Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   mr ऋतू आणि हवामान

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

१६ [सोळा]

16 [Sōḷā]

ऋतू आणि हवामान

[r̥tū āṇi havāmāna]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: ह---त- -हेत. ह- ऋ-- आ---- ह- ऋ-ू आ-े-. ------------ हे ऋतू आहेत. 0
hē----ū -hē--. h- r--- ā----- h- r-t- ā-ē-a- -------------- hē r̥tū āhēta.
Jar, leto, व-ंत--उन्ह-ळा, व---- उ------- व-ं-, उ-्-ा-ा- -------------- वसंत, उन्हाळा, 0
Vasant-, un--ḷā, V------- u------ V-s-n-a- u-h-ḷ-, ---------------- Vasanta, unhāḷā,
jeseň a zima. शरद --ि ह---ळ-. श-- आ-- ह------ श-द आ-ि ह-व-ळ-. --------------- शरद आणि हिवाळा. 0
śa---a--ṇ--hi-āḷā. ś----- ā-- h------ ś-r-d- ā-i h-v-ḷ-. ------------------ śarada āṇi hivāḷā.
Leto je horúce. उन--ाळ-य-त-ह-- ऊ---र अस-े. उ--------- ह-- ऊ---- अ---- उ-्-ा-्-ा- ह-ा ऊ-द-र अ-त-. -------------------------- उन्हाळ्यात हवा ऊबदार असते. 0
Un-----ta-hav- ūb-d--a as--ē. U-------- h--- ū------ a----- U-h-ḷ-ā-a h-v- ū-a-ā-a a-a-ē- ----------------------------- Unhāḷyāta havā ūbadāra asatē.
V lete svieti slnko. उ-----्-ा- स--्- -----. उ--------- स---- त----- उ-्-ा-्-ा- स-र-य त-प-ो- ----------------------- उन्हाळ्यात सूर्य तळपतो. 0
Unhā-y--a sūr-a ---apa--. U-------- s---- t-------- U-h-ḷ-ā-a s-r-a t-ḷ-p-t-. ------------------------- Unhāḷyāta sūrya taḷapatō.
V lete sa radi chodíme prechádzať. आ---ा----बदार----त फ--ाय---------आ--त-. आ------ ऊ---- ह--- फ------ ज---- आ----- आ-्-ा-ा ऊ-द-र ह-े- फ-र-य-ा ज-य-ा आ-ड-े- --------------------------------------- आम्हाला ऊबदार हवेत फिरायला जायला आवडते. 0
Ām-ā-- --a-ā-------t------āy--- -āya-ā---a---ē. Ā----- ū------ h----- p-------- j----- ā------- Ā-h-l- ū-a-ā-a h-v-t- p-i-ā-a-ā j-y-l- ā-a-a-ē- ----------------------------------------------- Āmhālā ūbadāra havēta phirāyalā jāyalā āvaḍatē.
Zima je chladná. ह------ा---वा -ं-----अस--. ह-------- ह-- थ----- अ---- ह-व-ळ-य-त ह-ा थ-ड-ा- अ-त-. -------------------------- हिवाळ्यात हवा थंडगार असते. 0
H--āḷ-ā-a -a-ā---a-ḍa-ā----sa--. H-------- h--- t--------- a----- H-v-ḷ-ā-a h-v- t-a-ḍ-g-r- a-a-ē- -------------------------------- Hivāḷyāta havā thaṇḍagāra asatē.
V zime sneží alebo prší. हिव--्या----्फ---ं-ा-प-ऊस-पड-ो. ह-------- ब--- क---- प--- प---- ह-व-ळ-य-त ब-्- क-ं-ा प-ऊ- प-त-. ------------------------------- हिवाळ्यात बर्फ किंवा पाऊस पडतो. 0
H--āḷy-t- -a-p-a---n-- ---ūsa ---a--. H-------- b----- k---- p----- p------ H-v-ḷ-ā-a b-r-h- k-n-ā p-'-s- p-ḍ-t-. ------------------------------------- Hivāḷyāta barpha kinvā pā'ūsa paḍatō.
V zime radi zostávame doma. आम्हाला--ि----य-- घ-ा- -ा-----व--े. आ------ ह-------- घ--- र---- आ----- आ-्-ा-ा ह-व-ळ-य-त घ-ा- र-ह-े आ-ड-े- ----------------------------------- आम्हाला हिवाळ्यात घरात राहणे आवडते. 0
Āmhālā -ivā--āta --a-āta -----ē--va-a--. Ā----- h-------- g------ r----- ā------- Ā-h-l- h-v-ḷ-ā-a g-a-ā-a r-h-ṇ- ā-a-a-ē- ---------------------------------------- Āmhālā hivāḷyāta gharāta rāhaṇē āvaḍatē.
Je chladno. थंड आह-. थ-- आ--- थ-ड आ-े- -------- थंड आहे. 0
Th---a----. T----- ā--- T-a-ḍ- ā-ē- ----------- Thaṇḍa āhē.
Prší. प--स---त ---. प--- प-- आ--- प-ऊ- प-त आ-े- ------------- पाऊस पडत आहे. 0
Pā'ū-a-----t- ---. P----- p----- ā--- P-'-s- p-ḍ-t- ā-ē- ------------------ Pā'ūsa paḍata āhē.
Fúka vietor. व-रा सुटला---े. व--- स---- आ--- व-र- स-ट-ा आ-े- --------------- वारा सुटला आहे. 0
V--- su-a-ā -h-. V--- s----- ā--- V-r- s-ṭ-l- ā-ē- ---------------- Vārā suṭalā āhē.
Je teplo. ह--त-उ-्म- आह-. ह--- उ---- आ--- ह-े- उ-्-ा आ-े- --------------- हवेत उष्मा आहे. 0
Havē---uṣm--ā-ē. H----- u--- ā--- H-v-t- u-m- ā-ē- ---------------- Havēta uṣmā āhē.
Je slnečno. उ- --े. उ- आ--- उ- आ-े- ------- उन आहे. 0
U---ā-ē. U-- ā--- U-a ā-ē- -------- Una āhē.
Je jasno. आल-----ाय- --ा ---. आ--------- ह-- आ--- आ-्-ा-द-य- ह-ा आ-े- ------------------- आल्हाददायक हवा आहे. 0
Ā-'hā----y-ka h--- āhē. Ā------------ h--- ā--- Ā-'-ā-a-ā-a-a h-v- ā-ē- ----------------------- Āl'hādadāyaka havā āhē.
Aké je dnes počasie? आ----ामा---से आ--? आ- ह----- क-- आ--- आ- ह-ा-ा- क-े आ-े- ------------------ आज हवामान कसे आहे? 0
Ā-a-h-vāmāna --sē ā--? Ā-- h------- k--- ā--- Ā-a h-v-m-n- k-s- ā-ē- ---------------------- Āja havāmāna kasē āhē?
Dnes je chladno. आज थं-- --े. आ- थ--- आ--- आ- थ-ड- आ-े- ------------ आज थंडी आहे. 0
Āja-th--ḍī--hē. Ā-- t----- ā--- Ā-a t-a-ḍ- ā-ē- --------------- Āja thaṇḍī āhē.
Dnes je teplo. आज ग--ी-आ--. आ- ग--- आ--- आ- ग-म- आ-े- ------------ आज गरमी आहे. 0
Āj---a-amī-ā--. Ā-- g----- ā--- Ā-a g-r-m- ā-ē- --------------- Āja garamī āhē.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!