Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   mk Прашања – Минато време 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [осумдесет и шест]

86 [osoomdyesyet i shyest]

Прашања – Минато време 2

[Prashaњa – Minato vryemye 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Кој--в-ат-в------а---се-е? К--- в--------- ј- н------ К-ј- в-а-о-р-к- ј- н-с-ш-? -------------------------- Која вратоврска ја носеше? 0
K--a-vr-t---s-a-ј--no-yeshye? K--- v--------- ј- n--------- K-ј- v-a-o-r-k- ј- n-s-e-h-e- ----------------------------- Koјa vratovrska јa nosyeshye?
Ktoré auto si kúpil? Кој----ом-б----о -уп-? К-- а-------- г- к---- К-ј а-т-м-б-л г- к-п-? ---------------------- Кој автомобил го купи? 0
K-- ---omob-- -u---o---? K-- a-------- g-- k----- K-ј a-t-m-b-l g-o k-o-i- ------------------------ Koј avtomobil guo koopi?
Ktoré noviny si si predplatil? З----ј-в-сни--с--п----ла-и? З- к-- в----- с- п--------- З- к-ј в-с-и- с- п-е-п-а-и- --------------------------- За кој весник се претплати? 0
Z--k---vy--nik s---p-ye---at-? Z- k-- v------ s-- p---------- Z- k-ј v-e-n-k s-e p-y-t-l-t-? ------------------------------ Za koј vyesnik sye pryetplati?
Koho ste videli? К------д-вт-? К--- в------- К-г- в-д-в-е- ------------- Кого видовте? 0
K-g----id---ye? K---- v-------- K-g-o v-d-v-y-? --------------- Koguo vidovtye?
Koho ste stretli? Кого-сре-н----? К--- с--------- К-г- с-е-н-в-е- --------------- Кого сретнавте? 0
K--uo -r--t--v-ye? K---- s----------- K-g-o s-y-t-a-t-e- ------------------ Koguo sryetnavtye?
Koho ste spoznali? Кого -репоз-а-те? К--- п----------- К-г- п-е-о-н-в-е- ----------------- Кого препознавте? 0
Ko-u--pry---znavt--? K---- p------------- K-g-o p-y-p-z-a-t-e- -------------------- Koguo pryepoznavtye?
Kedy ste vstali? К--а-ст-н-в--? К--- с-------- К-г- с-а-а-т-? -------------- Кога станавте? 0
K-gua-s---a-t--? K---- s--------- K-g-a s-a-a-t-e- ---------------- Kogua stanavtye?
Kedy ste začali? Ког- зап-ч-----? К--- з---------- К-г- з-п-ч-а-т-? ---------------- Кога започнавте? 0
K---- z----hn-vt--? K---- z------------ K-g-a z-p-c-n-v-y-? ------------------- Kogua zapochnavtye?
Kedy ste prestali? Кога ---ст--ав--? К--- п----------- К-г- п-е-т-н-в-е- ----------------- Кога престанавте? 0
Kogua --y-s---avt-e? K---- p------------- K-g-a p-y-s-a-a-t-e- -------------------- Kogua pryestanavtye?
Prečo ste sa zobudili? Зошт--с- ра---дивт-? З---- с- р---------- З-ш-о с- р-з-у-и-т-? -------------------- Зошто се разбудивте? 0
Zos-t---ye r-zb-odi----? Z----- s-- r------------ Z-s-t- s-e r-z-o-d-v-y-? ------------------------ Zoshto sye razboodivtye?
Prečo ste sa stali učiteľom? З-што--т-на-те наст-в-и-? З---- с------- н--------- З-ш-о с-а-а-т- н-с-а-н-к- ------------------------- Зошто станавте наставник? 0
Z--ht- stan---ye---stav---? Z----- s-------- n--------- Z-s-t- s-a-a-t-e n-s-a-n-k- --------------------------- Zoshto stanavtye nastavnik?
Prečo ste išli taxíkom? З-------ма-т--т-к-и? З---- з------ т----- З-ш-о з-м-в-е т-к-и- -------------------- Зошто земавте такси? 0
Zosh-o--y-m--t-e taks-? Z----- z-------- t----- Z-s-t- z-e-a-t-e t-k-i- ----------------------- Zoshto zyemavtye taksi?
Odkiaľ ste prišli? О- к--- ---д-в-е? О- к--- д-------- О- к-д- д-ј-о-т-? ----------------- Од каде дојдовте? 0
O--k-d-e -o-dovt-e? O- k---- d--------- O- k-d-e d-ј-o-t-e- ------------------- Od kadye doјdovtye?
Kam ste išli? Н-к-д----и-о-т-? Н----- о-------- Н-к-д- о-и-о-т-? ---------------- Накаде отидовте? 0
Nakad------d--t-e? N------ o--------- N-k-d-e o-i-o-t-e- ------------------ Nakadye otidovtye?
Kde ste boli? Кад---ев-е? К--- б----- К-д- б-в-е- ----------- Каде бевте? 0
Ka-----yev-y-? K---- b------- K-d-e b-e-t-e- -------------- Kadye byevtye?
Komu si pomohol? Ком---у --м-г--? К--- м- п------- К-м- м- п-м-г-а- ---------------- Кому му помогна? 0
K-mo- -o----mo---a? K---- m-- p-------- K-m-o m-o p-m-g-n-? ------------------- Komoo moo pomoguna?
Komu si písal? К-м--м- -и--? К--- м- п---- К-м- м- п-ш-? ------------- Кому му пиша? 0
Ko--- moo-pisha? K---- m-- p----- K-m-o m-o p-s-a- ---------------- Komoo moo pisha?
Komu si odpovedal? Ко----- о--ово--? К--- м- о-------- К-м- м- о-г-в-р-? ----------------- Кому му одговори? 0
Ko-oo-m----d--ov--i? K---- m-- o--------- K-m-o m-o o-g-o-o-i- -------------------- Komoo moo odguovori?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...