Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   sr Питати – прошлост 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [осамдесет и шест]

86 [osamdeset i šest]

Питати – прошлост 2

Pitati – prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? К-----р--а-у -- --с-о-/ --с-л-? К___ к______ с_ н____ / н______ К-ј- к-а-а-у с- н-с-о / н-с-л-? ------------------------------- Коју кравату си носио / носила? 0
Ko----rava-- -- --s-o-/----il-? K___ k______ s_ n____ / n______ K-j- k-a-a-u s- n-s-o / n-s-l-? ------------------------------- Koju kravatu si nosio / nosila?
Ktoré auto si kúpil? К-ј--ау-о -и-ку-и-----у----? К___ а___ с_ к____ / к______ К-ј- а-т- с- к-п-о / к-п-л-? ---------------------------- Који ауто си купио / купила? 0
Koji --t--si kupi--- -up---? K___ a___ s_ k____ / k______ K-j- a-t- s- k-p-o / k-p-l-? ---------------------------- Koji auto si kupio / kupila?
Ktoré noviny si si predplatil? Н--ко-е --вин--с--пр-тпла----/ п---п--ћен-? Н_ к___ н_____ с_ п_________ / п___________ Н- к-ј- н-в-н- с- п-е-п-а-е- / п-е-п-а-е-а- ------------------------------------------- На које новине си претплаћен / претплаћена? 0
Na----e-n-vine -i-pretpl----n-- p-etpl---e-a? N_ k___ n_____ s_ p_________ / p___________ N- k-j- n-v-n- s- p-e-p-a-́-n / p-e-p-a-́-n-? --------------------------------------------- Na koje novine si pretplaćen / pretplaćena?
Koho ste videli? К-га -т--вид--и? К___ с__ в______ К-г- с-е в-д-л-? ---------------- Кога сте видели? 0
K-ga-st- --d---? K___ s__ v______ K-g- s-e v-d-l-? ---------------- Koga ste videli?
Koho ste stretli? К------е--ре-и? К___ с__ с_____ К-г- с-е с-е-и- --------------- Кога сте срели? 0
Kog- s-e s--l-? K___ s__ s_____ K-g- s-e s-e-i- --------------- Koga ste sreli?
Koho ste spoznali? К-га -----реп-з-али? К___ с__ п__________ К-г- с-е п-е-о-н-л-? -------------------- Кога сте препознали? 0
K--a---e----pozna--? K___ s__ p__________ K-g- s-e p-e-o-n-l-? -------------------- Koga ste prepoznali?
Kedy ste vstali? Кад--ст- ус--л-? К___ с__ у______ К-д- с-е у-т-л-? ---------------- Када сте устали? 0
Kad----e-u---l-? K___ s__ u______ K-d- s-e u-t-l-? ---------------- Kada ste ustali?
Kedy ste začali? Ка-а--т-----е--? К___ с__ п______ К-д- с-е п-ч-л-? ---------------- Када сте почели? 0
Kada--t--počel-? K___ s__ p______ K-d- s-e p-č-l-? ---------------- Kada ste počeli?
Kedy ste prestali? Ка-а -те-п--ст--и? К___ с__ п________ К-д- с-е п-е-т-л-? ------------------ Када сте престали? 0
Ka-a st--pr--t-l-? K___ s__ p________ K-d- s-e p-e-t-l-? ------------------ Kada ste prestali?
Prečo ste sa zobudili? З--то с-е--е--------ли? З____ с__ с_ п_________ З-ш-о с-е с- п-о-у-и-и- ----------------------- Зашто сте се пробудили? 0
Z--t- --- -e pr--ud-li? Z____ s__ s_ p_________ Z-š-o s-e s- p-o-u-i-i- ----------------------- Zašto ste se probudili?
Prečo ste sa stali učiteľom? З--то ----п--та-и уч-те-? З____ с__ п______ у______ З-ш-о с-е п-с-а-и у-и-е-? ------------------------- Зашто сте постали учитељ? 0
Z---- st---os--li--č-----? Z____ s__ p______ u_______ Z-š-o s-e p-s-a-i u-i-e-j- -------------------------- Zašto ste postali učitelj?
Prečo ste išli taxíkom? З-ш-о-с-- --е-и--а---? З____ с__ у____ т_____ З-ш-о с-е у-е-и т-к-и- ---------------------- Зашто сте узели такси? 0
Za--o --- u-e---t---i? Z____ s__ u____ t_____ Z-š-o s-e u-e-i t-k-i- ---------------------- Zašto ste uzeli taksi?
Odkiaľ ste prišli? Ода-ле-с-е--о-л-? О_____ с__ д_____ О-а-л- с-е д-ш-и- ----------------- Одакле сте дошли? 0
O--k-e-s----oš-i? O_____ s__ d_____ O-a-l- s-e d-š-i- ----------------- Odakle ste došli?
Kam ste išli? Где с-----ли? Г__ с__ и____ Г-е с-е и-л-? ------------- Где сте ишли? 0
Gd--st--išli? G__ s__ i____ G-e s-e i-l-? ------------- Gde ste išli?
Kde ste boli? Г-- -те -ил-? Г__ с__ б____ Г-е с-е б-л-? ------------- Где сте били? 0
Gd--ste--ili? G__ s__ b____ G-e s-e b-l-? ------------- Gde ste bili?
Komu si pomohol? Ко-- с--п----ао-/--ом--ла? К___ с_ п______ / п_______ К-м- с- п-м-г-о / п-м-г-а- -------------------------- Коме си помогао / помогла? 0
K--e si p-mo--- - p-m-gl-? K___ s_ p______ / p_______ K-m- s- p-m-g-o / p-m-g-a- -------------------------- Kome si pomogao / pomogla?
Komu si písal? К-м- с--пи----- пис-ла? К___ с_ п____ / п______ К-м- с- п-с-о / п-с-л-? ----------------------- Коме си писао / писала? 0
K--e-s-----ao--------a? K___ s_ p____ / p______ K-m- s- p-s-o / p-s-l-? ----------------------- Kome si pisao / pisala?
Komu si odpovedal? К--е с- --г--о-ио /--дг--ор-л-? К___ с_ о________ / о__________ К-м- с- о-г-в-р-о / о-г-в-р-л-? ------------------------------- Коме си одговорио / одговорила? 0
K-m--s- -----ori--- -----o--l-? K___ s_ o________ / o__________ K-m- s- o-g-v-r-o / o-g-v-r-l-? ------------------------------- Kome si odgovorio / odgovorila?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...