Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   am ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [አስራ ስድስት]

16 [āsira sidisiti]

ወቅቶች እና የአየር ሁኔታ

[wek’itochina ye’āyeri hunēta]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: እ--ህ --ቶች-ናቸ-። እ--- ወ--- ና--- እ-ዚ- ወ-ቶ- ና-ው- -------------- እነዚህ ወቅቶች ናቸው። 0
i--z-h--w-k’it-chi--a-he-i. i------ w--------- n------- i-e-ī-i w-k-i-o-h- n-c-e-i- --------------------------- inezīhi wek’itochi nachewi.
Jar, leto, ጸደይ----ጋ ጸ-- ፤ በ- ጸ-ይ ፤ በ- -------- ጸደይ ፤ በጋ 0
ts’ede---;--e-a t------- ; b--- t-’-d-y- ; b-g- --------------- ts’edeyi ; bega
jeseň a zima. በልግ------ት በ-- ፤ ክ--- በ-ግ ፤ ክ-ም- ---------- በልግ ፤ ክረምት 0
b----i-;-k-rem--i b----- ; k------- b-l-g- ; k-r-m-t- ----------------- beligi ; kiremiti
Leto je horúce. በ- ሞቃ---ነው። በ- ሞ--- ነ-- በ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- በጋ ሞቃታማ ነው። 0
be-a-mo---t-m-----i. b--- m-------- n---- b-g- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- bega mok’atama newi.
V lete svieti slnko. ጸ-- -በ- ትደምቃለች---ትበ---። ጸ-- በ-- ት----- / ት----- ጸ-ይ በ-ጋ ት-ም-ለ- / ት-ራ-ች- ----------------------- ጸሐይ በበጋ ትደምቃለች / ትበራለች። 0
ts-eḥāyi-be--g- -id-mik--l--hi---tiberal-c-i. t-------- b----- t------------- / t----------- t-’-h-ā-i b-b-g- t-d-m-k-a-e-h- / t-b-r-l-c-i- ---------------------------------------------- ts’eḥāyi bebega tidemik’alechi / tiberalechi.
V lete sa radi chodíme prechádzať. በ-- እ--የእ----- --ረ- -ንወ--ን። በ-- እ- የ--- ጉ- ማ--- እ------ በ-ጋ እ- የ-ግ- ጉ- ማ-ረ- እ-ወ-ለ-። --------------------------- በበጋ እኛ የእግር ጉዞ ማድረግ እንወዳለን። 0
be-eg---n----e’--ir-------m-di-e-i---iwedale-i. b----- i--- y------- g--- m------- i----------- b-b-g- i-y- y-’-g-r- g-z- m-d-r-g- i-i-e-a-e-i- ----------------------------------------------- bebega inya ye’igiri guzo madiregi iniwedaleni.
Zima je chladná. ክ-ም- ቀዝቃዛ-ነ-። ክ--- ቀ--- ነ-- ክ-ም- ቀ-ቃ- ነ-። ------------- ክረምት ቀዝቃዛ ነው። 0
ki-e-iti ---z------ new-. k------- k--------- n---- k-r-m-t- k-e-i-’-z- n-w-. ------------------------- kiremiti k’ezik’aza newi.
V zime sneží alebo prší. በ---ት-በ-ዶ -ጥላ- -ይ--ይዘ---። በ---- በ-- ይ--- ወ-- ይ----- በ-ረ-ት በ-ዶ ይ-ላ- ወ-ም ይ-ን-ል- ------------------------- በክረምት በረዶ ይጥላል ወይም ይዘንባል። 0
b--ir-mit--be--d- --t’i-ali-w-yimi -iz---b---. b--------- b----- y-------- w----- y---------- b-k-r-m-t- b-r-d- y-t-i-a-i w-y-m- y-z-n-b-l-. ---------------------------------------------- bekiremiti beredo yit’ilali weyimi yizenibali.
V zime radi zostávame doma. በክ-ምት-ቤ- -ስ--መ----እ----ወ--ን። በ---- ቤ- ው-- መ--- እ- እ------ በ-ረ-ት ቤ- ው-ጥ መ-መ- እ- እ-ወ-ለ-። ---------------------------- በክረምት ቤት ውስጥ መቀመጥ እኛ እንወዳለን። 0
b-k---m-t- b----w--it’----k’-met’i --y------ed-le-i. b--------- b--- w------ m--------- i--- i----------- b-k-r-m-t- b-t- w-s-t-i m-k-e-e-’- i-y- i-i-e-a-e-i- ---------------------------------------------------- bekiremiti bēti wisit’i mek’emet’i inya iniwedaleni.
Je chladno. ቀ-ቃዛ -ው። ቀ--- ነ-- ቀ-ቃ- ነ-። -------- ቀዝቃዛ ነው። 0
k’e--k--z------. k--------- n---- k-e-i-’-z- n-w-. ---------------- k’ezik’aza newi.
Prší. እ-ዘ---ነው። እ---- ነ-- እ-ዘ-በ ነ-። --------- እየዘነበ ነው። 0
iy--e---e n-wi. i-------- n---- i-e-e-e-e n-w-. --------------- iyezenebe newi.
Fúka vietor. ነ-ሻ--ነው። ነ--- ነ-- ነ-ሻ- ነ-። -------- ነፋሻማ ነው። 0
ne-ash-m--ne-i. n-------- n---- n-f-s-a-a n-w-. --------------- nefashama newi.
Je teplo. ሞቃታማ-ነ-። ሞ--- ነ-- ሞ-ታ- ነ-። -------- ሞቃታማ ነው። 0
m---a-a-a-ne-i. m-------- n---- m-k-a-a-a n-w-. --------------- mok’atama newi.
Je slnečno. ፀ-ያ- ነ-። ፀ--- ነ-- ፀ-ያ- ነ-። -------- ፀሐያማ ነው። 0
t͟--eḥāy-ma new-. t----------- n---- t-s-e-̣-y-m- n-w-. ------------------ t͟s’eḥāyama newi.
Je jasno. አስደሳች --። አ---- ነ-- አ-ደ-ች ነ-። --------- አስደሳች ነው። 0
ā--d--ac----ewi. ā--------- n---- ā-i-e-a-h- n-w-. ---------------- āsidesachi newi.
Aké je dnes počasie? የ--ር---ታው ምን-አ-ነ--ነ---ሬ? የ--- ሁ--- ም- አ--- ነ- ዛ-- የ-የ- ሁ-ታ- ም- አ-ነ- ነ- ዛ-? ------------------------ የአየር ሁኔታው ምን አይነት ነው ዛሬ? 0
y-’-y----h------i-mi-i ā-i-eti ne-i--arē? y------- h------- m--- ā------ n--- z---- y-’-y-r- h-n-t-w- m-n- ā-i-e-i n-w- z-r-? ----------------------------------------- ye’āyeri hunētawi mini āyineti newi zarē?
Dnes je chladno. ዛ----ቃ- -ው። ዛ- ቀ--- ነ-- ዛ- ቀ-ቃ- ነ-። ----------- ዛሬ ቀዝቃዛ ነው። 0
zarē---e----aza-ne--. z--- k--------- n---- z-r- k-e-i-’-z- n-w-. --------------------- zarē k’ezik’aza newi.
Dnes je teplo. ዛ- ሞ--ማ--ው። ዛ- ሞ--- ነ-- ዛ- ሞ-ታ- ነ-። ----------- ዛሬ ሞቃታማ ነው። 0
z-r- m---atama new-. z--- m-------- n---- z-r- m-k-a-a-a n-w-. -------------------- zarē mok’atama newi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!