Slovníček fráz

Otázky – minulý čas 2   »   问题–过去时2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86[八十六]

86 [Bāshíliù]

+

问题–过去时2

[wèntí – guòqù shí 2]

+

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   

slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? 你 带-- 是 哪- 领- ？ 你 带过的 是 哪条 领带 ？ 0
nǐ d----- d- s-- n- t--- l------? nǐ dàiguò de shì nǎ tiáo lǐngdài? 		+
Ktoré auto si kúpil? 你 买- 是 哪- 车 ？ 你 买的 是 哪辆 车 ？ 0
Nǐ m-- d- s-- n- l---- c--? Nǐ mǎi de shì nǎ liàng chē? 		+
Ktoré noviny si si predplatil? 你 订- 哪- 报- ？ 你 订过 哪份 报纸 ？ 0
Nǐ d------ n- f-- b-----? Nǐ dìngguò nǎ fèn bàozhǐ? 		+
     
Koho ste videli? 您 看- 谁- ？ 您 看见 谁了 ？ 0
Ní- k------ s-----? Nín kànjiàn shuíle? 		+
Koho ste stretli? 您 和 谁 见-- 了 ？ 您 和 谁 见过面 了 ？ 0
Ní- h- s--- j------ m-----? Nín hé shuí jiànguò miànle? 		+
Koho ste spoznali? 您 认- 谁 了 ？ 您 认出 谁 了 ？ 0
Ní- r-- c-- s-----? Nín rèn chū shuíle? 		+
     
Kedy ste vstali? 您 什- 时- 起-- ？ 您 什么 时候 起床的 ？ 0
Ní- s----- s----- q------- d-? Nín shénme shíhòu qǐchuáng de? 		+
Kedy ste začali? 您 什- 时- 开-- ？ 您 什么 时候 开始的 ？ 0
Ní- s----- s----- k----- d-? Nín shénme shíhòu kāishǐ de? 		+
Kedy ste prestali? 您 什- 时- 停-- ？ 您 什么 时候 停止的 ？ 0
Ní- s----- s----- t------ d-? Nín shénme shíhòu tíngzhǐ de? 		+
     
Prečo ste sa zobudili? 您 为-- 醒 了 ？ 您 为什么 醒 了 ？ 0
Ní- w------- x-----? Nín wèishéme xǐngle? 		+
Prečo ste sa stali učiteľom? 您 为-- 当- 教- ？ 您 为什么 当了 教师 ？ 0
Ní- w------- d----- j------? Nín wèishéme dāngle jiàoshī? 		+
Prečo ste išli taxíkom? 您 为-- 坐- 出-- ？ 您 为什么 坐了 出租车 ？ 0
Ní- w------- z---- c---- c--? Nín wèishéme zuòle chūzū chē? 		+
     
Odkiaľ ste prišli? 您 从-- 来- ？ 您 从哪里 来的 ？ 0
Ní- c--- n--- l-- d-? Nín cóng nǎlǐ lái de? 		+
Kam ste išli? 您 去-- 了 ？ 您 去哪里 了 ？ 0
Ní- q- n--- l-? Nín qù nǎlǐ le? 		+
Kde ste boli? 您 去- 哪- ？ 您 去了 哪儿 ？ 0
Ní- q--- n----? Nín qùle nǎ'er? 		+
     
Komu si pomohol? 你 帮- 了 ？ 你 帮谁 了 ？ 0
Nǐ b--- s-----? Nǐ bāng shuíle? 		+
Komu si písal? 你 给- 写- 了 ？ 你 给谁 写信 了 ？ 0
Nǐ g-- s--- x-- x----? Nǐ gěi shuí xiě xìnle? 		+
Komu si odpovedal? 你 回- 谁 了 ？ 你 回答 谁 了 ？ 0
Nǐ h---- s-----? Nǐ huídá shuíle? 		+
     

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...