Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   be Поры года і надвор’е

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шаснаццаць]

16 [shasnatstsats’]

Поры года і надвор’е

[Pory goda і nadvor’e]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: В--- поры-г-д-: В--- п--- г---- В-с- п-р- г-д-: --------------- Вось поры года: 0
V--’--o-y ---a: V--- p--- g---- V-s- p-r- g-d-: --------------- Vos’ pory goda:
Jar, leto, в--на- --т-, в----- л---- в-с-а- л-т-, ------------ вясна, лета, 0
v-as--,-----, v------ l---- v-a-n-, l-t-, ------------- vyasna, leta,
jeseň a zima. восе---- --м-. в----- і з---- в-с-н- і з-м-. -------------- восень і зіма. 0
v--e-’-- --m-. v----- і z---- v-s-n- і z-m-. -------------- vosen’ і zіma.
Leto je horúce. Л-т- -пя-о--ае. Л--- с--------- Л-т- с-я-о-н-е- --------------- Лета спякотнае. 0
L--- s---ko--a-. L--- s---------- L-t- s-y-k-t-a-. ---------------- Leta spyakotnae.
V lete svieti slnko. У---ку све-і-- --нц-. У----- с------ с----- У-е-к- с-е-і-ь с-н-а- --------------------- Улетку свеціць сонца. 0
U-et-- -vet-і-s- s-ntsa. U----- s-------- s------ U-e-k- s-e-s-t-’ s-n-s-. ------------------------ Uletku svetsіts’ sontsa.
V lete sa radi chodíme prechádzať. У---ку -----бі- --ляц-. У----- м- л---- г------ У-е-к- м- л-б-м г-л-ц-. ----------------------- Улетку мы любім гуляць. 0
U--tk- -y-l-ub-m g-l--ts-. U----- m- l----- g-------- U-e-k- m- l-u-і- g-l-a-s-. -------------------------- Uletku my lyubіm gulyats’.
Zima je chladná. Зіма-ха-одная. З--- х-------- З-м- х-л-д-а-. -------------- Зіма халодная. 0
Z----k-al--na-a. Z--- k---------- Z-m- k-a-o-n-y-. ---------------- Zіma khalodnaya.
V zime sneží alebo prší. У--м-у ідзе с-е--а-о --ждж. У----- і--- с--- а-- д----- У-і-к- і-з- с-е- а-о д-ж-ж- --------------------------- Узімку ідзе снег або дождж. 0
U--m-- іdze-s--- a-- d---dz-. U----- і--- s--- a-- d------- U-і-k- і-z- s-e- a-o d-z-d-h- ----------------------------- Uzіmku іdze sneg abo dozhdzh.
V zime radi zostávame doma. Уз---у на--падаб--цц- -----до-а. У----- н-- п--------- б--- д---- У-і-к- н-м п-д-б-е-ц- б-ц- д-м-. -------------------------------- Узімку нам падабаецца быць дома. 0
Uzіmku-na- -ada-aet-t-a-----’ ---a. U----- n-- p----------- b---- d---- U-і-k- n-m p-d-b-e-s-s- b-t-’ d-m-. ----------------------------------- Uzіmku nam padabaetstsa byts’ doma.
Je chladno. Холад-а. Х------- Х-л-д-а- -------- Холадна. 0
Kho---n-. K-------- K-o-a-n-. --------- Kholadna.
Prší. І-----ож-ж. І--- д----- І-з- д-ж-ж- ----------- Ідзе дождж. 0
І--- do-hd-h. І--- d------- І-z- d-z-d-h- ------------- Іdze dozhdzh.
Fúka vietor. Дзьме-ве---. Д---- в----- Д-ь-е в-ц-р- ------------ Дзьме вецер. 0
Dz’-- -----r. D---- v------ D-’-e v-t-e-. ------------- Dz’me vetser.
Je teplo. Ц-п--. Ц----- Ц-п-а- ------ Цёпла. 0
T--pl-. T------ T-e-l-. ------- Tsepla.
Je slnečno. С-нечна. С------- С-н-ч-а- -------- Сонечна. 0
Sone-h--. S-------- S-n-c-n-. --------- Sonechna.
Je jasno. Бя-в----чна. Б----------- Б-з-о-л-ч-а- ------------ Бязвоблачна. 0
B--z---la--na. B------------- B-a-v-b-a-h-a- -------------- Byazvoblachna.
Aké je dnes počasie? Я-ое с-н----а-вор’е? Я--- с---- н-------- Я-о- с-н-я н-д-о-’-? -------------------- Якое сёння надвор’е? 0
Y-ko- ---n-a n-d-o--e? Y---- s----- n-------- Y-k-e s-n-y- n-d-o-’-? ---------------------- Yakoe sennya nadvor’e?
Dnes je chladno. Сён-я -ола-н-. С---- х------- С-н-я х-л-д-а- -------------- Сёння холадна. 0
Sennya kho--d--. S----- k-------- S-n-y- k-o-a-n-. ---------------- Sennya kholadna.
Dnes je teplo. Сённ- -----. С---- ц----- С-н-я ц-п-а- ------------ Сёння цёпла. 0
S-------sep-a. S----- t------ S-n-y- t-e-l-. -------------- Sennya tsepla.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!