Sprachführer

de Konjunktionen 2   »   mk Сврзници 2

95 [fünfundneunzig]

Konjunktionen 2

Konjunktionen 2

95 [деведесет и пет]

95 [dyevyedyesyet i pyet]

Сврзници 2

[Svrznitzi 2]

Wählen Sie aus, wie Sie die Übersetzung sehen möchten:   
Deutsch Mazedonisch Hören Mehr
Seit wann arbeitet sie nicht mehr? Од ког- -аа н--ра------о-еќе? Од кога таа не работи повеќе? О- к-г- т-а н- р-б-т- п-в-ќ-? ----------------------------- Од кога таа не работи повеќе? 0
O--kog---t-- --e ra-o---p-----jye? Od kogua taa nye raboti povyekjye? O- k-g-a t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- ---------------------------------- Od kogua taa nye raboti povyekjye?
Seit ihrer Heirat? О--нејзин--а ве--а-к-? Од нејзината венчавка? О- н-ј-и-а-а в-н-а-к-? ---------------------- Од нејзината венчавка? 0
Od-n--јzina-- -y---h--k-? Od nyeјzinata vyenchavka? O- n-e-z-n-t- v-e-c-a-k-? ------------------------- Od nyeјzinata vyenchavka?
Ja, sie arbeitet nicht mehr, seitdem sie geheiratet hat. Д-,-таа ---р--о----ов--е, -т--ко -е ом-жи. Да, таа не работи повеќе, откако се омажи. Д-, т-а н- р-б-т- п-в-ќ-, о-к-к- с- о-а-и- ------------------------------------------ Да, таа не работи повеќе, откако се омажи. 0
Da- taa ny-------- p-----jy-,---k-k- --e---a-i. Da, taa nye raboti povyekjye, otkako sye omaʐi. D-, t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- o-k-k- s-e o-a-i- ----------------------------------------------- Da, taa nye raboti povyekjye, otkako sye omaʐi.
Seitdem sie geheiratet hat, arbeitet sie nicht mehr. О-ка----а- -----а----т-------аботи ---еќе. Откако таа се омажи, таа не работи повеќе. О-к-к- т-а с- о-а-и- т-а н- р-б-т- п-в-ќ-. ------------------------------------------ Откако таа се омажи, таа не работи повеќе. 0
Ot---o---- s------ʐ-- taa nye-----t- po--ekj-e. Otkako taa sye omaʐi, taa nye raboti povyekjye. O-k-k- t-a s-e o-a-i- t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- ----------------------------------------------- Otkako taa sye omaʐi, taa nye raboti povyekjye.
Seitdem sie sich kennen, sind sie glücklich. О------се-п--н--аат, --- се --е-ни. Откако се познаваат, тие се среќни. О-к-к- с- п-з-а-а-т- т-е с- с-е-н-. ----------------------------------- Откако се познаваат, тие се среќни. 0
O-k--- -ye -ozna--at,--i-e-s-e ------ni. Otkako sye poznavaat, tiye sye sryekjni. O-k-k- s-e p-z-a-a-t- t-y- s-e s-y-k-n-. ---------------------------------------- Otkako sye poznavaat, tiye sye sryekjni.
Seitdem sie Kinder haben, gehen sie selten aus. О-к--о-------де-а,-ти--и-лег-ва-- --тко. Откако имаат деца, тие излегуваат ретко. О-к-к- и-а-т д-ц-, т-е и-л-г-в-а- р-т-о- ---------------------------------------- Откако имаат деца, тие излегуваат ретко. 0
O-k-k--i-aa--d-etza----y- -z-y--uoo-aa- r-e---. Otkako imaat dyetza, tiye izlyeguoovaat ryetko. O-k-k- i-a-t d-e-z-, t-y- i-l-e-u-o-a-t r-e-k-. ----------------------------------------------- Otkako imaat dyetza, tiye izlyeguoovaat ryetko.
Wann telefoniert sie? Кога-т-а-т--е-о--р-? Кога таа телефонира? К-г- т-а т-л-ф-н-р-? -------------------- Кога таа телефонира? 0
Ko--a -aa-t-e-yef-n-ra? Kogua taa tyelyefonira? K-g-a t-a t-e-y-f-n-r-? ----------------------- Kogua taa tyelyefonira?
Während der Fahrt? З- -р-----а в-з---то? За време на возењето? З- в-е-е н- в-з-њ-т-? --------------------- За време на возењето? 0
Za -----ye-na --zye-y-to? Za vryemye na vozyeњyeto? Z- v-y-m-e n- v-z-e-y-t-? ------------------------- Za vryemye na vozyeњyeto?
Ja, während sie Auto fährt. Да--д-д-к- во-----томо-и-. Да, додека вози автомобил. Д-, д-д-к- в-з- а-т-м-б-л- -------------------------- Да, додека вози автомобил. 0
Da, ----e-- v--------mob-l. Da, dodyeka vozi avtomobil. D-, d-d-e-a v-z- a-t-m-b-l- --------------------------- Da, dodyeka vozi avtomobil.
Sie telefoniert, während sie Auto fährt. Та- т--е-он-р---д-д-----о----и ав-омо--л--. Таа телефонира, додека го вози автомобилот. Т-а т-л-ф-н-р-, д-д-к- г- в-з- а-т-м-б-л-т- ------------------------------------------- Таа телефонира, додека го вози автомобилот. 0
Ta- -y-l--fonira,--odye---gu--voz- av--m--il--. Taa tyelyefonira, dodyeka guo vozi avtomobilot. T-a t-e-y-f-n-r-, d-d-e-a g-o v-z- a-t-m-b-l-t- ----------------------------------------------- Taa tyelyefonira, dodyeka guo vozi avtomobilot.
Sie sieht fern, während sie bügelt. Т-а глед--теле-из---- д-д----пе-ла. Таа гледа телевизија, додека пегла. Т-а г-е-а т-л-в-з-ј-, д-д-к- п-г-а- ----------------------------------- Таа гледа телевизија, додека пегла. 0
T-a --ly--a -y-lye-iziј---d-d-eka--y-g-l-. Taa gulyeda tyelyeviziјa, dodyeka pyegula. T-a g-l-e-a t-e-y-v-z-ј-, d-d-e-a p-e-u-a- ------------------------------------------ Taa gulyeda tyelyeviziјa, dodyeka pyegula.
Sie hört Musik, während sie ihre Aufgaben macht. Т----л-ша ---ик-- -----а -- в-ш- -воите задачи. Таа слуша музика, додека ги врши своите задачи. Т-а с-у-а м-з-к-, д-д-к- г- в-ш- с-о-т- з-д-ч-. ----------------------------------------------- Таа слуша музика, додека ги врши своите задачи. 0
T-- slo-------o---a,---d--k- gu- vrs-i----------ad--h-. Taa sloosha moozika, dodyeka gui vrshi svoitye zadachi. T-a s-o-s-a m-o-i-a- d-d-e-a g-i v-s-i s-o-t-e z-d-c-i- ------------------------------------------------------- Taa sloosha moozika, dodyeka gui vrshi svoitye zadachi.
Ich sehe nichts, wenn ich keine Brille habe. Ја- н- ---д---н--то,-кога-/-а----ем-м--чи-а. Јас не гледам ништо, кога / ако немам очила. Ј-с н- г-е-а- н-ш-о- к-г- / а-о н-м-м о-и-а- -------------------------------------------- Јас не гледам ништо, кога / ако немам очила. 0
Јas nye -ul--da--nis-t-, ko--- ---k--nyemam-o-hi-a. Јas nye gulyedam nishto, kogua / ako nyemam ochila. Ј-s n-e g-l-e-a- n-s-t-, k-g-a / a-o n-e-a- o-h-l-. --------------------------------------------------- Јas nye gulyedam nishto, kogua / ako nyemam ochila.
Ich verstehe nichts, wenn die Musik so laut ist. Ј---н- ---б--ам---шт-- --га-- --- -у--ката е-то--у--лас-а. Јас не разбирам ништо, кога / ако музиката е толку гласна. Ј-с н- р-з-и-а- н-ш-о- к-г- / а-о м-з-к-т- е т-л-у г-а-н-. ---------------------------------------------------------- Јас не разбирам ништо, кога / ако музиката е толку гласна. 0
Ј-s---e--a-b--a- --shto- ---ua / -ko -o--i-at--ye -o--oo-gula---. Јas nye razbiram nishto, kogua / ako moozikata ye tolkoo gulasna. Ј-s n-e r-z-i-a- n-s-t-, k-g-a / a-o m-o-i-a-a y- t-l-o- g-l-s-a- ----------------------------------------------------------------- Јas nye razbiram nishto, kogua / ako moozikata ye tolkoo gulasna.
Ich rieche nichts, wenn ich Schnupfen habe. Ј-с -е -и---ам ни---- -о-- / а-о и-а- наст-нка. Јас не мирисам ништо, кога / ако имам настинка. Ј-с н- м-р-с-м н-ш-о- к-г- / а-о и-а- н-с-и-к-. ----------------------------------------------- Јас не мирисам ништо, кога / ако имам настинка. 0
Ј-s --- mir-sam ----t-,---gu--- ak- -ma--n-stin-a. Јas nye mirisam nishto, kogua / ako imam nastinka. Ј-s n-e m-r-s-m n-s-t-, k-g-a / a-o i-a- n-s-i-k-. -------------------------------------------------- Јas nye mirisam nishto, kogua / ako imam nastinka.
Wir nehmen ein Taxi, wenn es regnet. Ќе------е ---о-та-с-, -ок---- / --о-вр-е. Ќе земеме едно такси, доколку / ако врне. Ќ- з-м-м- е-н- т-к-и- д-к-л-у / а-о в-н-. ----------------------------------------- Ќе земеме едно такси, доколку / ако врне. 0
Kjye-zye---my--y---o-ta-s-,-d--ol----/-a---vrn-e. Kjye zyemyemye yedno taksi, dokolkoo / ako vrnye. K-y- z-e-y-m-e y-d-o t-k-i- d-k-l-o- / a-o v-n-e- ------------------------------------------------- Kjye zyemyemye yedno taksi, dokolkoo / ako vrnye.
Wir reisen um die Welt, wenn wir im Lotto gewinnen. Ни- ----ат-ваме-ок-л---в--от--док-лку /---- -оби-м--на --то. Ние ќе патуваме околу светот, доколку / ако добиеме на лото. Н-е ќ- п-т-в-м- о-о-у с-е-о-, д-к-л-у / а-о д-б-е-е н- л-т-. ------------------------------------------------------------ Ние ќе патуваме околу светот, доколку / ако добиеме на лото. 0
Niy--kj-e--a-oova-y- okolo--svyetot,-do--lko-----ko---biyemye na--oto. Niye kjye patoovamye okoloo svyetot, dokolkoo / ako dobiyemye na loto. N-y- k-y- p-t-o-a-y- o-o-o- s-y-t-t- d-k-l-o- / a-o d-b-y-m-e n- l-t-. ---------------------------------------------------------------------- Niye kjye patoovamye okoloo svyetot, dokolkoo / ako dobiyemye na loto.
Wir fangen mit dem Essen an, wenn er nicht bald kommt. Н-е--е за-о-не-е-с---а---е--, д-кол-- ----о--ој----до--е -ас----. Ние ќе започнеме со јадењето, доколку / ако тој не дојде наскоро. Н-е ќ- з-п-ч-е-е с- ј-д-њ-т-, д-к-л-у / а-о т-ј н- д-ј-е н-с-о-о- ----------------------------------------------------------------- Ние ќе започнеме со јадењето, доколку / ако тој не дојде наскоро. 0
N----kjy- -a-----yemye -----d-eњyet-, --ko-koo-/-ak- --- -ye d-јdy- --sko--. Niye kjye zapochnyemye so јadyeњyeto, dokolkoo / ako toј nye doјdye naskoro. N-y- k-y- z-p-c-n-e-y- s- ј-d-e-y-t-, d-k-l-o- / a-o t-ј n-e d-ј-y- n-s-o-o- ---------------------------------------------------------------------------- Niye kjye zapochnyemye so јadyeњyeto, dokolkoo / ako toј nye doјdye naskoro.

Die Sprachen der Europäischen Union

Die Europäische Union besteht heute aus mehr als 25 Staaten. In Zukunft werden noch mehr Länder zur EU gehören. Mit einem neuen Land kommt meist auch eine neue Sprache dazu. Zurzeit werden in der EU mehr als 20 verschiedene Sprachen gesprochen. Alle Sprachen der Europäischen Union sind gleichberechtigt. Diese Vielfalt an Sprachen ist faszinierend. Sie kann aber auch zu Problemen führen. Skeptiker meinen, die vielen Sprachen sind ein Hindernis für die EU. Sie verhindern eine effiziente Zusammenarbeit. Manche denken deshalb, es sollte eine gemeinsame Sprache geben. Mit dieser Sprache sollten sich alle Länder verständigen. Das ist aber nicht so einfach. Man kann keine Sprache zur einzigen offiziellen Sprache ernennen. Die anderen Länder würden sich benachteiligt fühlen. Und es gibt keine wirklich neutrale Sprache in Europa… Auch eine künstliche Sprache wie Esperanto würde nicht funktionieren. Denn in Sprachen spiegelt sich immer auch die Kultur eines Landes. Deshalb will kein Land auf seine Sprache verzichten. In ihrer Sprache sehen die Länder einen Teil ihrer Identität. Sprachpolitik ist ein wichtiger Punkt auf der Agenda der EU. Es gibt sogar einen Kommissar für Mehrsprachigkeit. Die EU hat die meisten Übersetzer und Dolmetscher weltweit. Etwa 3500 Menschen arbeiten daran, eine Verständigung zu ermöglichen. Trotzdem können nicht immer alle Dokumente übersetzt werden. Das würde zu viel Zeit und zu viel Geld kosten. Die meisten Papiere werden nur in wenige Sprachen übersetzt. Die vielen Sprachen sind eine der größten Herausforderungen der EU. Europa soll sich vereinen, ohne seine vielen Identitäten zu verlieren!