Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ml Seasons and Weather

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [പതിനാറ്]

16 [pathinaat]

Seasons and Weather

[seasonukalum kaalaavasthayum]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina malajámčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: ഇവ-ാണ്---സ---ൾ: ഇവയ-ണ- സ-സണ-കൾ: ഇ-യ-ണ- സ-സ-ു-ൾ- --------------- ഇവയാണ് സീസണുകൾ: 0
e-ay-a---s-a---uk--: evayaanu seasonukal: e-a-a-n- s-a-o-u-a-: -------------------- evayaanu seasonukal:
Jar, leto, വ--്ത-- ----, വസന-ത-, വ-നൽ, വ-ന-ത-, വ-ന-, ------------- വസന്തം, വേനൽ, 0
vas--th--- -e--l, vasantham, venal, v-s-n-h-m- v-n-l- ----------------- vasantham, venal,
jeseň a zima. ശ-ത്ക-ല-ു- ശീതകാ-വ--. ശരത-ക-ലവ-- ശ-തക-ലവ--. ശ-ത-ക-ല-ു- ശ-ത-ാ-വ-ം- --------------------- ശരത്കാലവും ശീതകാലവും. 0
sh-r----aa-a--m-s-ee--a-aa--v--. sharathkaalavum sheethakaalavum. s-a-a-h-a-l-v-m s-e-t-a-a-l-v-m- -------------------------------- sharathkaalavum sheethakaalavum.
Leto je horúce. വേനൽ ---ാണ-. വ-നൽ ച-ട-ണ-. വ-ന- ച-ട-ണ-. ------------ വേനൽ ചൂടാണ്. 0
v-n-l c-o---a--. venal choodaanu. v-n-l c-o-d-a-u- ---------------- venal choodaanu.
V lete svieti slnko. വേ--ക-കാ-ത്----ൂ------്രക-ശി-്--ന--ു. വ-നൽക-ക-ലത-ത- സ-ര-യൻ പ-രക-ശ-ക-ക-ന-ന-. വ-ന-ക-ക-ല-്-് സ-ര-യ- പ-ര-ാ-ി-്-ു-്-ു- ------------------------------------- വേനൽക്കാലത്ത് സൂര്യൻ പ്രകാശിക്കുന്നു. 0
vena-k-a--a-h- ---y-n pr------ikk-n-u. venalkkaalathu suryan prakaashikkunnu. v-n-l-k-a-a-h- s-r-a- p-a-a-s-i-k-n-u- -------------------------------------- venalkkaalathu suryan prakaashikkunnu.
V lete sa radi chodíme prechádzať. വേനൽക്കാ-ത്ത- -ങ്-- നട--കാൻ -ഷ്ട--പെ--ന-ന-. വ-നൽക-ക-ലത-ത- ഞങ-ങൾ നടക-ക-ൻ ഇഷ-ടപ-പ-ട-ന-ന-. വ-ന-ക-ക-ല-്-് ഞ-്-ൾ ന-ക-ക-ൻ ഇ-്-പ-പ-ട-ന-ന-. ------------------------------------------- വേനൽക്കാലത്ത് ഞങ്ങൾ നടക്കാൻ ഇഷ്ടപ്പെടുന്നു. 0
v----kk--lat-- ----g-l --d-k-an-----apped-nnu. venalkkaalathu njangal nadakkan ishtappedunnu. v-n-l-k-a-a-h- n-a-g-l n-d-k-a- i-h-a-p-d-n-u- ---------------------------------------------- venalkkaalathu njangal nadakkan ishtappedunnu.
Zima je chladná. ശ-ത-ാ-ം തണുപ്-ാണ്. ശ-തക-ല- തണ-പ-പ-ണ-. ശ-ത-ാ-ം ത-ു-്-ാ-്- ------------------ ശീതകാലം തണുപ്പാണ്. 0
s-eet-a--al---t--n-p--a-u. sheethakaalam thanuppaanu. s-e-t-a-a-l-m t-a-u-p-a-u- -------------------------- sheethakaalam thanuppaanu.
V zime sneží alebo prší. ശ--്യകാല-്ത---ഞ്ഞ- -ല--െ--ക---മ---െയ----്-ു. ശ-ത-യക-ലത-ത- മഞ-ഞ- അല-ല-ങ-ക-ൽ മഴ പ-യ-യ-ന-ന-. ശ-ത-യ-ാ-ത-ത- മ-്-് അ-്-െ-്-ി- മ- പ-യ-യ-ന-ന-. -------------------------------------------- ശൈത്യകാലത്ത് മഞ്ഞ് അല്ലെങ്കിൽ മഴ പെയ്യുന്നു. 0
sha-t---k-al-t-- m---u-al--ng-l --z-a pe----nu. shaithyakaalathu manju allengil mazha peyyunnu. s-a-t-y-k-a-a-h- m-n-u a-l-n-i- m-z-a p-y-u-n-. ----------------------------------------------- shaithyakaalathu manju allengil mazha peyyunnu.
V zime radi zostávame doma. ശൈത-യക-ല---് ഞങ്ങൾ --ട-ടില-രി-്ക-- ഇഷ-ട----ട-ന---. ശ-ത-യക-ലത-ത- ഞങ-ങൾ വ-ട-ട-ല-ര-ക-ക-ൻ ഇഷ-ടപ-പ-ട-ന-ന-. ശ-ത-യ-ാ-ത-ത- ഞ-്-ൾ വ-ട-ട-ല-ര-ക-ക-ൻ ഇ-്-പ-പ-ട-ന-ന-. -------------------------------------------------- ശൈത്യകാലത്ത് ഞങ്ങൾ വീട്ടിലിരിക്കാൻ ഇഷ്ടപ്പെടുന്നു. 0
s-a--h-akaala-h---j---al -eet-i--r-k--- -shtapp--u-nu. shaithyakaalathu njangal veettilirikkan ishtappedunnu. s-a-t-y-k-a-a-h- n-a-g-l v-e-t-l-r-k-a- i-h-a-p-d-n-u- ------------------------------------------------------ shaithyakaalathu njangal veettilirikkan ishtappedunnu.
Je chladno. ഇ-- -ണുപ-പാ-ു. ഇത- തണ-പ-പ-ണ-. ഇ-് ത-ു-്-ാ-ു- -------------- ഇത് തണുപ്പാണു. 0
i-h---h-n-pp-anu. ithu thanuppaanu. i-h- t-a-u-p-a-u- ----------------- ithu thanuppaanu.
Prší. ഇപ-പേ-ൾ മഴയ---. ഇപ-പ--ൾ മഴയ-ണ-. ഇ-്-േ-ൾ മ-യ-ണ-. --------------- ഇപ്പോൾ മഴയാണ്. 0
e-p--al---z-ay--n-. eppaaal mazhayaanu. e-p-a-l m-z-a-a-n-. ------------------- eppaaal mazhayaanu.
Fúka vietor. ഇപ്-േ------പ-പാണ്. ഇപ-പ--ൾ തണ-പ-പ-ണ-. ഇ-്-േ-ൾ ത-ു-്-ാ-്- ------------------ ഇപ്പോൾ തണുപ്പാണ്. 0
e--a-al th---ppa---. eppaaal thanuppaanu. e-p-a-l t-a-u-p-a-u- -------------------- eppaaal thanuppaanu.
Je teplo. ഇ-് ചൂ-ാണ്. ഇത- ച-ട-ണ-. ഇ-് ച-ട-ണ-. ----------- ഇത് ചൂടാണ്. 0
it-u ch----a--. ithu choodaanu. i-h- c-o-d-a-u- --------------- ithu choodaanu.
Je slnečno. വെയില-ണ്. വ-യ-ല-ണ-. വ-യ-ല-ണ-. --------- വെയിലാണ്. 0
v-----anu. veyilaanu. v-y-l-a-u- ---------- veyilaanu.
Je jasno. ഇത് --യക----ണ-. ഇത- വ-യക-തമ-ണ-. ഇ-് വ-യ-്-മ-ണ-. --------------- ഇത് വ്യക്തമാണ്. 0
ithu v-ak-ha-aanu. ithu vyakthamaanu. i-h- v-a-t-a-a-n-. ------------------ ithu vyakthamaanu.
Aké je dnes počasie? ഇ-----തെ ക-ല--സ-- എങ--ന-യു---്? ഇന-നത-ത- ക-ല-വസ-ഥ എങ-ങന-യ-ണ-ട-? ഇ-്-ത-ത- ക-ല-വ-്- എ-്-ന-യ-ണ-ട-? ------------------------------- ഇന്നത്തെ കാലാവസ്ഥ എങ്ങനെയുണ്ട്? 0
i-----e -a-laa--s-h--en-ane-u--u? innathe kaalaavastha enganeyundu? i-n-t-e k-a-a-v-s-h- e-g-n-y-n-u- --------------------------------- innathe kaalaavastha enganeyundu?
Dnes je chladno. ഇന-----ണ---പാണ്. ഇന-ന- തണ-പ-പ-ണ-. ഇ-്-് ത-ു-്-ാ-്- ---------------- ഇന്ന് തണുപ്പാണ്. 0
i--u--h-nu--aa--. innu thanuppaanu. i-n- t-a-u-p-a-u- ----------------- innu thanuppaanu.
Dnes je teplo. ഇ--ന് -ല്ല-ച---ണ്. ഇന-ന- നല-ല ച-ട-ണ-. ഇ-്-് ന-്- ച-ട-ണ-. ------------------ ഇന്ന് നല്ല ചൂടാണ്. 0
i-n--n-l---ch----a-u. innu nalla choodaanu. i-n- n-l-a c-o-d-a-u- --------------------- innu nalla choodaanu.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!