Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ar ‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

‫86[ست وثمانون]‬

86[st wathamanun]

‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

[asyilat - sighat almadaa 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ‫أي- ر--ة-عنق ارتد---‬ ‫___ ر___ ع__ ا_______ ‫-ي- ر-ط- ع-ق ا-ت-ي-؟- ---------------------- ‫أية ربطة عنق ارتديت؟‬ 0
aya--ribtat-e--- a---di-? a___ r_____ e___ a_______ a-a- r-b-a- e-n- a-t-d-t- ------------------------- ayat ribtat eanq artadit?
Ktoré auto si kúpil? ‫أ-ة ---ر--ا-ت-يت؟‬ ‫___ س____ ا_______ ‫-ي- س-ا-ة ا-ت-ي-؟- ------------------- ‫أية سيارة اشتريت؟‬ 0
a-----aya-at-a----rayt? a___ s______ a_________ a-a- s-y-r-t a-h-a-a-t- ----------------------- ayat sayarat ashtarayt?
Ktoré noviny si si predplatil? ‫-ا -----ف- --ت- ا--ر-ت بها؟‬ ‫__ ا______ ا___ ا_____ ب____ ‫-ا ا-ص-ي-ة ا-ت- ا-ت-ك- ب-ا-‬ ----------------------------- ‫ما الصحيفة التي اشتركت بها؟‬ 0
m- a--a--f---alt- --sh-a-a--t b--a? m_ a________ a___ a__________ b____ m- a-s-h-f-t a-t- a-s-t-r-k-t b-h-? ----------------------------------- ma alsahifat alty aishtarakat biha?
Koho ste videli? ‫من---ي-؟‬ ‫__ ر_____ ‫-ن ر-ي-؟- ---------- ‫من رأيت؟‬ 0
m---ayta? m_ r_____ m- r-y-a- --------- mn rayta?
Koho ste stretli? ‫م- ق--لت؟‬ ‫__ ق______ ‫-ن ق-ب-ت-‬ ----------- ‫من قابلت؟‬ 0
m- q-bal-a? m_ q_______ m- q-b-l-a- ----------- mn qabalta?
Koho ste spoznali? ‫--- -ن--عر-ت-‬ ‫___ م_ ت______ ‫-ل- م- ت-ر-ت-‬ --------------- ‫على من تعرفت؟‬ 0
el-- m-- t--ar--at? e___ m__ t_________ e-a- m-n t-e-r-f-t- ------------------- elaa min taearafat?
Kedy ste vstali? ‫--ى-استيق-ت؟‬ ‫___ ا________ ‫-ت- ا-ت-ق-ت-‬ -------------- ‫متى استيقظت؟‬ 0
m--aa a-s-a-qa-a-? m____ a___________ m-t-a a-s-a-q-z-t- ------------------ mataa aistayqazat?
Kedy ste začali? ‫-تى------‬ ‫___ ب_____ ‫-ت- ب-أ-؟- ----------- ‫متى بدأت؟‬ 0
m-----a-at? m___ b_____ m-a- b-d-t- ----------- mtaa badat?
Kedy ste prestali? ‫م-ى-ت--ف-؟‬ ‫___ ت______ ‫-ت- ت-ق-ت-‬ ------------ ‫متى توقفت؟‬ 0
m--- ta----ft? m___ t________ m-a- t-w-q-f-? -------------- mtaa tawaqaft?
Prečo ste sa zobudili? ‫--ا استيقظ-؟‬ ‫___ ا________ ‫-م- ا-ت-ق-ت-‬ -------------- ‫لما استيقظت؟‬ 0
lma ----a-qaz--? l__ a___________ l-a a-s-a-q-z-t- ---------------- lma aistayqazat?
Prečo ste sa stali učiteľom? ‫--ا أ--ح- م-ر----‬ ‫___ أ____ م______ ‫-م- أ-ب-ت م-ر-ا-؟- ------------------- ‫لما أصبحت مدرساً؟‬ 0
l----a--a-a- ----a-n? l__ '_______ m_______ l-a '-s-a-a- m-r-a-n- --------------------- lma 'asbahat mdrsaan?
Prečo ste išli taxíkom? ‫---ذ- -س-ق-يت س--رة-أجرة-‬ ‫_____ ا______ س____ أ_____ ‫-م-ذ- ا-ت-ل-ت س-ا-ة أ-ر-؟- --------------------------- ‫لماذا استقليت سيارة أجرة؟‬ 0
l--dha-a-s------t s-y-r---n aj-? l_____ a_________ s________ a___ l-a-h- a-s-a-l-a- s-y-r-t-n a-r- -------------------------------- lmadha aistaqliat sayaratan ajr?
Odkiaľ ste prišli? ‫-- أ------ت / -دمت؟‬ ‫__ أ__ أ___ / ق_____ ‫-ن أ-ن أ-ي- / ق-م-؟- --------------------- ‫من أين أتيت / قدمت؟‬ 0
mn-'-yn-'a--y- ---a-amat? m_ '___ '_____ / q_______ m- '-y- '-t-y- / q-d-m-t- ------------------------- mn 'ayn 'atayt / qadamat?
Kam ste išli? ‫-لى-----تذهب؟‬ ‫___ أ__ ت_____ ‫-ل- أ-ن ت-ه-؟- --------------- ‫إلى أين تذهب؟‬ 0
'---a- -a-n t-dha---? '_____ '___ t________ '-i-a- '-y- t-d-a-a-? --------------------- 'iilaa 'ayn tadhahab?
Kde ste boli? ‫--- كنت؟‬ ‫___ ك____ ‫-ي- ك-ت-‬ ---------- ‫أين كنت؟‬ 0
ayn--unt? a__ k____ a-n k-n-? --------- ayn kunt?
Komu si pomohol? ‫من-سا---؟‬ ‫__ س______ ‫-ن س-ع-ت-‬ ----------- ‫من ساعدت؟‬ 0
m- --e-d-? m_ s______ m- s-e-d-? ---------- mn saeidt?
Komu si písal? ‫لم----ب--‬ ‫___ ك_____ ‫-م- ك-ب-؟- ----------- ‫لمن كتبت؟‬ 0
lm-n katab-a? l___ k_______ l-a- k-t-b-a- ------------- lman katabta?
Komu si odpovedal? ‫-----ب-؟‬ ‫__ أ_____ ‫-ن أ-ب-؟- ---------- ‫من أجبت؟‬ 0
mn -ajb--? m_ '______ m- '-j-a-? ---------- mn 'ajbat?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...