Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   lv Jautājumi – pagātne 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [astoņdesmit seši]

Jautājumi – pagātne 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Kādu---kla-ait--t--nēsāji? Kādu kaklasaiti tu nēsāji? K-d- k-k-a-a-t- t- n-s-j-? -------------------------- Kādu kaklasaiti tu nēsāji? 0
Ktoré auto si kúpil? K-du -ašī-u tu--opi---? Kādu mašīnu tu nopirki? K-d- m-š-n- t- n-p-r-i- ----------------------- Kādu mašīnu tu nopirki? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Kā-----ī-i ---a-o--ji? Kādu avīzi tu abonēji? K-d- a-ī-i t- a-o-ē-i- ---------------------- Kādu avīzi tu abonēji? 0
Koho ste videli? Ko -ūs ----ē-āt? Ko Jūs redzējāt? K- J-s r-d-ē-ā-? ---------------- Ko Jūs redzējāt? 0
Koho ste stretli? Ko Jūs sati---? Ko Jūs satikāt? K- J-s s-t-k-t- --------------- Ko Jūs satikāt? 0
Koho ste spoznali? K--Jūs--tp-z-n-t? Ko Jūs atpazināt? K- J-s a-p-z-n-t- ----------------- Ko Jūs atpazināt? 0
Kedy ste vstali? K---Jūs---ecēl--ie-? Kad Jūs piecēlāties? K-d J-s p-e-ē-ā-i-s- -------------------- Kad Jūs piecēlāties? 0
Kedy ste začali? Ka--Jūs -ā-ā-? Kad Jūs sākāt? K-d J-s s-k-t- -------------- Kad Jūs sākāt? 0
Kedy ste prestali? Ka---ūs be-d--t? Kad Jūs beidzāt? K-d J-s b-i-z-t- ---------------- Kad Jūs beidzāt? 0
Prečo ste sa zobudili? Kāpē- --s-------t-e-? Kāpēc Jūs pamodāties? K-p-c J-s p-m-d-t-e-? --------------------- Kāpēc Jūs pamodāties? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Kāpēc -ū--kļuvā--par--k-lotā-u? Kāpēc Jūs kļuvāt par skolotāju? K-p-c J-s k-u-ā- p-r s-o-o-ā-u- ------------------------------- Kāpēc Jūs kļuvāt par skolotāju? 0
Prečo ste išli taxíkom? K--ē--Jūs----ēmā--tak--m----? Kāpēc Jūs paņēmāt taksometru? K-p-c J-s p-ņ-m-t t-k-o-e-r-? ----------------------------- Kāpēc Jūs paņēmāt taksometru? 0
Odkiaľ ste prišli? No-ku-ienes jūs --nāc-t? No kurienes jūs atnācāt? N- k-r-e-e- j-s a-n-c-t- ------------------------ No kurienes jūs atnācāt? 0
Kam ste išli? Uz -u--------s-a--gājāt? Uz kurieni jūs aizgājāt? U- k-r-e-i j-s a-z-ā-ā-? ------------------------ Uz kurieni jūs aizgājāt? 0
Kde ste boli? K-r--ū- -i--t? Kur Jūs bijāt? K-r J-s b-j-t- -------------- Kur Jūs bijāt? 0
Komu si pomohol? Kam--u -a---zē-i? Kam tu palīdzēji? K-m t- p-l-d-ē-i- ----------------- Kam tu palīdzēji? 0
Komu si písal? K-m ----a-stī-i? Kam tu rakstīji? K-m t- r-k-t-j-? ---------------- Kam tu rakstīji? 0
Komu si odpovedal? K-m t- atb-l----? Kam tu atbildēji? K-m t- a-b-l-ē-i- ----------------- Kam tu atbildēji? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...