Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   pa ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ਛਿਆਸੀ]

86 [Chi\'āsī]

ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

[praśana – bhūtakāla 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina pandžábčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ਤੂੰ ਕਿ-ੜੀ--ਾਈ ਲਗਾ----? ਤ-- ਕ---- ਟ-- ਲ--- ਹ-- ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਟ-ਈ ਲ-ਾ- ਹ-? ---------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਟਾਈ ਲਗਾਈ ਹੈ? 0
tū kih--ī ṭā-ī-l--ā-ī-h--? t- k----- ṭ--- l----- h--- t- k-h-ṛ- ṭ-'- l-g-'- h-i- -------------------------- tū kihaṛī ṭā'ī lagā'ī hai?
Ktoré auto si kúpil? ਤ----ਿ--- ---ੀ-----ੀ ਹ-? ਤ-- ਕ---- ਗ--- ਖ---- ਹ-- ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਗ-ਡ- ਖ-ੀ-ੀ ਹ-? ------------------------ ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਗੱਡੀ ਖਰੀਦੀ ਹੈ? 0
Tū-k---ṛ-----ī-kha-īd--ha-? T- k----- g--- k------ h--- T- k-h-ṛ- g-ḍ- k-a-ī-ī h-i- --------------------------- Tū kihaṛī gaḍī kharīdī hai?
Ktoré noviny si si predplatil? ਤ-ੰ--ਿ-ੜ- -ਖ-ਾ---ਗਵ-ਇ- ਹ--- ਹੈ? ਤ-- ਕ---- ਅ---- ਲ----- ਹ--- ਹ-- ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ਾ ਅ-ਬ-ਰ ਲ-ਵ-ਇ- ਹ-ਇ- ਹ-? ------------------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜਾ ਅਖਬਾਰ ਲਗਵਾਇਆ ਹੋਇਆ ਹੈ? 0
T- ki------kh-b----l--a--'i---hō------a-? T- k----- a------- l--------- h----- h--- T- k-h-ṛ- a-h-b-r- l-g-v-'-'- h-'-'- h-i- ----------------------------------------- Tū kihaṛā akhabāra lagavā'i'ā hō'i'ā hai?
Koho ste videli? ਤੁ--ਂ---ਸਨ-ੰ ਦ-ਖਿ- ਸੀ? ਤ---- ਕ----- ਦ---- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਦ-ਖ-ਆ ਸ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਦੇਖਿਆ ਸੀ? 0
T-s-ṁ-----nū -ēk-i-----? T---- k----- d------ s-- T-s-ṁ k-s-n- d-k-i-ā s-? ------------------------ Tusīṁ kisanū dēkhi'ā sī?
Koho ste stretli? ਤੁਸ-ਂ -ਿ-ਨ-ੰ -ਿ-- --? ਤ---- ਕ----- ਮ--- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਮ-ਲ- ਸ-? --------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਮਿਲੇ ਸੀ? 0
Tus---k--a-ū milē -ī? T---- k----- m--- s-- T-s-ṁ k-s-n- m-l- s-? --------------------- Tusīṁ kisanū milē sī?
Koho ste spoznali? ਤੁਸੀਂ ਕਿਸ-ੂੰ---ਿ-ਾਣ-ਆ--ੀ? ਤ---- ਕ----- ਪ------- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਪ-ਿ-ਾ-ਿ- ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਪਹਿਚਾਣਿਆ ਸੀ? 0
T-s-ṁ-k---n--p---cāṇi'ā-s-? T---- k----- p--------- s-- T-s-ṁ k-s-n- p-h-c-ṇ-'- s-? --------------------------- Tusīṁ kisanū pahicāṇi'ā sī?
Kedy ste vstali? ਤੁ-ੀਂ-ਕਦੋਂ ਉੱ---ਹੋ? ਤ---- ਕ--- ਉ--- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਉ-ਠ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਉੱਠੇ ਹੋ? 0
Tus----adō- -ṭh---ō? T---- k---- u--- h-- T-s-ṁ k-d-ṁ u-h- h-? -------------------- Tusīṁ kadōṁ uṭhē hō?
Kedy ste začali? ਤ-ਸ-- ---ਂ --ੰਭ ਕੀ-ਾ-ਹ-? ਤ---- ਕ--- ਆ--- ਕ--- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਆ-ੰ- ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਆਰੰਭ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
T-sī- -adōṁ -r-b---k-tā--a-? T---- k---- ā----- k--- h--- T-s-ṁ k-d-ṁ ā-a-h- k-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kadōṁ ārabha kītā hai?
Kedy ste prestali? ਤੁ-ੀ- ਕਦ-ਂ-----ਕ--- ਹੈ? ਤ---- ਕ--- ਖ-- ਕ--- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਖ-ਮ ਕ-ਤ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਖਤਮ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
Tu----k--ōṁ-k-a-a-a k-t----i? T---- k---- k------ k--- h--- T-s-ṁ k-d-ṁ k-a-a-a k-t- h-i- ----------------------------- Tusīṁ kadōṁ khatama kītā hai?
Prečo ste sa zobudili? ਤ--ਾਡ--ਦ ਕਦੋ- --ਲ੍ਹ----? ਤ----- ਦ ਕ--- ਖ----- ਸ-- ਤ-ਹ-ਡ- ਦ ਕ-ੋ- ਖ-ਲ-ਹ- ਸ-? ------------------------ ਤੁਹਾਡੀ ਦ ਕਦੋਂ ਖੁਲ੍ਹੀ ਸੀ? 0
T--āḍī--a ----ṁ kh---hī -ī? T----- d- k---- k------ s-- T-h-ḍ- d- k-d-ṁ k-u-'-ī s-? --------------------------- Tuhāḍī da kadōṁ khul'hī sī?
Prečo ste sa stali učiteľom? ਤੁ-ੀਂ-ਅ-------ਿਉਂ -ਣੇ ਸੀ? ਤ---- ਅ----- ਕ--- ਬ-- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਅ-ਿ-ਪ- ਕ-ਉ- ਬ-ੇ ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਅਧਿਆਪਕ ਕਿਉਂ ਬਣੇ ਸੀ? 0
T-s-- -dh--ā-aka-ki'uṁ-baṇ----? T---- a--------- k---- b--- s-- T-s-ṁ a-h-'-p-k- k-'-ṁ b-ṇ- s-? ------------------------------- Tusīṁ adhi'āpaka ki'uṁ baṇē sī?
Prečo ste išli taxíkom? ਤ---ਂ-ਟ-ਕਸ- ਕਿ---ਲ- --? ਤ---- ਟ---- ਕ--- ਲ- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਟ-ਕ-ੀ ਕ-ਉ- ਲ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਟੈਕਸੀ ਕਿਉਂ ਲਈ ਹੈ? 0
Tusī--ṭai--sī-k---ṁ---'ī -ai? T---- ṭ------ k---- l--- h--- T-s-ṁ ṭ-i-a-ī k-'-ṁ l-'- h-i- ----------------------------- Tusīṁ ṭaikasī ki'uṁ la'ī hai?
Odkiaľ ste prišli? ਤੁ-ੀ- ---ਥ-- -ਏ--ੋ? ਤ---- ਕ----- ਆ- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੋ- ਆ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੋਂ ਆਏ ਹੋ? 0
Tu--- ----ō--ā'ē hō? T---- k----- ā-- h-- T-s-ṁ k-t-ō- ā-ē h-? -------------------- Tusīṁ kithōṁ ā'ē hō?
Kam ste išli? ਤ-ਸੀਂ--ਿੱ-- ਗ---ੀ? ਤ---- ਕ---- ਗ- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਗ- ਸ-? ------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਗਏ ਸੀ? 0
T-sīṁ k---- ---ē--ī? T---- k---- g--- s-- T-s-ṁ k-t-ē g-'- s-? -------------------- Tusīṁ kithē ga'ē sī?
Kde ste boli? ਤ-ਸ-ਂ ਕ---ੇ -ੀ? ਤ---- ਕ---- ਸ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਸ-? --------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਸੀ? 0
T-s------h--sī? T---- k---- s-- T-s-ṁ k-t-ē s-? --------------- Tusīṁ kithē sī?
Komu si pomohol? ਤੁ-ੀ------ੀ-ਮ---ਕ--ੀ---? ਤ---- ਕ---- ਮ-- ਕ--- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੀ ਮ-ਦ ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਦੀ ਮਦਦ ਕੀਤੀ ਹੈ? 0
T-s-ṁ--isadī m--ad----tī h-i? T---- k----- m----- k--- h--- T-s-ṁ k-s-d- m-d-d- k-t- h-i- ----------------------------- Tusīṁ kisadī madada kītī hai?
Komu si písal? ਤ-ਸ-- ਕਿਸਨੂ--ਲਿ-ਿਆ---? ਤ---- ਕ----- ਲ---- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਲ-ਖ-ਆ ਹ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਲਿਖਿਆ ਹੈ? 0
T-sīṁ k--an- l--hi----a-? T---- k----- l------ h--- T-s-ṁ k-s-n- l-k-i-ā h-i- ------------------------- Tusīṁ kisanū likhi'ā hai?
Komu si odpovedal? ਤੁਸ-- -ਿ---ੰ-ਉ-ਤ- ਦ-ੱਤ- -ੈ? ਤ---- ਕ----- ਉ--- ਦ---- ਹ-- ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਉ-ਤ- ਦ-ੱ-ਾ ਹ-? --------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਉੱਤਰ ਦਿੱਤਾ ਹੈ? 0
Tu-ī---is--- -t-r- --t- h-i? T---- k----- u---- d--- h--- T-s-ṁ k-s-n- u-a-a d-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kisanū utara ditā hai?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...