Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   ko 계절과 날씨

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [열여섯]

16 [yeol-yeoseos]

계절과 날씨

[gyejeolgwa nalssi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kórejčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: 이-- -절이-요. 이-- 계----- 이-은 계-이-요- ---------- 이것은 계절이에요. 0
ige-s-e-- -yej--l--eyo. i-------- g------------ i-e-s-e-n g-e-e-l-i-y-. ----------------------- igeos-eun gyejeol-ieyo.
Jar, leto, 봄- -름, 봄- 여-- 봄- 여-, ------ 봄, 여름, 0
bo-, --o-eu-, b--- y------- b-m- y-o-e-m- ------------- bom, yeoleum,
jeseň a zima. 가을 --고 겨-. 가- 그-- 겨-- 가- 그-고 겨-. ---------- 가을 그리고 겨울. 0
ga------euligo g----l. g----- g------ g------ g---u- g-u-i-o g-e-u-. ---------------------- ga-eul geuligo gyeoul.
Leto je horúce. 여름--따-해요. 여-- 따---- 여-은 따-해-. --------- 여름은 따뜻해요. 0
y-ol----eun t-a---u-----o. y---------- t------------- y-o-e-m-e-n t-a-t-u-h-e-o- -------------------------- yeoleum-eun ttatteushaeyo.
V lete svieti slnko. 여름에는---이--나-. 여--- 태-- 빛--- 여-에- 태-이 빛-요- ------------- 여름에는 태양이 빛나요. 0
yeo--u---n-un--a--ang-----c----o. y------------ t-------- b-------- y-o-e-m-e-e-n t-e-a-g-i b-c-n-y-. --------------------------------- yeoleum-eneun taeyang-i bichnayo.
V lete sa radi chodíme prechádzať. 우리는 여름에-산책하--것- ---요. 우-- 여-- 산--- 것- 좋---- 우-는 여-에 산-하- 것- 좋-해-. --------------------- 우리는 여름에 산책하는 것을 좋아해요. 0
uli--u- ye-l-um-e -anchaegh--eu- --o----l j-h-a-aey-. u------ y-------- s------------- g------- j---------- u-i-e-n y-o-e-m-e s-n-h-e-h-n-u- g-o---u- j-h-a-a-y-. ----------------------------------------------------- ulineun yeoleum-e sanchaeghaneun geos-eul joh-ahaeyo.
Zima je chladná. 겨울--추워요. 겨-- 추--- 겨-은 추-요- -------- 겨울은 추워요. 0
gy------un chuw-y-. g--------- c------- g-e-u---u- c-u-o-o- ------------------- gyeoul-eun chuwoyo.
V zime sneží alebo prší. 겨--는-눈----- -가-와요. 겨--- 눈- 오-- 비- 와-- 겨-에- 눈- 오-나 비- 와-. ------------------ 겨울에는 눈이 오거나 비가 와요. 0
gye-u-----un -un-- o--o----ig--wa-o. g----------- n---- o----- b--- w---- g-e-u---n-u- n-n-i o-e-n- b-g- w-y-. ------------------------------------ gyeoul-eneun nun-i ogeona biga wayo.
V zime radi zostávame doma. 우----울---에-----------. 우-- 겨-- 집- 있- 것- 좋---- 우-는 겨-에 집- 있- 것- 좋-해-. ---------------------- 우리는 겨울에 집에 있는 것을 좋아해요. 0
uli--u--g--ou--e-----e i-s-e---g--s--u--joh-------. u------ g------- j---- i------ g------- j---------- u-i-e-n g-e-u--- j-b-e i-s-e-n g-o---u- j-h-a-a-y-. --------------------------------------------------- ulineun gyeoul-e jib-e issneun geos-eul joh-ahaeyo.
Je chladno. 추--. 추--- 추-요- ---- 추워요. 0
c--w--o. c------- c-u-o-o- -------- chuwoyo.
Prší. 비가--요. 비- 와-- 비- 와-. ------ 비가 와요. 0
b-g---a-o. b--- w---- b-g- w-y-. ---------- biga wayo.
Fúka vietor. 바람이--어-. 바-- 불--- 바-이 불-요- -------- 바람이 불어요. 0
b--am---bul--oy-. b------ b-------- b-l-m-i b-l-e-y-. ----------------- balam-i bul-eoyo.
Je teplo. 따-해-. 따---- 따-해-. ----- 따뜻해요. 0
tt-tte-sh--yo. t------------- t-a-t-u-h-e-o- -------------- ttatteushaeyo.
Je slnečno. 맑--. 맑--- 맑-요- ---- 맑아요. 0
malg-ay-. m-------- m-l---y-. --------- malg-ayo.
Je jasno. 화---. 화---- 화-해-. ----- 화창해요. 0
hw--h-n---ey-. h------------- h-a-h-n-h-e-o- -------------- hwachanghaeyo.
Aké je dnes počasie? 오---날씨----요? 오-- 날-- 어--- 오-은 날-가 어-요- ------------ 오늘은 날씨가 어때요? 0
on-----u--n--ss-ga--ot---y-? o-------- n------- e-------- o-e-l-e-n n-l-s-g- e-t-a-y-? ---------------------------- oneul-eun nalssiga eottaeyo?
Dnes je chladno. 오늘- 추워요 오-- 추-- 오-은 추-요 ------- 오늘은 추워요 0
o-e-l-e-n--h---yo o-------- c------ o-e-l-e-n c-u-o-o ----------------- oneul-eun chuwoyo
Dnes je teplo. 오늘- 따뜻-요. 오-- 따---- 오-은 따-해-. --------- 오늘은 따뜻해요. 0
o-e---e-- --at-eus-a-y-. o-------- t------------- o-e-l-e-n t-a-t-u-h-e-o- ------------------------ oneul-eun ttatteushaeyo.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!