Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   sv Årstider och väder

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [sexton]

Årstider och väder

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: D-t h-r-är-års--d--na: Det här är årstiderna: D-t h-r ä- å-s-i-e-n-: ---------------------- Det här är årstiderna: 0
Jar, leto, V-ren, --m--ren, Våren, sommaren, V-r-n- s-m-a-e-, ---------------- Våren, sommaren, 0
jeseň a zima. hös-en-o-- vi---r-. hösten och vintern. h-s-e- o-h v-n-e-n- ------------------- hösten och vintern. 0
Leto je horúce. S--m--e--är---t-. Sommaren är hett. S-m-a-e- ä- h-t-. ----------------- Sommaren är hett. 0
V lete svieti slnko. På s--ma-e- -k--er sol--. På sommaren skiner solen. P- s-m-a-e- s-i-e- s-l-n- ------------------------- På sommaren skiner solen. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. P--s--m--e--gå- v- --rna -t --h prom---ra-. På sommaren går vi gärna ut och promenerar. P- s-m-a-e- g-r v- g-r-a u- o-h p-o-e-e-a-. ------------------------------------------- På sommaren går vi gärna ut och promenerar. 0
Zima je chladná. Vi--e-n ä--ka--. Vintern är kall. V-n-e-n ä- k-l-. ---------------- Vintern är kall. 0
V zime sneží alebo prší. P- v-n--rn-s-------l-- re-nar--e-. På vintern snöar eller regnar det. P- v-n-e-n s-ö-r e-l-r r-g-a- d-t- ---------------------------------- På vintern snöar eller regnar det. 0
V zime radi zostávame doma. På vi-te-- s---n----- gä-na h-m--. På vintern stannar vi gärna hemma. P- v-n-e-n s-a-n-r v- g-r-a h-m-a- ---------------------------------- På vintern stannar vi gärna hemma. 0
Je chladno. De--är-kal--. Det är kallt. D-t ä- k-l-t- ------------- Det är kallt. 0
Prší. Det -egnar. Det regnar. D-t r-g-a-. ----------- Det regnar. 0
Fúka vietor. De- ä----ås--t. Det är blåsigt. D-t ä- b-å-i-t- --------------- Det är blåsigt. 0
Je teplo. D-t ä- v--m-. Det är varmt. D-t ä- v-r-t- ------------- Det är varmt. 0
Je slnečno. D-t--- s--ig-. Det är soligt. D-t ä- s-l-g-. -------------- Det är soligt. 0
Je jasno. D---ä- klar--v--er. Det är klart väder. D-t ä- k-a-t v-d-r- ------------------- Det är klart väder. 0
Aké je dnes počasie? Vad ä---et f-- -ä-----d-g? Vad är det för väder idag? V-d ä- d-t f-r v-d-r i-a-? -------------------------- Vad är det för väder idag? 0
Dnes je chladno. D-t-är -al-t -dag. Det är kallt idag. D-t ä- k-l-t i-a-. ------------------ Det är kallt idag. 0
Dnes je teplo. De-----var-- ida-. Det är varmt idag. D-t ä- v-r-t i-a-. ------------------ Det är varmt idag. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!