Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   kk Past tense 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [сексен үш]

83 [seksen üş]

Past tense 3

[Ötken şaq 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
telefonovať т-----нм-н-сө-ле-у т--------- с------ т-л-ф-н-е- с-й-е-у ------------------ телефонмен сөйлесу 0
te-e-onmen -ö--esw t--------- s------ t-l-f-n-e- s-y-e-w ------------------ telefonmen söylesw
Telefonoval som. Ме- -елеф---е---өйл--ті-. М-- т--------- с--------- М-н т-л-ф-н-е- с-й-е-т-м- ------------------------- Мен телефонмен сөйлестім. 0
Men-te-efo---n--öy-e----. M-- t--------- s--------- M-n t-l-f-n-e- s-y-e-t-m- ------------------------- Men telefonmen söylestim.
Celý čas som telefonoval. М-----е-- те--фон--н с-й-е--- -үрдім. М-- ү---- т--------- с------- ж------ М-н ү-е-і т-л-ф-н-е- с-й-е-і- ж-р-і-. ------------------------------------- Мен үнемі телефонмен сөйлесіп жүрдім. 0
M-n ü-emi-t-le--n-e- s--lesip ---d-m. M-- ü---- t--------- s------- j------ M-n ü-e-i t-l-f-n-e- s-y-e-i- j-r-i-. ------------------------------------- Men ünemi telefonmen söylesip jürdim.
pýtať sa с---у с---- с-р-у ----- сұрау 0
s-r-w s---- s-r-w ----- suraw
Opýtal som sa. Мен ---а---. М-- с------- М-н с-р-д-м- ------------ Мен сұрадым. 0
Me- su-a--m. M-- s------- M-n s-r-d-m- ------------ Men suradım.
Vždy som sa pýtal. М-- ү-ем- с-ра-ты-мы-. М-- ү---- с----------- М-н ү-е-і с-р-й-ы-м-н- ---------------------- Мен үнемі сұрайтынмын. 0
Men --em- s---y-ınm--. M-- ü---- s----------- M-n ü-e-i s-r-y-ı-m-n- ---------------------- Men ünemi suraytınmın.
rozprávať ай-у а--- а-т- ---- айту 0
a-tw a--- a-t- ---- aytw
Rozprával som. М-- ----п --рдім. М-- а---- б------ М-н а-т-п б-р-і-. ----------------- Мен айтып бердім. 0
Men -y-ı- b-r-im. M-- a---- b------ M-n a-t-p b-r-i-. ----------------- Men aytıp berdim.
Rozprával som celý príbeh. Мен---иға-ы т-лы- айты----рді-. М-- о------ т---- а---- б------ М-н о-и-а-ы т-л-қ а-т-п б-р-і-. ------------------------------- Мен оқиғаны толық айтып бердім. 0
Men -qï---ı -o--- -yt-p b-r-i-. M-- o------ t---- a---- b------ M-n o-ï-a-ı t-l-q a-t-p b-r-i-. ------------------------------- Men oqïğanı tolıq aytıp berdim.
učiť sa о-у о-- о-у --- оқу 0
o-w o-- o-w --- oqw
Učil som sa. М-н --ы---. М-- о------ М-н о-ы-ы-. ----------- Мен оқыдым. 0
M-- oqıdım. M-- o------ M-n o-ı-ı-. ----------- Men oqıdım.
Učil som sa celý večer. Ме- -еш---йы------м. М-- к-- б--- о------ М-н к-ш б-й- о-ы-ы-. -------------------- Мен кеш бойы оқыдым. 0
M-- ke- boy--o--d-m. M-- k-- b--- o------ M-n k-ş b-y- o-ı-ı-. -------------------- Men keş boyı oqıdım.
pracovať жұмыс --т-у ж---- і---- ж-м-с і-т-у ----------- жұмыс істеу 0
j-m-s --tew j---- i---- j-m-s i-t-w ----------- jumıs istew
Pracoval som. Мен--ұмы- -с-ед--. М-- ж---- і------- М-н ж-м-с і-т-д-м- ------------------ Мен жұмыс істедім. 0
M-n--um-s-ist----. M-- j---- i------- M-n j-m-s i-t-d-m- ------------------ Men jumıs istedim.
Pracoval som celý deň. М-- к-ні бо-ы-ж-м-с-і-т---м. М-- к--- б--- ж---- і------- М-н к-н- б-й- ж-м-с і-т-д-м- ---------------------------- Мен күні бойы жұмыс істедім. 0
M-n k--i -oyı---mıs is-e-im. M-- k--- b--- j---- i------- M-n k-n- b-y- j-m-s i-t-d-m- ---------------------------- Men küni boyı jumıs istedim.
jesť та----а-у т-------- т-м-қ-а-у --------- тамақтану 0
ta-a-ta-w t-------- t-m-q-a-w --------- tamaqtanw
Jedol som. Мен --ма-т-ндым. М-- т----------- М-н т-м-қ-а-д-м- ---------------- Мен тамақтандым. 0
M---t--aq-an---. M-- t----------- M-n t-m-q-a-d-m- ---------------- Men tamaqtandım.
Zjedol som celé jedlo. М-- -а--т--ақ---же--қ-й-ым. М-- б-- т------ ж-- қ------ М-н б-р т-м-қ-ы ж-п қ-й-ы-. --------------------------- Мен бар тамақты жеп қойдым. 0
Me- bar-t-m--tı--e- q--dı-. M-- b-- t------ j-- q------ M-n b-r t-m-q-ı j-p q-y-ı-. --------------------------- Men bar tamaqtı jep qoydım.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!