Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   no Årstider og vær

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [seksten]

Årstider og vær

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: D-t-e-e---r--ide-e: D---- e- å--------- D-t-e e- å-s-i-e-e- ------------------- Dette er årstidene: 0
Jar, leto, Vå--n- -o--ere-, V----- s-------- V-r-n- s-m-e-e-, ---------------- Våren, sommeren, 0
jeseň a zima. h--te- og -in-e-e-. h----- o- v-------- h-s-e- o- v-n-e-e-. ------------------- høsten og vinteren. 0
Leto je horúce. Som--ren----v-r-. S------- e- v---- S-m-e-e- e- v-r-. ----------------- Sommeren er varm. 0
V lete svieti slnko. Om so-m---n--k-nn-r so-a. O- s------- s------ s---- O- s-m-e-e- s-i-n-r s-l-. ------------------------- Om sommeren skinner sola. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Om so-m-r---gå--v- gj---e t--. O- s------- g-- v- g----- t--- O- s-m-e-e- g-r v- g-e-n- t-r- ------------------------------ Om sommeren går vi gjerne tur. 0
Zima je chladná. Vi-te--n -- -ald. V------- e- k---- V-n-e-e- e- k-l-. ----------------- Vinteren er kald. 0
V zime sneží alebo prší. Om ---te-----n---og-regn-r d-t. O- v------- s--- o- r----- d--- O- v-n-e-e- s-ø- o- r-g-e- d-t- ------------------------------- Om vinteren snør og regner det. 0
V zime radi zostávame doma. Om --nte--- b--- ----j-r-e hj--me. O- v------- b--- v- g----- h------ O- v-n-e-e- b-i- v- g-e-n- h-e-m-. ---------------------------------- Om vinteren blir vi gjerne hjemme. 0
Je chladno. Det-e- -a-dt. D-- e- k----- D-t e- k-l-t- ------------- Det er kaldt. 0
Prší. D-- re-ne-. D-- r------ D-t r-g-e-. ----------- Det regner. 0
Fúka vietor. De- -lås-r. D-- b------ D-t b-å-e-. ----------- Det blåser. 0
Je teplo. De--e--v--mt. D-- e- v----- D-t e- v-r-t- ------------- Det er varmt. 0
Je slnečno. D-t-e--sol. D-- e- s--- D-t e- s-l- ----------- Det er sol. 0
Je jasno. D-- -- -int. D-- e- f---- D-t e- f-n-. ------------ Det er fint. 0
Aké je dnes počasie? Hvor--- -r--ær-t-i-dag? H------ e- v---- i d--- H-o-d-n e- v-r-t i d-g- ----------------------- Hvordan er været i dag? 0
Dnes je chladno. I dag er--e- -a-d-. I d-- e- d-- k----- I d-g e- d-t k-l-t- ------------------- I dag er det kaldt. 0
Dnes je teplo. I d----r -et --rm-. I d-- e- d-- v----- I d-g e- d-t v-r-t- ------------------- I dag er det varmt. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!