Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   ml കഴിഞ്ഞ 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [എൺപത്തിമൂന്ന്]

83 [enpathimoonnu]

കഴിഞ്ഞ 3

kazhinja 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina malajámčina Prehrať Viac
telefonovať ഒ-ു-ഫ-ൺ കോൾ-ച---യുക ഒ_ ഫോ_ കോ_ ചെ___ ഒ-ു ഫ-ൺ ക-ൾ ച-യ-യ-ക ------------------- ഒരു ഫോൺ കോൾ ചെയ്യുക 0
o------ -------y---a o__ f__ k__ c_______ o-u f-n k-l c-e-y-k- -------------------- oru fon kol cheyyuka
Telefonoval som. ഞാ- --- ഫോൺ---ൾ ചെയ-തു. ഞാ_ ഒ_ ഫോ_ കോ_ ചെ___ ഞ-ൻ ഒ-ു ഫ-ൺ ക-ൾ ച-യ-ത-. ----------------------- ഞാൻ ഒരു ഫോൺ കോൾ ചെയ്തു. 0
nj-an--r- -o--k----h-y-h-. n____ o__ f__ k__ c_______ n-a-n o-u f-n k-l c-e-t-u- -------------------------- njaan oru fon kol cheythu.
Celý čas som telefonoval. ഞാൻ-മ---വൻ-----ു--ഫോ-ി- ആയിര--്നു. ഞാ_ മു___ സ___ ഫോ__ ആ_____ ഞ-ൻ മ-ഴ-വ- സ-യ-ു- ഫ-ണ-ൽ ആ-ി-ു-്-ു- ---------------------------------- ഞാൻ മുഴുവൻ സമയവും ഫോണിൽ ആയിരുന്നു. 0
n-a----uz-uva- sama-av-- f--il aay-run--. n____ m_______ s________ f____ a_________ n-a-n m-z-u-a- s-m-y-v-m f-n-l a-y-r-n-u- ----------------------------------------- njaan muzhuvan samayavum fonil aayirunnu.
pýtať sa ചോദി----ക ചോ____ ച-ദ-ക-ക-ക --------- ചോദിക്കുക 0
ch-d---uka c_________ c-o-i-k-k- ---------- chodikkuka
Opýtal som sa. ഞ-ൻ---ാ-ിച-ച-. ഞാ_ ചോ____ ഞ-ൻ ച-ാ-ി-്-ു- -------------- ഞാൻ ചോദിച്ചു. 0
njaa- c-----i---. n____ c__________ n-a-n c-e-a-i-h-. ----------------- njaan cheaadichu.
Vždy som sa pýtal. ഞ-- ---പോഴ---ചോ-ിച്--. ഞാ_ എ___ ചോ____ ഞ-ൻ എ-്-ോ-ു- ച-ദ-ച-ച-. ---------------------- ഞാൻ എപ്പോഴും ചോദിച്ചു. 0
njaa- a---z-u--c---ic-u. n____ a_______ c________ n-a-n a-p-z-u- c-o-i-h-. ------------------------ njaan appozhum chodichu.
rozprávať പറയൂ പ__ പ-യ- ---- പറയൂ 0
par-y-o p______ p-r-y-o ------- parayoo
Rozprával som. ഞ-----ഞ്ഞു. ഞാ_ പ____ ഞ-ൻ പ-ഞ-ഞ-. ----------- ഞാൻ പറഞ്ഞു. 0
n-aan--a-a-j-. n____ p_______ n-a-n p-r-n-u- -------------- njaan paranju.
Rozprával som celý príbeh. ഞ-ൻ-ക---ുഴു-----ഞ്--. ഞാ_ ക_ മു___ പ____ ഞ-ൻ ക- മ-ഴ-വ- പ-ഞ-ഞ-. --------------------- ഞാൻ കഥ മുഴുവൻ പറഞ്ഞു. 0
nj-a- ----a-muz-u-an pa--nju. n____ k____ m_______ p_______ n-a-n k-t-a m-z-u-a- p-r-n-u- ----------------------------- njaan katha muzhuvan paranju.
učiť sa പഠ-ക-ക-ൻ പ____ പ-ി-്-ാ- -------- പഠിക്കാൻ 0
pa-ikk-n p_______ p-d-k-a- -------- padikkan
Učil som sa. ഞാ-് പഠ-ച--ു. ഞാ_ പ____ ഞ-ന- പ-ി-്-ു- ------------- ഞാന് പഠിച്ചു. 0
nja-u-p-d-c--. n____ p_______ n-a-u p-d-c-u- -------------- njanu padichu.
Učil som sa celý večer. വൈക--്ന--- ----വൻ-ഞാൻ പ-ി---ു. വൈ____ മു___ ഞാ_ പ____ വ-ക-ന-ന-ര- മ-ഴ-വ- ഞ-ൻ പ-ി-്-ു- ------------------------------ വൈകുന്നേരം മുഴുവൻ ഞാൻ പഠിച്ചു. 0
v--ku---r-m m-zhu----n--an-pa--c-u. v__________ m_______ n____ p_______ v-i-u-n-r-m m-z-u-a- n-a-n p-d-c-u- ----------------------------------- vaikunneram muzhuvan njaan padichu.
pracovať ജ--ി ജോ_ ജ-ല- ---- ജോലി 0
jo-i j___ j-l- ---- joli
Pracoval som. ഞാ----ലി-ച----ിട-ടു---്. ഞാ_ ജോ_ ചെ_______ ഞ-ൻ ജ-ല- ച-യ-ത-ട-ട-ണ-ട-. ------------------------ ഞാൻ ജോലി ചെയ്തിട്ടുണ്ട്. 0
nj--n ---- ---y--i------. n____ j___ c_____________ n-a-n j-l- c-e-t-i-t-n-u- ------------------------- njaan joli cheythittundu.
Pracoval som celý deň. ഞ-ൻ---വ-ം-മു---ൻ---ലി ച--്ത-. ഞാ_ ദി__ മു___ ജോ_ ചെ___ ഞ-ൻ ദ-വ-ം മ-ഴ-വ- ജ-ല- ച-യ-ത-. ----------------------------- ഞാൻ ദിവസം മുഴുവൻ ജോലി ചെയ്തു. 0
nja-n di-asa- ---hu----jol- ch-y--u. n____ d______ m_______ j___ c_______ n-a-n d-v-s-m m-z-u-a- j-l- c-e-t-u- ------------------------------------ njaan divasam muzhuvan joli cheythu.
jesť ഭക്ഷ-ം ഭ___ ഭ-്-ണ- ------ ഭക്ഷണം 0
b----h---m b_________ b-a-s-a-a- ---------- bhakshanam
Jedol som. ഞാൻ-കഴ------്-ുണ്-്. ഞാ_ ക________ ഞ-ൻ ക-ി-്-ി-്-ു-്-്- -------------------- ഞാൻ കഴിച്ചിട്ടുണ്ട്. 0
n---- -a-hi-hit-undu. n____ k______________ n-a-n k-z-i-h-t-u-d-. --------------------- njaan kazhichittundu.
Zjedol som celé jedlo. ഭ-്ഷ-മ-----ം കഴി----. ഭ______ ക____ ഭ-്-ണ-െ-്-ാ- ക-ി-്-ു- --------------------- ഭക്ഷണമെല്ലാം കഴിച്ചു. 0
b-a--h---me------a-hi-hu. b______________ k________ b-a-s-a-a-e-l-m k-z-i-h-. ------------------------- bhakshanamellam kazhichu.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!