Libro de frases

es Dobles conjunciones   »   ti ድርብ መስተጻምራት

98 [noventa y ocho]

Dobles conjunciones

Dobles conjunciones

98 [ተስዓንሸሞንተን]

98 [tesi‘anishemoniteni]

ድርብ መስተጻምራት

[diribi mesitets’amirati]

Elige cómo quieres ver la traducción:   
español tigriña Sonido más
El viaje fue, de hecho, bonito, pero demasiado agotador. ጉዕዞ---ቕ------- -ዝ--ኣ-ካሚ---። ጉ-- ጽ-- ኔ-- ግ- ኣ-- ኣ--- ኔ-- ጉ-ዞ ጽ-ቕ ኔ-፣ ግ- ኣ-ዩ ኣ-ካ- ኔ-። --------------------------- ጉዕዞ ጽቡቕ ኔሩ፣ ግን ኣዝዩ ኣድካሚ ኔሩ። 0
g--izo-ts’ib-k-’i n-r-፣ gi-- azi-u---ika----ē-u። g----- t--------- n---- g--- a---- a------ n---- g-‘-z- t-’-b-k-’- n-r-፣ g-n- a-i-u a-i-a-ī n-r-። ------------------------------------------------ gu‘izo ts’ibuḵ’i nēru፣ gini aziyu adikamī nēru።
El tren pasó puntualmente, de hecho, pero iba demasiado lleno. እ- ባቡር ኣ- -ዓ- መ----- ብ--ሚ --ኣ-ነይ-። እ- ባ-- ኣ- ሰ-- መ-- ግ- ብ--- መ-- ነ--- እ- ባ-ር ኣ- ሰ-ታ መ-ኣ ግ- ብ-ዕ- መ-ኣ ነ-ራ- ---------------------------------- እቲ ባቡር ኣብ ሰዓታ መጺኣ ግን ብጣዕሚ መሊኣ ነይራ። 0
i-ī babu-i --- ----ta-m-t-’ī’a -in----t-a‘-mī me-ī’--ne-i-a። i-- b----- a-- s----- m------- g--- b-------- m----- n------ i-ī b-b-r- a-i s-‘-t- m-t-’-’- g-n- b-t-a-i-ī m-l-’- n-y-r-። ------------------------------------------------------------ itī baburi abi se‘ata mets’ī’a gini bit’a‘imī melī’a neyira።
El hotel era, de hecho, confortable, pero demasiado caro. እ- ሆተል --እ-ኢዩ----ግን--ዝ- -ቡር እ--። እ- ሆ-- ም-- ኢ- ኔ- ግ- ኣ-- ክ-- እ- ። እ- ሆ-ል ም-እ ኢ- ኔ- ግ- ኣ-ዩ ክ-ር እ- ። -------------------------------- እቲ ሆተል ምቹእ ኢዩ ኔሩ ግን ኣዝዩ ክቡር እዩ ። 0
it- h-teli mich-’i--yu -ēru-g--i----y--ki-u-i---u-። i-- h----- m------ ī-- n--- g--- a---- k----- i-- ። i-ī h-t-l- m-c-u-i ī-u n-r- g-n- a-i-u k-b-r- i-u ። --------------------------------------------------- itī hoteli michu’i īyu nēru gini aziyu kiburi iyu ።
Él coge / toma (am.) el autobús o el tren. ን- -ስ -- --ር-----። ን- ቡ- ወ- ባ-- ይ---- ን- ቡ- ወ- ባ-ር ይ-ስ-። ------------------ ንሱ ቡስ ወይ ባቡር ይወስድ። 0
n-s--busi------b--uri --wes---። n--- b--- w--- b----- y-------- n-s- b-s- w-y- b-b-r- y-w-s-d-። ------------------------------- nisu busi weyi baburi yiwesidi።
Él viene o bien hoy por la noche o bien mañana por la mañana. ሎሚ -ሸት-ወይ --- --ሆ ክመጽእ‘ዩ። ሎ- ም-- ወ- ጽ-- ን-- ክ------ ሎ- ም-ት ወ- ጽ-ሕ ን-ሆ ክ-ጽ-‘-። ------------------------- ሎሚ ምሸት ወይ ጽባሕ ንጎሆ ክመጽእ‘ዩ። 0
lo-ī--i-heti -eyi-t-’i-a--- --g-ho ---ets’--i‘--። l--- m------ w--- t-------- n----- k------------- l-m- m-s-e-i w-y- t-’-b-h-i n-g-h- k-m-t-’-’-‘-u- ------------------------------------------------- lomī misheti weyi ts’ibaḥi nigoho kimets’i’i‘yu።
Él se hospeda o en nuestra casa o en un hotel. ኣ-- ወይ-----ተ- -ቕመጥ። ኣ-- ወ- ኣ- ሆ-- ይ---- ኣ-ና ወ- ኣ- ሆ-ል ይ-መ-። ------------------- ኣባና ወይ ኣብ ሆተል ይቕመጥ። 0
a--na-w-yi-abi -ot-l- -i--’-m-t-i። a---- w--- a-- h----- y----------- a-a-a w-y- a-i h-t-l- y-k-’-m-t-i- ---------------------------------- abana weyi abi hoteli yiḵ’imet’i።
Ella habla tanto español como inglés. ን- -ፓ- -ም---ን -ን--ዝ- ትዛረብ። ን- ስ-- ከ----- እ----- ት---- ን- ስ-ኛ ከ-ኡ-ው- እ-ግ-ዝ- ት-ረ-። -------------------------- ንሳ ስፓኛ ከምኡ’ውን እንግሊዝኛ ትዛረብ። 0
ni-a-si-an-a--emi’u--in--i-ig--īz--y---i--re-i። n--- s------ k---------- i----------- t-------- n-s- s-p-n-a k-m-’-’-i-i i-i-i-ī-i-y- t-z-r-b-። ----------------------------------------------- nisa sipanya kemi’u’wini inigilīzinya tizarebi።
Ella ha vivido tanto en Madrid como en Londres. ን--ኣብ-ማድ-ድ----’ውን-ኣ----ዶን-ተ---። ን- ኣ- ማ--- ከ----- ኣ- ሎ--- ተ---- ን- ኣ- ማ-ሪ- ከ-ኡ-ው- ኣ- ሎ-ዶ- ተ-ሚ-። ------------------------------- ንሳ ኣብ ማድሪድ ከምኡ’ውን ኣብ ሎንዶን ተቐሚጣ። 0
n--- ab---ad-rīd- k-mi-u-w--i---- -on--oni t--̱’--īt--። n--- a-- m------- k---------- a-- l------- t----------- n-s- a-i m-d-r-d- k-m-’-’-i-i a-i l-n-d-n- t-k-’-m-t-a- ------------------------------------------------------- nisa abi madirīdi kemi’u’wini abi lonidoni teḵ’emīt’a።
Ella conoce tanto España como Inglaterra. ን- ዓ---ስ-- ---------ዲ-እን--- -ፈ-- -ያ። ን- ዓ- ን--- ከ----- ን-- እ---- ት--- እ-- ን- ዓ- ን-ፓ- ከ-ኡ-ው- ን-ዲ እ-ግ-ዝ ት-ል- እ-። ------------------------------------ ንሳ ዓዲ ንስፓኛ ከምኡ’ውን ንዓዲ እንግሊዝ ትፈልጦ እያ። 0
nis--‘a-ī-nis-------------’-ini--i‘--- ---g-lī-i-ti-e-it’- iya። n--- ‘--- n-------- k---------- n----- i-------- t-------- i--- n-s- ‘-d- n-s-p-n-a k-m-’-’-i-i n-‘-d- i-i-i-ī-i t-f-l-t-o i-a- --------------------------------------------------------------- nisa ‘adī nisipanya kemi’u’wini ni‘adī inigilīzi tifelit’o iya።
Él no sólo es tonto, sino también holgazán. ንሱ----ጥ-- ዘ--ነ - እ-ተ-- -ን-ህኩይ-እ-። ን- ዓ- ጥ-- ዘ--- ስ እ---- ው- ህ-- እ-- ን- ዓ- ጥ-ይ ዘ-ኮ- ስ እ-ተ-ይ ው- ህ-ይ እ-። --------------------------------- ንሱ ዓሻ ጥራይ ዘይኮነ ስ እንተላይ ውን ህኩይ እዩ። 0
n--- ‘ash- --i--y--z-----n--s- --i-e--yi -ini h-k--i--y-። n--- ‘---- t------ z------- s- i-------- w--- h----- i--- n-s- ‘-s-a t-i-a-i z-y-k-n- s- i-i-e-a-i w-n- h-k-y- i-u- --------------------------------------------------------- nisu ‘asha t’irayi zeyikone si initelayi wini hikuyi iyu።
Ella no sólo es guapa, sino también inteligente. ንሳ-ጽ--ቲ ጥ-ይ-ዘ-ኮነ---ንተላይ-ው--ኣስተው-ሊ- -ያ። ን- ጽ--- ጥ-- ዘ---- እ------- ኣ------ እ-- ን- ጽ-ቕ- ጥ-ይ ዘ-ኮ-ት እ-ተ-ይ-ው- ኣ-ተ-ዓ-ት እ-። -------------------------------------- ንሳ ጽብቕቲ ጥራይ ዘይኮነት እንተላይ`ውን ኣስተውዓሊት እያ። 0
ni-- -s-i-ik-’itī-t--ra-i-----k-n--- ----elayi`w-n- a--t-wi‘-l-----y-። n--- t----------- t------ z--------- i------------- a------------ i--- n-s- t-’-b-k-’-t- t-i-a-i z-y-k-n-t- i-i-e-a-i-w-n- a-i-e-i-a-ī-i i-a- ---------------------------------------------------------------------- nisa ts’ibiḵ’itī t’irayi zeyikoneti initelayi`wini asitewi‘alīti iya።
Ella no sólo habla alemán, sino también francés. ንሳ ------ጥራ- ኣ-ኮትን---ረብ- -ን-ላ-’-ን---ን--። ን- ጀ---- ጥ-- ኣ---- ት---- እ------- ፍ----- ን- ጀ-መ-ኛ ጥ-ይ ኣ-ኮ-ን ት-ረ-፣ እ-ተ-ይ-ው- ፍ-ን-ኛ- ---------------------------------------- ንሳ ጀርመንኛ ጥራይ ኣይኮትን ትዛረብ፣ እንተላይ’ውን ፍራንስኛ። 0
nis---er-m-ni--a-t-i---- a--k--i-i----are-i፣ ---telayi’win----ra-is-n-a። n--- j---------- t------ a-------- t-------- i------------- f----------- n-s- j-r-m-n-n-a t-i-a-i a-i-o-i-i t-z-r-b-፣ i-i-e-a-i-w-n- f-r-n-s-n-a- ------------------------------------------------------------------------ nisa jerimeninya t’irayi ayikotini tizarebi፣ initelayi’wini firanisinya።
Yo no sé tocar ni el piano ni la guitarra. ኣነ-ፒያኖ -- -ታ-------ኣይ---ን። ኣ- ፒ-- ዋ- ጊ-- ክ--- ኣ------ ኣ- ፒ-ኖ ዋ- ጊ-ር ክ-ወ- ኣ-ክ-ል-። -------------------------- ኣነ ፒያኖ ዋላ ጊታር ክጻወት ኣይክእልን። 0
ane-pī--no-w--a g---ri-----’--e-- --ik---l--i። a-- p----- w--- g----- k--------- a----------- a-e p-y-n- w-l- g-t-r- k-t-’-w-t- a-i-i-i-i-i- ---------------------------------------------- ane pīyano wala gītari kits’aweti ayiki’ilini።
Yo no sé bailar ni el vals ni la samba. ኣነ -ልሰር(ዓ-ነ- -ዕ-ዒት---- ሳ-ባ-ክስ-ስ- -ይ--ልን። ኣ- ቫ-------- ሳ----- ዋ- ሳ-- ክ---- ኣ------ ኣ- ቫ-ሰ-(-ይ-ት ሳ-ስ-ት- ዋ- ሳ-ባ ክ-ዕ-ዕ ኣ-ክ-ል-። ---------------------------------------- ኣነ ቫልሰር(ዓይነት ሳዕስዒት) ዋላ ሳምባ ክስዕስዕ ኣይክእልን። 0
an--v-liser------n--i--a-i-i‘ī-i)-------ami-a ---i‘---‘- ayik---l---። a-- v---------------- s---------- w--- s----- k--------- a----------- a-e v-l-s-r-(-a-i-e-i s-‘-s-‘-t-) w-l- s-m-b- k-s-‘-s-‘- a-i-i-i-i-i- --------------------------------------------------------------------- ane valiseri(‘ayineti sa‘isi‘īti) wala samiba kisi‘isi‘i ayiki’ilini።
A mi no me gusta ni la ópera ni el ballet. ኣነ ኦፕ- -- -ለት ኣይፈ-ን‘የ። ኣ- ኦ-- ዋ- ባ-- ኣ------- ኣ- ኦ-ራ ዋ- ባ-ት ኣ-ፈ-ን-የ- ---------------------- ኣነ ኦፕራ ዋላ ባለት ኣይፈቱን‘የ። 0
an- op-r- wala--al-----y--e--n-‘--። a-- o---- w--- b----- a------------ a-e o-i-a w-l- b-l-t- a-i-e-u-i-y-። ----------------------------------- ane opira wala baleti ayifetuni‘ye።
Cuanto más rápido trabajes, más pronto terminarás. ቐ--ፍ--ትሰ--፣ -ልጢፍካ--ኣ ት--እ። ቐ---- ት---- ቀ---- ከ- ት---- ቐ-ጢ-ካ ት-ር-፣ ቀ-ጢ-ካ ከ- ት-ድ-። -------------------------- ቐልጢፍካ ትሰርሕ፣ ቀልጢፍካ ከኣ ትውድእ። 0
k------’īfik----se-i--i፣--’---t-īfika k-’--t-w--i-i። k------------ t--------- k----------- k--- t-------- k-’-l-t-ī-i-a t-s-r-h-i- k-e-i-’-f-k- k-’- t-w-d-’-። ---------------------------------------------------- ḵ’elit’īfika tiseriḥi፣ k’elit’īfika ke’a tiwidi’i።
Cuanto antes vengas, antes te podrás ir. ኣ---- ትመጽእ--ኣ-ዲ-- ክ-ከይድ -ኽ-ል። ኣ---- ት---- ኣ---- ክ---- ት---- ኣ-ጊ-ካ ት-ጽ-፣ ኣ-ዲ-ካ ክ-ከ-ድ ት-እ-። ----------------------------- ኣንጊህካ ትመጽእ፣ ኣቐዲምካ ክትከይድ ትኽእል። 0
an-g-hi-a -i-ets--’---a--’edī---a ki---eyidi -ih-i----። a-------- t---------- a---------- k--------- t--------- a-i-ī-i-a t-m-t-’-’-፣ a-̱-e-ī-i-a k-t-k-y-d- t-h-i-i-i- ------------------------------------------------------- anigīhika timets’i’i፣ aḵ’edīmika kitikeyidi tiẖi’ili።
Cuanto mayor se hace uno, más comodón se vuelve. እ- -ረግ- ክ--ይ----ከ--፣ --መቸ-ካ --ይድ ። እ- ኣ--- ክ---- እ----- እ----- ይ--- ። እ- ኣ-ግ- ክ-ከ-ድ እ-ከ-ኻ- እ-መ-ኣ- ይ-ይ- ። ---------------------------------- እና ኣረግካ ክትከይድ እንከሎኻ፣ እናመቸኣካ ይኸይድ ። 0
i-- ---g----k-t---y--i-in-k-l---a፣-i--me---------iẖ------። i-- a------ k--------- i---------- i----------- y-------- ። i-a a-e-i-a k-t-k-y-d- i-i-e-o-̱-፣ i-a-e-h-’-k- y-h-e-i-i ። ----------------------------------------------------------- ina aregika kitikeyidi inikeloẖa፣ inameche’aka yiẖeyidi ።

Aprender idiomas por internet

Cada vez más personas aprenden idiomas. Y es cada vez mayor el número de quienes lo hacen a través de internet. El aprendizaje online es diferente al clásico curso de idiomas. ¡Y tiene muchas ventajas! El usuario es quien decide cuándo quiere aprender. También puede elegir lo que quiere aprender. Y fijar cuánto quiere aprender cada día. Mediante un aprendizaje online los usuarios deben aprender intuitivamente. Esto es, tienen que aprender el nuevo idioma de una forma completamente natural. Como si aprendieran el idioma siendo niños o estando de vacaciones. A tal fin, los usuarios aprenden a través de escenas simuladas. Tienen experiencias de cosas diversas en diferentes lugares. Así es como devienen activos. Con algunos programas se hace necesario el empleo de auriculares y un micrófono. Para poder conversar con hablantes nativos. También es posible analizar su pronunciación. Este es el camino para mejorar de forma constante. Es posible comunicarse a través de chats. Internet también te permite aprender mientras te mueves. Gracias a los medios digitales puedes aprender donde quiera que vayas. Las clases online no son peores que las convencionales. Si los programas están bien hechos se les puede sacar mucho partido. Es importante, sin embargo, que el curso online no sea demasiado vistoso. Un colorido excesivo puede distraer la atención del propio material de estudio. El cerebro tiene que procesar cada estímulo particular. La memoria puede verse saturada rápidamente. Así las cosas, a veces lo mejor es aprender en silencio con un libro. Aquel que sepa combinar los nuevos métodos con los viejos hará seguramente progresos muy pronto...