Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ka წელიწადის დროები და ამინდი

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [თექვსმეტი]

16 [tekvsmet\'i]

წელიწადის დროები და ამინდი

[ts'elits'adis droebi da amindi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: ეს ა--ს --ლიწ--ის დრ-ე-ი: ე- ა--- წ-------- დ------ ე- ა-ი- წ-ლ-წ-დ-ს დ-ო-ბ-: ------------------------- ეს არის წელიწადის დროები: 0
e--ar-s-t-'--i-s----s d-----: e- a--- t------------ d------ e- a-i- t-'-l-t-'-d-s d-o-b-: ----------------------------- es aris ts'elits'adis droebi:
Jar, leto, გ---ფ--ლ-- ზაფ-ული, გ--------- ზ------- გ-ზ-ფ-უ-ი- ზ-ფ-უ-ი- ------------------- გაზაფხული, ზაფხული, 0
gaz-pk-u-i--za-kh---, g---------- z-------- g-z-p-h-l-, z-p-h-l-, --------------------- gazapkhuli, zapkhuli,
jeseň a zima. შემოდგ-მა- ზა-თარ-. შ--------- ზ------- შ-მ-დ-ო-ა- ზ-მ-ა-ი- ------------------- შემოდგომა, ზამთარი. 0
s-e------a, zam--r-. s---------- z------- s-e-o-g-m-, z-m-a-i- -------------------- shemodgoma, zamtari.
Leto je horúce. ზა--ულ-- --ე--. ზ------- ც----- ზ-ფ-უ-შ- ც-ე-ა- --------------- ზაფხულში ცხელა. 0
z-pkhu-s-i -sk--la. z--------- t------- z-p-h-l-h- t-k-e-a- ------------------- zapkhulshi tskhela.
V lete svieti slnko. ზ--ხუ--ი --ე---ა--ბ-. ზ------- მ-- ა------- ზ-ფ-უ-შ- მ-ე ა-ა-ე-ს- --------------------- ზაფხულში მზე ანათებს. 0
z----ul-hi-mze-an-tebs. z--------- m-- a------- z-p-h-l-h- m-e a-a-e-s- ----------------------- zapkhulshi mze anatebs.
V lete sa radi chodíme prechádzať. ზ-----ში-სა-ეირნ-- მ---ივართ. ზ------- ს-------- მ--------- ზ-ფ-უ-შ- ს-ს-ი-ნ-დ მ-ვ-ი-ა-თ- ----------------------------- ზაფხულში სასეირნოდ მივდივართ. 0
zap--ul-hi-s-sei-n-- ----iva-t. z--------- s-------- m--------- z-p-h-l-h- s-s-i-n-d m-v-i-a-t- ------------------------------- zapkhulshi saseirnod mivdivart.
Zima je chladná. ზ-მთა-- ც-ვ--. ზ------ ც----- ზ-მ-ა-ი ც-ვ-ა- -------------- ზამთარი ცივია. 0
z-m--r---s----. z------ t------ z-m-a-i t-i-i-. --------------- zamtari tsivia.
V zime sneží alebo prší. ზ-მ-ა-შ--თ-ვს ან-წვ-მ-. ზ------- თ--- ა- წ----- ზ-მ-ა-შ- თ-ვ- ა- წ-ი-ს- ----------------------- ზამთარში თოვს ან წვიმს. 0
zamta--h- --vs -n--s-----. z-------- t--- a- t------- z-m-a-s-i t-v- a- t-'-i-s- -------------------------- zamtarshi tovs an ts'vims.
V zime radi zostávame doma. ზ-მთა-შ---ა-ლ-ი ---ნა --იყ---ს. ზ------- ს----- ყ---- გ-------- ზ-მ-ა-შ- ს-ხ-შ- ყ-ფ-ა გ-ი-ვ-რ-. ------------------------------- ზამთარში სახლში ყოფნა გვიყვარს. 0
zamt--s-i-s-khlshi-q-pna-gv-q-ar-. z-------- s------- q---- g-------- z-m-a-s-i s-k-l-h- q-p-a g-i-v-r-. ---------------------------------- zamtarshi sakhlshi qopna gviqvars.
Je chladno. ც-ვა. ც---- ც-ვ-. ----- ცივა. 0
tsi--. t----- t-i-a- ------ tsiva.
Prší. წვ-მ-. წ----- წ-ი-ს- ------ წვიმს. 0
ts-vi-s. t------- t-'-i-s- -------- ts'vims.
Fúka vietor. ქ-რია. ქ----- ქ-რ-ა- ------ ქარია. 0
ka---. k----- k-r-a- ------ karia.
Je teplo. თ--ლ-. თ----- თ-ი-ა- ------ თბილა. 0
tbil-. t----- t-i-a- ------ tbila.
Je slnečno. მზი--ი--მ--დია. მ----- ა------- მ-ი-ნ- ა-ი-დ-ა- --------------- მზიანი ამინდია. 0
m--an- ami---a. m----- a------- m-i-n- a-i-d-a- --------------- mziani amindia.
Je jasno. უღ-უ-----მ--დია. უ------ ა------- უ-რ-ბ-ო ა-ი-დ-ა- ---------------- უღრუბლო ამინდია. 0
ughru-l- ---ndi-. u------- a------- u-h-u-l- a-i-d-a- ----------------- ughrublo amindia.
Aké je dnes počasie? დღე- რო-ო-ი--მინ-ია? დ--- რ----- ა------- დ-ე- რ-გ-რ- ა-ი-დ-ა- -------------------- დღეს როგორი ამინდია? 0
d-h-s-ro-o-- amin--a? d---- r----- a------- d-h-s r-g-r- a-i-d-a- --------------------- dghes rogori amindia?
Dnes je chladno. დღ-ს ც-ვ-. დ--- ც---- დ-ე- ც-ვ-. ---------- დღეს ცივა. 0
dgh-s-t-i--. d---- t----- d-h-s t-i-a- ------------ dghes tsiva.
Dnes je teplo. დღ-ს თბ---. დ--- თ----- დ-ე- თ-ი-ა- ----------- დღეს თბილა. 0
dghes--b--a. d---- t----- d-h-s t-i-a- ------------ dghes tbila.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!