ይ ፈ-ጥ-ሞ- ---------- ካበይ ፈሊጥኩሞ? 0
ka--yi f-l-t-i-u-o? kabeyi felīt’ikumo? k-b-y- f-l-t-i-u-o- ------------------- kabeyi felīt’ikumo?
Dúfam, že bude lepšie. ተ-ፋ‘----ክመ-የሽ። ተስፋ‘ገብር ክመሓየሽ። ተ-ፋ-ገ-ር ክ-ሓ-ሽ- -------------- ተስፋ‘ገብር ክመሓየሽ። 0
tes---‘---i-i-ki--ḥ-----i። tesifa‘gebiri kimeh-ayeshi። t-s-f-‘-e-i-i k-m-h-a-e-h-። --------------------------- tesifa‘gebiri kimeḥayeshi።
Celkom určite príde. ብር-ጽ--መ-እ--- ። ብርጉጽ ክመጽእ እዩ ። ብ-ጉ- ክ-ጽ- እ- ። -------------- ብርጉጽ ክመጽእ እዩ ። 0
b-rig---’------t-’------u ። biriguts’i kimets’i’i iyu ። b-r-g-t-’- k-m-t-’-’- i-u ። --------------------------- biriguts’i kimets’i’i iyu ።
Je to isté? ርጉ- -ዩ? ርጉጽ ድዩ? ር-ጽ ድ-? ------- ርጉጽ ድዩ? 0
rigu--’---i--? riguts’i diyu? r-g-t-’- d-y-? -------------- riguts’i diyu?
Viem, že príde. ን- --ዝ-ጽእ -ሊጠ ኣሎኹ-። ንሱ ከምዝመጽእ ፈሊጠ ኣሎኹ ። ን- ከ-ዝ-ጽ- ፈ-ጠ ኣ-ኹ ። ------------------- ንሱ ከምዝመጽእ ፈሊጠ ኣሎኹ ። 0
n-s- -e-iz--ets’-’---el-t’- ----̱--። nisu kemizimets’i’i felīt’e aloh-u ። n-s- k-m-z-m-t-’-’- f-l-t-e a-o-̱- ። ------------------------------------ nisu kemizimets’i’i felīt’e aloẖu ።
Určite zavolá. ብ-ግጽ --ው- --። ብርግጽ ክድውል ኢዩ። ብ-ግ- ክ-ው- ኢ-። ------------- ብርግጽ ክድውል ኢዩ። 0
b---gi-s’i ki-i-----ī--። birigits’i kidiwili īyu። b-r-g-t-’- k-d-w-l- ī-u- ------------------------ birigits’i kidiwili īyu።
Skutočne? ና- ---? ናይ ብሓቂ? ና- ብ-ቂ- ------- ናይ ብሓቂ? 0
nay----ḥ-k-ī? nayi bih-ak’ī? n-y- b-h-a-’-? -------------- nayi biḥak’ī?
Verím, že zavolá. ከ----ል--ኣምን--። ከምዝድውል ይኣምን‘የ። ከ-ዝ-ው- ይ-ም-‘-። -------------- ከምዝድውል ይኣምን‘የ። 0
ke-i-i----l--yi-ami---y-። kemizidiwili yi’amini‘ye። k-m-z-d-w-l- y-’-m-n-‘-e- ------------------------- kemizidiwili yi’amini‘ye።
Víno je určite staré. እ- ነቢት-ብ-ጉጽ ያ--ደ- -ዩ። እቲ ነቢት ብርጉጽ ያ ቀደም እዩ። እ- ነ-ት ብ-ጉ- ያ ቀ-ም እ-። --------------------- እቲ ነቢት ብርጉጽ ያ ቀደም እዩ። 0
i-ī -ebī-- b-r----s-- ---k’-de-i-iy-። itī nebīti biriguts’i ya k’edemi iyu። i-ī n-b-t- b-r-g-t-’- y- k-e-e-i i-u- ------------------------------------- itī nebīti biriguts’i ya k’edemi iyu።
Viete to presne? ብ---- ትፈል- ዲ-ም? ብትኽክል ትፈልጡ ዲኹም? ብ-ኽ-ል ት-ል- ዲ-ም- --------------- ብትኽክል ትፈልጡ ዲኹም? 0
bit-h------ ----l-t---d-ẖ-m-? bitih-ikili tifelit’u dīh-umi? b-t-h-i-i-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ------------------------------ bitiẖikili tifelit’u dīẖumi?
Domnievam sa, že je staré. ኣ-ጊ--ዩ --- -ምት--ሎኒ-። ኣረጊት’ዩ ዝብል ግምት ኣሎኒ ። ኣ-ጊ-’- ዝ-ል ግ-ት ኣ-ኒ ። -------------------- ኣረጊት’ዩ ዝብል ግምት ኣሎኒ ። 0
a---ī----- -i---i --m-ti-a-----። aregīti’yu zibili gimiti alonī ። a-e-ī-i-y- z-b-l- g-m-t- a-o-ī ። -------------------------------- aregīti’yu zibili gimiti alonī ።
Náš šéf vyzerá dobre. ሓላ---ጽቡ---ዩ -መስ-። ሓላፊና ጽቡቕ እዩ ዝመስል። ሓ-ፊ- ጽ-ቕ እ- ዝ-ስ-። ----------------- ሓላፊና ጽቡቕ እዩ ዝመስል። 0
h-ala---a--s--b--̱’- iy---ime----። h-alafīna ts’ibuk-’i iyu zimesili። h-a-a-ī-a t-’-b-k-’- i-u z-m-s-l-። ---------------------------------- ḥalafīna ts’ibuḵ’i iyu zimesili።
Myslíte? ከም--ረኺብ-ሞ? ከምኡ ረኺብክሞ? ከ-ኡ ረ-ብ-ሞ- ---------- ከምኡ ረኺብክሞ? 0
kem-’- re-̱īb---mo? kemi’u reh-ībikimo? k-m-’- r-h-ī-i-i-o- ------------------- kemi’u reẖībikimo?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. ኣዝ- ም--ዕ -ይ--ረ-በዮ-። ኣዝዩ ምልኩዕ ኮይኑ ረኺበዮ ። ኣ-ዩ ም-ኩ- ኮ-ኑ ረ-በ- ። ------------------- ኣዝዩ ምልኩዕ ኮይኑ ረኺበዮ ። 0
a---- m--ik-‘--k-yi-- re-̱---y--። aziyu miliku‘i koyinu reh-ībeyo ። a-i-u m-l-k-‘- k-y-n- r-h-ī-e-o ። --------------------------------- aziyu miliku‘i koyinu reẖībeyo ።
Šef má určite priateľku. እ---ላፊ-ብርግ--ዓር- ኣ-ቶ። እቲ ሓላፊ ብርግጽ ዓርኪ ኣላቶ። እ- ሓ-ፊ ብ-ግ- ዓ-ኪ ኣ-ቶ- -------------------- እቲ ሓላፊ ብርግጽ ዓርኪ ኣላቶ። 0
it- -̣alaf- biri--t--i ‘ari-- ala--። itī h-alafī birigits’i ‘arikī alato። i-ī h-a-a-ī b-r-g-t-’- ‘-r-k- a-a-o- ------------------------------------ itī ḥalafī birigits’i ‘arikī alato።
Skutočne si to myslíte? ናይብሓ- ትኣ-ኑ--ኹም? ናይብሓቂ ትኣምኑ ዲኹም? ና-ብ-ቂ ት-ም- ዲ-ም- --------------- ናይብሓቂ ትኣምኑ ዲኹም? 0
nayi-i-̣-k’ī ti---i-u dī----i? nayibih-ak’ī ti’aminu dīh-umi? n-y-b-h-a-’- t-’-m-n- d-h-u-i- ------------------------------ nayibiḥak’ī ti’aminu dīẖumi?
Je to celkom možné, že má priateľku. ሓ-ቲ-ዓ---ክት----ትኽ-- ኢ- ። ሓንቲ ዓርኪ ክትህልዎ ትኽእል ኢያ ። ሓ-ቲ ዓ-ኪ ክ-ህ-ዎ ት-እ- ኢ- ። ----------------------- ሓንቲ ዓርኪ ክትህልዎ ትኽእል ኢያ ። 0
h---it--‘a-i-- -i--hil-w--ti--i’i-- ī-a ። h-anitī ‘arikī kitihiliwo tih-i’ili īya ። h-a-i-ī ‘-r-k- k-t-h-l-w- t-h-i-i-i ī-a ። ----------------------------------------- ḥanitī ‘arikī kitihiliwo tiẖi’ili īya ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!