Frasario

it In banca   »   ti ኣብ ባንክ

60 [sessanta]

In banca

In banca

60 [ሱሳ]

60 [susa]

ኣብ ባንክ

[abi baniki]

Scegli come vuoi vedere la traduzione:   
Italiano Tigrino Suono di più
Vorrei aprire un conto. ኣ--ሓደ ኮንቶ--ኸፍ---ልየ። ኣነ ሓደ ኮንቶ ክኸፍት ደልየ። ኣ- ሓ- ኮ-ቶ ክ-ፍ- ደ-የ- ------------------- ኣነ ሓደ ኮንቶ ክኸፍት ደልየ። 0
a-e-ḥad--koni-o k-ẖ-f--i ---iy-። ane h-ade konito kih-efiti deliye። a-e h-a-e k-n-t- k-h-e-i-i d-l-y-። ---------------------------------- ane ḥade konito kiẖefiti deliye።
Ecco il mio passaporto. ኣብ----ሆ--ፓ-ፖርተይ-። ኣብዚ እንሆለ ፓስፖርተይ ። ኣ-ዚ እ-ሆ- ፓ-ፖ-ተ- ። ----------------- ኣብዚ እንሆለ ፓስፖርተይ ። 0
a-i-ī-i---ol-----ip--i--yi ። abizī inihole pasiporiteyi ። a-i-ī i-i-o-e p-s-p-r-t-y- ። ---------------------------- abizī inihole pasiporiteyi ።
Ed ecco il mio indirizzo. ኣድ-ሻ---ን ኣ-ዚ---። ኣድራሻይ‘ውን ኣብዚ ኣሎ። ኣ-ራ-ይ-ው- ኣ-ዚ ኣ-። ---------------- ኣድራሻይ‘ውን ኣብዚ ኣሎ። 0
adi---ha-i‘-in- -bi-- -l-። adirashayi‘wini abizī alo። a-i-a-h-y-‘-i-i a-i-ī a-o- -------------------------- adirashayi‘wini abizī alo።
Vorrei fare un versamento sul mio conto. ገ--ብ--- ኮ-ቶይ-ከ------። ገንዘብ ኣብ ኮንቶይ ከእቱ ደልየ። ገ-ዘ- ኣ- ኮ-ቶ- ከ-ቱ ደ-የ- --------------------- ገንዘብ ኣብ ኮንቶይ ከእቱ ደልየ። 0
g-ni--bi--bi ---itoyi---’-t- d-l---። genizebi abi konitoyi ke’itu deliye። g-n-z-b- a-i k-n-t-y- k-’-t- d-l-y-። ------------------------------------ genizebi abi konitoyi ke’itu deliye።
Vorrei fare un prelievo dal mio conto. ገ-ዘብ-ካብ--------ጽ- -ል-። ገንዘብ ካብ ኮንቶይ ከውጽእ ደልየ። ገ-ዘ- ካ- ኮ-ቶ- ከ-ጽ- ደ-የ- ---------------------- ገንዘብ ካብ ኮንቶይ ከውጽእ ደልየ። 0
ge-iz-b--k-b- k-n-t--i-k----s’i’i d-----። genizebi kabi konitoyi kewits’i’i deliye። g-n-z-b- k-b- k-n-t-y- k-w-t-’-’- d-l-y-። ----------------------------------------- genizebi kabi konitoyi kewits’i’i deliye።
Vorrei ritirare l’estratto conto. ናይ ባንኪ -ታ------ን-መረጋ-ጺ---ቐት ከ----ደ-የ። ናይ ባንኪ ኣታውን-ወጻእን መረጋገጺ ወረቐት ከምጽእ ደልየ። ና- ባ-ኪ ኣ-ው---ጻ-ን መ-ጋ-ጺ ወ-ቐ- ከ-ጽ- ደ-የ- ------------------------------------- ናይ ባንኪ ኣታውን-ወጻእን መረጋገጺ ወረቐት ከምጽእ ደልየ። 0
nayi-ban----a-----i--et--a’-ni -----a-e-s’ī ---e-̱’-t- k---t-’-’- ------። nayi banikī atawini-wets’a’ini meregagets’ī werek-’eti kemits’i’i deliye። n-y- b-n-k- a-a-i-i-w-t-’-’-n- m-r-g-g-t-’- w-r-k-’-t- k-m-t-’-’- d-l-y-። ------------------------------------------------------------------------- nayi banikī atawini-wets’a’ini meregagets’ī wereḵ’eti kemits’i’i deliye።
Vorrei incassare un assegno / travel check. „--“ -ይ መገሻ----- ደልየ። „ቸክ“ ናይ መገሻ ክጥቐም ደልየ። „-ክ- ና- መ-ሻ ክ-ቐ- ደ-የ- --------------------- „ቸክ“ ናይ መገሻ ክጥቐም ደልየ። 0
„--e-i--n-y- m----h--kit-i-̱’emi de--ye። „cheki“ nayi megesha kit’ik-’emi deliye። „-h-k-“ n-y- m-g-s-a k-t-i-̱-e-i d-l-y-። ---------------------------------------- „cheki“ nayi megesha kit’iḵ’emi deliye።
Quant’è la tariffa? ቀረ----ክን---ድዩ? ቀረጽ ከ ክንደይ ድዩ? ቀ-ጽ ከ ክ-ደ- ድ-? -------------- ቀረጽ ከ ክንደይ ድዩ? 0
k----t-’i-ke kinid-yi---y-? k’erets’i ke kinideyi diyu? k-e-e-s-i k- k-n-d-y- d-y-? --------------------------- k’erets’i ke kinideyi diyu?
Dove devo firmare? ኣ-- -- -ፍ-ም---ኒ? ኣበይ ኣየ ክፍርም ዘለኒ? ኣ-ይ ኣ- ክ-ር- ዘ-ኒ- ---------------- ኣበይ ኣየ ክፍርም ዘለኒ? 0
a-ey----- ki-i-im----le-ī? abeyi aye kifirimi zelenī? a-e-i a-e k-f-r-m- z-l-n-? -------------------------- abeyi aye kifirimi zelenī?
Sto aspettando un bonifico dalla Germania. ኣ---ብ ጀ-መ---ፍ-ት-ባን- እጽበ ኣ--። ኣነ ካብ ጀርመን ክፍሊት-ባንክ እጽበ ኣሎኹ። ኣ- ካ- ጀ-መ- ክ-ሊ---ን- እ-በ ኣ-ኹ- ---------------------------- ኣነ ካብ ጀርመን ክፍሊት-ባንክ እጽበ ኣሎኹ። 0
an--ka-i--er-m--i k-f-------an-k---t--ibe------u። ane kabi jerimeni kifilīti-baniki its’ibe aloh-u። a-e k-b- j-r-m-n- k-f-l-t---a-i-i i-s-i-e a-o-̱-። ------------------------------------------------- ane kabi jerimeni kifilīti-baniki its’ibe aloẖu።
Ecco il mio numero di conto. ቁጽሪ-ኮ--- --ዚ--ንሀ-። ቁጽሪ ኮንቶይ ኣብዚ እንሀለ። ቁ-ሪ ኮ-ቶ- ኣ-ዚ እ-ሀ-። ------------------ ቁጽሪ ኮንቶይ ኣብዚ እንሀለ። 0
k---s’--ī ---i--y--abiz- i-i-ā-e። k’uts’irī konitoyi abizī inihāle። k-u-s-i-ī k-n-t-y- a-i-ī i-i-ā-e- --------------------------------- k’uts’irī konitoyi abizī inihāle።
Sono arrivati i soldi? እቲ ገንዘብ-ኣ-ዩ -? እቲ ገንዘብ ኣትዩ ዶ? እ- ገ-ዘ- ኣ-ዩ ዶ- -------------- እቲ ገንዘብ ኣትዩ ዶ? 0
itī --n--e-- a-i-- do? itī genizebi atiyu do? i-ī g-n-z-b- a-i-u d-? ---------------------- itī genizebi atiyu do?
Vorrei cambiare questi soldi. ኣነ-ነዚ ገ--ብ ክቕይሮ-ደል-። ኣነ ነዚ ገንዘብ ክቕይሮ ደልየ። ኣ- ነ- ገ-ዘ- ክ-ይ- ደ-የ- -------------------- ኣነ ነዚ ገንዘብ ክቕይሮ ደልየ። 0
a-e ---- g-n-z-b--ki--’--i-o-de-iy-። ane nezī genizebi kik-’iyiro deliye። a-e n-z- g-n-z-b- k-k-’-y-r- d-l-y-። ------------------------------------ ane nezī genizebi kiḵ’iyiro deliye።
Mi occorrono dollari USA / Statunitensi. ዩ-ስ-ዶ-- የድል-ኒ---። ዩኤስ-ዶላር የድልየኒ ኣሎ። ዩ-ስ-ዶ-ር የ-ል-ኒ ኣ-። ----------------- ዩኤስ-ዶላር የድልየኒ ኣሎ። 0
yu’ē-i----a-i ye-i----nī alo። yu’ēsi-dolari yediliyenī alo። y-’-s---o-a-i y-d-l-y-n- a-o- ----------------------------- yu’ēsi-dolari yediliyenī alo።
Per favore mi dia banconote di piccolo taglio. በጃኹም ሽ-ፍ ሃቡኒ። በጃኹም ሽሩፍ ሃቡኒ። በ-ኹ- ሽ-ፍ ሃ-ኒ- ------------- በጃኹም ሽሩፍ ሃቡኒ። 0
be--ẖumi shi-u-i---b-nī። bejah-umi shirufi habunī። b-j-h-u-i s-i-u-i h-b-n-። ------------------------- bejaẖumi shirufi habunī።
C’è un bancomat qui? ኣ-ዚ-ናይ ገ-ዘ-ማሺን ኣሎ-ዶ? ኣብዚ ናይ ገንዘብማሺን ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ና- ገ-ዘ-ማ-ን ኣ- ዶ- -------------------- ኣብዚ ናይ ገንዘብማሺን ኣሎ ዶ? 0
a---ī-nayi-g-n-z--im--h-ni -lo-d-? abizī nayi genizebimashīni alo do? a-i-ī n-y- g-n-z-b-m-s-ī-i a-o d-? ---------------------------------- abizī nayi genizebimashīni alo do?
Quale somma si può prelevare? ክሳብ-ክን-ይ -ን---ክ---እ-ት-እል? ክሳብ ክንደይ ገንዘብ ክትውጽእ ትኽእል? ክ-ብ ክ-ደ- ገ-ዘ- ክ-ው-እ ት-እ-? ------------------------- ክሳብ ክንደይ ገንዘብ ክትውጽእ ትኽእል? 0
kisa---k--ideyi-g-n-z-bi---ti---s’i-i-----i-i-i? kisabi kinideyi genizebi kitiwits’i’i tih-i’ili? k-s-b- k-n-d-y- g-n-z-b- k-t-w-t-’-’- t-h-i-i-i- ------------------------------------------------ kisabi kinideyi genizebi kitiwits’i’i tiẖi’ili?
Quali carte di credito si accettano? ኣ-ኖ- ክ--- -ርዳት -ኻ-ክ-ጥቐ- --እ-? ኣየኖት ክርዲት ካርዳት ኢኻ ክትጥቐም ትኽእል? ኣ-ኖ- ክ-ዲ- ካ-ዳ- ኢ- ክ-ጥ-ም ት-እ-? ----------------------------- ኣየኖት ክርዲት ካርዳት ኢኻ ክትጥቐም ትኽእል? 0
a----ti-kir---ti-ka----t- -ẖa-ki-----k-’e-i-tiẖ-’-li? ayenoti kiridīti karidati īh-a kitit’ik-’emi tih-i’ili? a-e-o-i k-r-d-t- k-r-d-t- ī-̱- k-t-t-i-̱-e-i t-h-i-i-i- ------------------------------------------------------- ayenoti kiridīti karidati īẖa kitit’iḵ’emi tiẖi’ili?

Esiste una grammatica universale?

Quando impariamo una lingua, apprendiamo anche la grammatica. Per i bambini che imparano la lingua madre, questo processo avviene in automatico, senza neanche notare che la propria mente sta memorizzando tante regole. E in questo modo avviene, sin dall’inizio, l’apprendimento della lingua madre. Esistono tante lingue e, con esse, tante grammatiche. C’è anche una grammatica universale? Anche di questo si occupano gli studiosi. Alcuni studi recenti potrebbero fornire una risposta, partendo da un’interessante scoperta dei ricercatori sul cervello. Essi hanno chiesto ai soggetti del loro test – i frequentatori di una scuola di lingue - di apprendere le regole grammaticali. Così, questi ultimi hanno dovuto imparare il giapponese e l’italiano. La metà delle regole grammaticali erano state inventate di sana pianta, ma i soggetti del test non lo sapevano. Successivamente, sono state presentate loro delle frasi e i soggetti dovevano giudicarne l’esattezza. Durante lo svolgimento dell’esercizio, venivano analizzati anche i loro meccanismi mentali. In altre parole, i ricercatori misuravano l’attività cerebrale di questi soggetti, giungendo alla conclusione che il nostro cervello riconosce le grammatiche. Nel processo di elaborazione linguistica, alcune aree cerebrali si attiverebbero. A queste appartiene anche l’area di Broca, nell’emisfero sinistro del cervello. Quando i soggetti del test elaboravano le regole esistenti, quest’area era molto attiva, mentre l’attività cerebrale diminuiva durante l’elaborazione delle regole inventate. Probabilmente, questo principio si può applicare a tutte le grammatiche. E la cosa interessante è che esso è già in noi …