Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   et Küsimused – minevik 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [kaheksakümmend kuus]

Küsimused – minevik 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? M-l---t l---u--a k-n-si-? M------ l---- s- k------- M-l-i-t l-p-u s- k-n-s-d- ------------------------- Millist lipsu sa kandsid? 0
Ktoré auto si kúpil? Mi-lise-a-t--s---s--i-? M------ a--- s- o------ M-l-i-e a-t- s- o-t-i-? ----------------------- Millise auto sa ostsid? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Mil-is- a-al-he-----e---s--? M------ a------ s- t-------- M-l-i-e a-a-e-e s- t-l-i-i-? ---------------------------- Millise ajalehe sa tellisid? 0
Koho ste videli? K-d- -e nägi-e? K--- t- n------ K-d- t- n-g-t-? --------------- Keda te nägite? 0
Koho ste stretli? Ke--eg---e-k--t-s-t-? K------ t- k--------- K-l-e-a t- k-h-u-i-e- --------------------- Kellega te kohtusite? 0
Koho ste spoznali? Kel-- te-är- -un-s---? K---- t- ä-- t-------- K-l-e t- ä-a t-n-s-t-? ---------------------- Kelle te ära tundsite? 0
Kedy ste vstali? M-l--l--e är---i-e? M----- t- ä-------- M-l-a- t- ä-k-s-t-? ------------------- Millal te ärkasite? 0
Kedy ste začali? M--la- -- alust-s-te? M----- t- a---------- M-l-a- t- a-u-t-s-t-? --------------------- Millal te alustasite? 0
Kedy ste prestali? Mi-l-l--- lõ-----ite? M----- t- l---------- M-l-a- t- l-p-t-s-t-? --------------------- Millal te lõpetasite? 0
Prečo ste sa zobudili? Mi-s -e ärk-si--? M--- t- ä-------- M-k- t- ä-k-s-t-? ----------------- Miks te ärkasite? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? M-k- -e--p-t-j-ks---k---it-? M--- t- õ-------- h--------- M-k- t- õ-e-a-a-s h-k-a-i-e- ---------------------------- Miks te õpetajaks hakkasite? 0
Prečo ste išli taxíkom? M--s t- -ak-o võ--i--? M--- t- t---- v------- M-k- t- t-k-o v-t-i-e- ---------------------- Miks te takso võtsite? 0
Odkiaľ ste prišli? Ku-- te-tu---e? K--- t- t------ K-s- t- t-l-t-? --------------- Kust te tulite? 0
Kam ste išli? K-hu-t- läksi--? K--- t- l------- K-h- t- l-k-i-e- ---------------- Kuhu te läksite? 0
Kde ste boli? K-- -e-o--t-? K-- t- o----- K-s t- o-i-e- ------------- Kus te olite? 0
Komu si pomohol? K-d- -- ai-asi-? K--- s- a------- K-d- s- a-t-s-d- ---------------- Keda sa aitasid? 0
Komu si písal? K-ll-l- sa --r-ut-s--? K------ s- k---------- K-l-e-e s- k-r-u-a-i-? ---------------------- Kellele sa kirjutasid? 0
Komu si odpovedal? K-ll-l---a -a-tas--? K------ s- v-------- K-l-e-e s- v-s-a-i-? -------------------- Kellele sa vastasid? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...