Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   af Seisoene en weer

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [sestien]

Seisoene en weer

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Di---s---e ----o-n-: D-- i- d-- s-------- D-t i- d-e s-i-o-n-: -------------------- Dit is die seisoene: 0
Jar, leto, L-nte-----er, L----- s----- L-n-e- s-m-r- ------------- Lente, somer, 0
jeseň a zima. her-s, --n-er. h----- w------ h-r-s- w-n-e-. -------------- herfs, winter. 0
Leto je horúce. Die -o--- -s----m. D-- s---- i- w---- D-e s-m-r i- w-r-. ------------------ Die somer is warm. 0
V lete svieti slnko. In-d-- ----- s-yn---- s-n. I- d-- s---- s--- d-- s--- I- d-e s-m-r s-y- d-e s-n- -------------------------- In die somer skyn die son. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. I--d-- so--- -a-n s--- -ns-g--ag. I- d-- s---- g--- s--- o-- g----- I- d-e s-m-r g-a- s-a- o-s g-a-g- --------------------------------- In die somer gaan stap ons graag. 0
Zima je chladná. D-- ----er is---u-. D-- w----- i- k---- D-e w-n-e- i- k-u-. ------------------- Die winter is koud. 0
V zime sneží alebo prší. In -i- --n--r --eeu of-re-n----. I- d-- w----- s---- o- r--- d--- I- d-e w-n-e- s-e-u o- r-ë- d-t- -------------------------------- In die winter sneeu of reën dit. 0
V zime radi zostávame doma. I- die -inte----y --s gr--- tuis. I- d-- w----- b-- o-- g---- t---- I- d-e w-n-e- b-y o-s g-a-g t-i-. --------------------------------- In die winter bly ons graag tuis. 0
Je chladno. Di- ----o--. D-- i- k---- D-t i- k-u-. ------------ Dit is koud. 0
Prší. D-t-----. D-- r---- D-t r-ë-. --------- Dit reën. 0
Fúka vietor. Dit is-wi-d-rig. D-- i- w-------- D-t i- w-n-e-i-. ---------------- Dit is winderig. 0
Je teplo. D---is -a--. D-- i- w---- D-t i- w-r-. ------------ Dit is warm. 0
Je slnečno. Dit is-s----g. D-- i- s------ D-t i- s-n-i-. -------------- Dit is sonnig. 0
Je jasno. D---is--e---r. D-- i- h------ D-t i- h-l-e-. -------------- Dit is helder. 0
Aké je dnes počasie? H----s d-e--eer -anda-? H-- i- d-- w--- v------ H-e i- d-e w-e- v-n-a-? ----------------------- Hoe is die weer vandag? 0
Dnes je chladno. Dit--- k-ud van-ag. D-- i- k--- v------ D-t i- k-u- v-n-a-. ------------------- Dit is koud vandag. 0
Dnes je teplo. D----s --r--v---ag. D-- i- w--- v------ D-t i- w-r- v-n-a-. ------------------- Dit is warm vandag. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!