Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   nn Past tense 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [åttitre]

Past tense 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
telefonovať r--g-e r----- r-n-j- ------ ringje 0
Telefonoval som. E--r---te. E- r------ E- r-n-t-. ---------- Eg ringte. 0
Celý čas som telefonoval. E- h-- r---t-he--e----a. E- h-- r---- h---- t---- E- h-r r-n-t h-i-e t-d-. ------------------------ Eg har ringt heile tida. 0
pýtať sa s--rje s----- s-ø-j- ------ spørje 0
Opýtal som sa. Eg ----d-. E- s------ E- s-u-d-. ---------- Eg spurde. 0
Vždy som sa pýtal. E- har-al---- s--rt. E- h-- a----- s----- E- h-r a-l-i- s-u-t- -------------------- Eg har alltid spurt. 0
rozprávať f-rt--je f------- f-r-e-j- -------- fortelje 0
Rozprával som. E- -o----d-. E- f-------- E- f-r-a-d-. ------------ Eg fortalde. 0
Rozprával som celý príbeh. E----r-f-rtalt-------h-st---a. E- h-- f------ h---- h-------- E- h-r f-r-a-t h-i-e h-s-o-i-. ------------------------------ Eg har fortalt heile historia. 0
učiť sa lær--- stude-e l--- / s------ l-r- / s-u-e-e -------------- lære / studere 0
Učil som sa. Eg læ--e. Eg st--e-te. E- l----- E- s-------- E- l-r-e- E- s-u-e-t-. ---------------------- Eg lærte. Eg studerte. 0
Učil som sa celý večer. E--h-r -æ-t - ---l---ve----Eg ha- ----e-t-- -e--e kv--d. E- h-- l--- i h---- k----- E- h-- s------ i h---- k----- E- h-r l-r- i h-i-e k-e-d- E- h-r s-u-e-t i h-i-e k-e-d- -------------------------------------------------------- Eg har lært i heile kveld. Eg har studert i heile kveld. 0
pracovať j-bbe j---- j-b-e ----- jobbe 0
Pracoval som. Eg-jo-b-. E- j----- E- j-b-a- --------- Eg jobba. 0
Pracoval som celý deň. Eg ----j-bba--ei-e ----n. E- h-- j---- h---- d----- E- h-r j-b-a h-i-e d-g-n- ------------------------- Eg har jobba heile dagen. 0
jesť ete e-- e-e --- ete 0
Jedol som. Eg--t. E- å-- E- å-. ------ Eg åt. 0
Zjedol som celé jedlo. E--h-r et--o---a-t. E- h-- e-- o-- a--- E- h-r e-e o-p a-t- ------------------- Eg har ete opp alt. 0

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!