Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   eo Sezonoj kaj vetero

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [dek ses]

Sezonoj kaj vetero

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Jen-l- -ez-n-j: J__ l_ s_______ J-n l- s-z-n-j- --------------- Jen la sezonoj: 0
Jar, leto, La-pr---e--o- -a---mer-, L_ p_________ l_ s______ L- p-i-t-m-o- l- s-m-r-, ------------------------ La printempo, la somero, 0
jeseň a zima. l---ŭ-un--k-- -a vi--ro. l_ a_____ k__ l_ v______ l- a-t-n- k-j l- v-n-r-. ------------------------ la aŭtuno kaj la vintro. 0
Leto je horúce. L- so---o----as -a-----. L_ s_____ e____ v_______ L- s-m-r- e-t-s v-r-e-a- ------------------------ La somero estas varmega. 0
V lete svieti slnko. S-mer- -a--un- br-l--. S_____ l_ s___ b______ S-m-r- l- s-n- b-i-a-. ---------------------- Somere la suno brilas. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Som--e--i --tas p-om-n-. S_____ n_ ŝ____ p_______ S-m-r- n- ŝ-t-s p-o-e-i- ------------------------ Somere ni ŝatas promeni. 0
Zima je chladná. La v-n--o-es-a--m-l-a---. L_ v_____ e____ m________ L- v-n-r- e-t-s m-l-a-m-. ------------------------- La vintro estas malvarma. 0
V zime sneží alebo prší. Vi-t-- neĝa---ŭ ---v--. V_____ n____ a_ p______ V-n-r- n-ĝ-s a- p-u-a-. ----------------------- Vintre neĝas aŭ pluvas. 0
V zime radi zostávame doma. Vi---e n- -a-a- -es-i -e--e. V_____ n_ ŝ____ r____ h_____ V-n-r- n- ŝ-t-s r-s-i h-j-e- ---------------------------- Vintre ni ŝatas resti hejme. 0
Je chladno. M-lvar--s. M_________ M-l-a-m-s- ---------- Malvarmas. 0
Prší. P-u--s. P______ P-u-a-. ------- Pluvas. 0
Fúka vietor. Ve-t--. V______ V-n-a-. ------- Ventas. 0
Je teplo. Va-m-s. V______ V-r-a-. ------- Varmas. 0
Je slnečno. Su---. S_____ S-n-s- ------ Sunas. 0
Je jasno. Ga---. G_____ G-j-s- ------ Gajas. 0
Aké je dnes počasie? K---e--a---- v--e-----d-aŭ? K__ e____ l_ v_____ h______ K-a e-t-s l- v-t-r- h-d-a-? --------------------------- Kia estas la vetero hodiaŭ? 0
Dnes je chladno. Ho--aŭ-mal--r---. H_____ m_________ H-d-a- m-l-a-m-s- ----------------- Hodiaŭ malvarmas. 0
Dnes je teplo. Hodi-- varm-s. H_____ v______ H-d-a- v-r-a-. -------------- Hodiaŭ varmas. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!