Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ml Questions – Past tense 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [എൺപത്തിയാറ്]

86 [enpathiyaat]

Questions – Past tense 2

[chodyangal - kazhinja 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina malajámčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ന-ങ്ങ--എന--്-ടൈ---- -ര---ച--? ന-ങ-ങൾ എന-ത- ട-യ-ണ- ധര-ച-ചത-? ന-ങ-ങ- എ-്-് ട-യ-ണ- ധ-ി-്-ത-? ----------------------------- നിങ്ങൾ എന്ത് ടൈയാണ് ധരിച്ചത്? 0
ni-g-- ----u -i-a--u dhari--a---? ningal enthu tiyaanu dharichathu? n-n-a- e-t-u t-y-a-u d-a-i-h-t-u- --------------------------------- ningal enthu tiyaanu dharichathu?
Ktoré auto si kúpil? ന--്-ൾ -ത--കാർ -ാങ-ങി ന-ങ-ങൾ ഏത- ക-ർ വ-ങ-ങ- ന-ങ-ങ- ഏ-് ക-ർ വ-ങ-ങ- --------------------- നിങ്ങൾ ഏത് കാർ വാങ്ങി 0
n----l--t-- k-ar v-a-gi ningal ethu kaar vaangi n-n-a- e-h- k-a- v-a-g- ----------------------- ningal ethu kaar vaangi
Ktoré noviny si si predplatil? ഏത- -ത-രമാ----ിങ-ങൾ -ബ-‌സ-‌ക---ബ്---യ്-ു---ത-? ഏത- പത-രമ-ണ- ന-ങ-ങൾ സബ--സ--ക-ര-ബ- ച-യ-യ-ന-നത-? ഏ-് പ-്-മ-ണ- ന-ങ-ങ- സ-്-സ-‌-്-ൈ-് ച-യ-യ-ന-ന-്- ---------------------------------------------- ഏത് പത്രമാണ് നിങ്ങൾ സബ്‌സ്‌ക്രൈബ് ചെയ്യുന്നത്? 0
e-h- pa-hrama----ni--a- s--s--ib-chey-un-athu? ethu pathramaanu ningal sabskrib cheyyunnathu? e-h- p-t-r-m-a-u n-n-a- s-b-k-i- c-e-y-n-a-h-? ---------------------------------------------- ethu pathramaanu ningal sabskrib cheyyunnathu?
Koho ste videli? നീ ആരെ--ണ്ടു ന- ആര- കണ-ട- ന- ആ-െ ക-്-ു ------------ നീ ആരെ കണ്ടു 0
ne--a--e k--du nee aare kandu n-e a-r- k-n-u -------------- nee aare kandu
Koho ste stretli? ആരെ---- നി-്---ക--ട--ു---ി-ത-? ആര-യ-ണ- ന-ങ-ങൾ കണ-ട-മ-ട-ട-യത-? ആ-െ-ാ-് ന-ങ-ങ- ക-്-ു-ു-്-ി-ത-? ------------------------------ ആരെയാണ് നിങ്ങൾ കണ്ടുമുട്ടിയത്? 0
a---y--nu-n--gal --n-u-ut---a-hu? aareyaanu ningal kandumuttiyathu? a-r-y-a-u n-n-a- k-n-u-u-t-y-t-u- --------------------------------- aareyaanu ningal kandumuttiyathu?
Koho ste spoznali? ന--്ങ--ആ--യ--- തി----ച---്-ത-? ന-ങ-ങൾ ആര-യ-ണ- ത-ര-ച-ചറ-ഞ-ഞത-? ന-ങ-ങ- ആ-െ-ാ-് ത-ര-ച-ച-ി-്-ത-? ------------------------------ നിങ്ങൾ ആരെയാണ് തിരിച്ചറിഞ്ഞത്? 0
ningal a----a-n---h-r-ch-r--j----? ningal aareyaanu thiricharinjathu? n-n-a- a-r-y-a-u t-i-i-h-r-n-a-h-? ---------------------------------- ningal aareyaanu thiricharinjathu?
Kedy ste vstali? എ--പ--ാണ് എഴു---േ-്---? എപ-പ-ഴ-ണ- എഴ-ന-ന-റ-റത-? എ-്-ോ-ാ-് എ-ു-്-േ-്-ത-? ----------------------- എപ്പോഴാണ് എഴുന്നേറ്റത്? 0
a-pozh--n-----u-n-tt---u? appozhaanu ezhunnettathu? a-p-z-a-n- e-h-n-e-t-t-u- ------------------------- appozhaanu ezhunnettathu?
Kedy ste začali? എ--പ---ണ് തുട----യത-? എപ-പ-ഴ-ണ- ത-ടങ-ങ-യത-? എ-്-ോ-ാ-് ത-ട-്-ി-ത-? --------------------- എപ്പോഴാണ് തുടങ്ങിയത്? 0
ap--zh-an--t--d---i-a-hu? appozhaanu thudangiyathu? a-p-z-a-n- t-u-a-g-y-t-u- ------------------------- appozhaanu thudangiyathu?
Kedy ste prestali? ന- എ----ഴാ---ർത്തി ന- എപ-പ-ഴ- ന-ർത-ത- ന- എ-്-ോ-ാ ന-ർ-്-ി ------------------ നീ എപ്പോഴാ നിർത്തി 0
ne--a-pozh-- ni-thi nee appozhaa nirthi n-e a-p-z-a- n-r-h- ------------------- nee appozhaa nirthi
Prečo ste sa zobudili? എന്തുകൊ-്ടാണ---ി-്-ൾ --ർ---ത്? എന-ത-ക-ണ-ട-ണ- ന-ങ-ങൾ ഉണർന-നത-? എ-്-ു-ൊ-്-ാ-് ന-ങ-ങ- ഉ-ർ-്-ത-? ------------------------------ എന്തുകൊണ്ടാണ് നിങ്ങൾ ഉണർന്നത്? 0
e-t--kond--nu---nga- una--nathu? enthukondaanu ningal unarnnathu? e-t-u-o-d-a-u n-n-a- u-a-n-a-h-? -------------------------------- enthukondaanu ningal unarnnathu?
Prečo ste sa stali učiteľom? എന്തു---്ട------ങ--ൾ -ര--അധ-യാ-കന-യ--? എന-ത-ക-ണ-ട-ണ- ന-ങ-ങൾ ഒര- അധ-യ-പകന-യത-? എ-്-ു-ൊ-്-ാ-് ന-ങ-ങ- ഒ-ു അ-്-ാ-ക-ാ-ത-? -------------------------------------- എന്തുകൊണ്ടാണ് നിങ്ങൾ ഒരു അധ്യാപകനായത്? 0
ent-u-onda--- -i-g-l oru-ad-ya-p-k--aa-athu? enthukondaanu ningal oru adhyaapakanaayathu? e-t-u-o-d-a-u n-n-a- o-u a-h-a-p-k-n-a-a-h-? -------------------------------------------- enthukondaanu ningal oru adhyaapakanaayathu?
Prečo ste išli taxíkom? എ-്തിന--ക-യാ-് -ടു---ത്? എന-ത-ന- ക-യ-ബ- എട-ത-തത-? എ-്-ി-ാ ക-യ-ബ- എ-ു-്-ത-? ------------------------ എന്തിനാ ക്യാബ് എടുത്തത്? 0
enthi-a---b- -----h-? enthina cabu edutthu? e-t-i-a c-b- e-u-t-u- --------------------- enthina cabu edutthu?
Odkiaľ ste prišli? നീ എ-ിടെ-ന-ന്നു-വന--ു ന- എവ-ട- ന-ന-ന- വന-ന- ന- എ-ി-െ ന-ന-ന- വ-്-ു --------------------- നീ എവിടെ നിന്നു വന്നു 0
ne- -v----ni--u---nnu nee evide ninnu vannu n-e e-i-e n-n-u v-n-u --------------------- nee evide ninnu vannu
Kam ste išli? നീ----ടെ-്പേ---? ന- എവ-ട-പ-പ--യ-? ന- എ-ി-െ-്-േ-യ-? ---------------- നീ എവിടെപ്പോയി? 0
ne--ev---pp--a--? nee evideppaaayi? n-e e-i-e-p-a-y-? ----------------- nee evideppaaayi?
Kde ste boli? നിങ്ങ---വി-െ---ിര-ന്നു? ന-ങ-ങൾ എവ-ട-യ-യ-ര-ന-ന-? ന-ങ-ങ- എ-ി-െ-ാ-ി-ു-്-ു- ----------------------- നിങ്ങൾ എവിടെയായിരുന്നു? 0
ni--al-----ey-ay-ru---? ningal evideyaayirunnu? n-n-a- e-i-e-a-y-r-n-u- ----------------------- ningal evideyaayirunnu?
Komu si pomohol? നീ ആ-െയ-ണ-------ച്ചത് ന- ആര-യ-ണ- സഹ-യ-ച-ചത- ന- ആ-െ-ാ-് സ-ാ-ി-്-ത- --------------------- നീ ആരെയാണ് സഹായിച്ചത് 0
ne----r----n--------i--athu nee aareyaanu sahaayichathu n-e a-r-y-a-u s-h-a-i-h-t-u --------------------------- nee aareyaanu sahaayichathu
Komu si písal? നീ ആർ-്ക---തി ന- ആർക-ക-ഴ-ത- ന- ആ-ക-ക-ഴ-ത- ------------- നീ ആർക്കെഴുതി 0
n-e --r-ke-----i nee aarkkezhuthi n-e a-r-k-z-u-h- ---------------- nee aarkkezhuthi
Komu si odpovedal? നി---------ക--്-മറു-ട- ന----ത് ന-ങ-ങൾ ആർക-ക-ണ- മറ-പട- നൽക-യത- ന-ങ-ങ- ആ-ക-ക-ണ- മ-ു-ട- ന-ക-യ-് ------------------------------ നിങ്ങൾ ആർക്കാണ് മറുപടി നൽകിയത് 0
n--g----ar-kaa-u--------i-n--k--a-hu ningal aarkkaanu marupadi nalkiyathu n-n-a- a-r-k-a-u m-r-p-d- n-l-i-a-h- ------------------------------------ ningal aarkkaanu marupadi nalkiyathu

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...