Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ar ‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

‫86[ست وثمانون]‬

86[st wathamanun]

‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

[asyilat - sighat almadaa 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ‫أي- -ب-ة ع-- --تد---‬ ‫--- ر--- ع-- ا------- ‫-ي- ر-ط- ع-ق ا-ت-ي-؟- ---------------------- ‫أية ربطة عنق ارتديت؟‬ 0
a-at--i-ta--ean---rt---t? a--- r----- e--- a------- a-a- r-b-a- e-n- a-t-d-t- ------------------------- ayat ribtat eanq artadit?
Ktoré auto si kúpil? ‫-ية -يا-- -شت---؟‬ ‫--- س---- ا------- ‫-ي- س-ا-ة ا-ت-ي-؟- ------------------- ‫أية سيارة اشتريت؟‬ 0
ayat --y-r-t----------? a--- s------ a--------- a-a- s-y-r-t a-h-a-a-t- ----------------------- ayat sayarat ashtarayt?
Ktoré noviny si si predplatil? ‫ما--لص---- ---- اش-رك--ب--؟‬ ‫-- ا------ ا--- ا----- ب---- ‫-ا ا-ص-ي-ة ا-ت- ا-ت-ك- ب-ا-‬ ----------------------------- ‫ما الصحيفة التي اشتركت بها؟‬ 0
ma----a----- a-t- ai--tar-kat---ha? m- a-------- a--- a---------- b---- m- a-s-h-f-t a-t- a-s-t-r-k-t b-h-? ----------------------------------- ma alsahifat alty aishtarakat biha?
Koho ste videli? ‫من-رأيت-‬ ‫-- ر----- ‫-ن ر-ي-؟- ---------- ‫من رأيت؟‬ 0
m--r--t-? m- r----- m- r-y-a- --------- mn rayta?
Koho ste stretli? ‫-ن ----ت؟‬ ‫-- ق------ ‫-ن ق-ب-ت-‬ ----------- ‫من قابلت؟‬ 0
mn----alt-? m- q------- m- q-b-l-a- ----------- mn qabalta?
Koho ste spoznali? ‫-ل- من-تع---؟‬ ‫--- م- ت------ ‫-ل- م- ت-ر-ت-‬ --------------- ‫على من تعرفت؟‬ 0
e--a -i- -a-ar-f-t? e--- m-- t--------- e-a- m-n t-e-r-f-t- ------------------- elaa min taearafat?
Kedy ste vstali? ‫م---اس------‬ ‫--- ا-------- ‫-ت- ا-ت-ق-ت-‬ -------------- ‫متى استيقظت؟‬ 0
m---a----tayqa---? m---- a----------- m-t-a a-s-a-q-z-t- ------------------ mataa aistayqazat?
Kedy ste začali? ‫-ت- -دأت-‬ ‫--- ب----- ‫-ت- ب-أ-؟- ----------- ‫متى بدأت؟‬ 0
mtaa ---at? m--- b----- m-a- b-d-t- ----------- mtaa badat?
Kedy ste prestali? ‫م-ى -وق--؟‬ ‫--- ت------ ‫-ت- ت-ق-ت-‬ ------------ ‫متى توقفت؟‬ 0
m-aa-tawa-af-? m--- t-------- m-a- t-w-q-f-? -------------- mtaa tawaqaft?
Prečo ste sa zobudili? ‫--ا---تي-ظ-؟‬ ‫--- ا-------- ‫-م- ا-ت-ق-ت-‬ -------------- ‫لما استيقظت؟‬ 0
lm- a-st-yq-zat? l-- a----------- l-a a-s-a-q-z-t- ---------------- lma aistayqazat?
Prečo ste sa stali učiteľom? ‫----أ-بحت ----اً؟‬ ‫--- أ---- م------- ‫-م- أ-ب-ت م-ر-ا-؟- ------------------- ‫لما أصبحت مدرساً؟‬ 0
lm- -as-ah-- m---aa-? l-- '------- m------- l-a '-s-a-a- m-r-a-n- --------------------- lma 'asbahat mdrsaan?
Prečo ste išli taxíkom? ‫لماذ- ا-تقلي- --ار- -----‬ ‫----- ا------ س---- أ----- ‫-م-ذ- ا-ت-ل-ت س-ا-ة أ-ر-؟- --------------------------- ‫لماذا استقليت سيارة أجرة؟‬ 0
lm--h- a---a-li-t-sa----t-n--jr? l----- a--------- s-------- a--- l-a-h- a-s-a-l-a- s-y-r-t-n a-r- -------------------------------- lmadha aistaqliat sayaratan ajr?
Odkiaľ ste prišli? ‫-- أي- أ--ت - -----‬ ‫-- أ-- أ--- / ق----- ‫-ن أ-ن أ-ي- / ق-م-؟- --------------------- ‫من أين أتيت / قدمت؟‬ 0
mn--a-n---tay- /-q-d--a-? m- '--- '----- / q------- m- '-y- '-t-y- / q-d-m-t- ------------------------- mn 'ayn 'atayt / qadamat?
Kam ste išli? ‫إ-ى--ي--ت---؟‬ ‫--- أ-- ت----- ‫-ل- أ-ن ت-ه-؟- --------------- ‫إلى أين تذهب؟‬ 0
'-ila--'-yn --dh-h-b? '----- '--- t-------- '-i-a- '-y- t-d-a-a-? --------------------- 'iilaa 'ayn tadhahab?
Kde ste boli? ‫أين ---؟‬ ‫--- ك---- ‫-ي- ك-ت-‬ ---------- ‫أين كنت؟‬ 0
a-----nt? a-- k---- a-n k-n-? --------- ayn kunt?
Komu si pomohol? ‫----اعدت؟‬ ‫-- س------ ‫-ن س-ع-ت-‬ ----------- ‫من ساعدت؟‬ 0
mn sa-idt? m- s------ m- s-e-d-? ---------- mn saeidt?
Komu si písal? ‫-من--ت-ت؟‬ ‫--- ك----- ‫-م- ك-ب-؟- ----------- ‫لمن كتبت؟‬ 0
l--- k--a---? l--- k------- l-a- k-t-b-a- ------------- lman katabta?
Komu si odpovedal? ‫م- -ج---‬ ‫-- أ----- ‫-ن أ-ب-؟- ---------- ‫من أجبت؟‬ 0
mn '--ba-? m- '------ m- '-j-a-? ---------- mn 'ajbat?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...