Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ku Seasons and Weather

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [şanzdeh]

Seasons and Weather

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: E- --ms----n: E- d----- i-- E- d-m-a- i-: ------------- Ev demsal in: 0
Jar, leto, bih-r,-h---n b----- h---- b-h-r- h-v-n ------------ bihar, havîn 0
jeseň a zima. p--îz-- zi---tan p---- û z------- p-y-z û z-v-s-a- ---------------- payîz û zivistan 0
Leto je horúce. Ha--n--erm-e. H---- g--- e- H-v-n g-r- e- ------------- Havîn germ e. 0
V lete svieti slnko. H---n---a----r-ê. H----- t-- d----- H-v-n- t-v d-r-ê- ----------------- Havînê tav dertê. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Em-ji--erî-a-hav--- --z--ikin. E- j- g----- h----- h-- d----- E- j- g-r-n- h-v-n- h-z d-k-n- ------------------------------ Em ji gerîna havînê hez dikin. 0
Zima je chladná. Zi--s--n -ar -. Z------- s-- e- Z-v-s-a- s-r e- --------------- Zivistan sar e. 0
V zime sneží alebo prší. Zivist--ê b-rf-----r---di-are. Z-------- b--- û b---- d------ Z-v-s-a-ê b-r- û b-r-n d-b-r-. ------------------------------ Zivistanê berf û baran dibare. 0
V zime radi zostávame doma. E----v--ta-ê j---ayîn-------lê h-z--i---. E- z-------- j- m----- l- m--- h-- d----- E- z-v-s-a-ê j- m-y-n- l- m-l- h-z d-k-n- ----------------------------------------- Em zivistanê ji mayîna li malê hez dikin. 0
Je chladno. S-- -. S-- e- S-r e- ------ Sar e. 0
Prší. B--a--di-ar-. B---- d------ B-r-n d-b-r-. ------------- Baran dibare. 0
Fúka vietor. Bay- -e. B--- y-- B-y- y-. -------- Bayî ye. 0
Je teplo. Germ -. G--- e- G-r- e- ------- Germ e. 0
Je slnečno. Tav----. T---- e- T-v-n e- -------- Tavîn e. 0
Je jasno. Hew-----i--. H--- v------ H-w- v-k-r-. ------------ Hewa vekirî. 0
Aké je dnes počasie? Î-- ---a ça-a y-? Î-- h--- ç--- y-- Î-o h-w- ç-w- y-? ----------------- Îro hewa çawa ye? 0
Dnes je chladno. Î---s-r -. Î-- s-- e- Î-o s-r e- ---------- Îro sar e. 0
Dnes je teplo. Îr- -er--e. Î-- g--- e- Î-o g-r- e- ----------- Îro germ e. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!