Frasario

it Passato 2   »   gu Past tense 2

82 [ottantadue]

Passato 2

Passato 2

82 [બ્યાસી]

82 [Byāsī]

Past tense 2

[bhūtakāḷa 2]

Scegli come vuoi vedere la traduzione:   
Italiano Gujarati Suono di più
Hai dovuto chiamare l’ambulanza? શ-- -મ-રે--મ્બ્--લ-્સ-બોલ-વવ----ી? શ-- તમ-ર- એમ-બ-ય-લન-સ બ-લ-વવ- પડ-? શ-ં ત-ા-ે એ-્-્-ુ-ન-સ બ-લ-વ-ી પ-ી- ---------------------------------- શું તમારે એમ્બ્યુલન્સ બોલાવવી પડી? 0
śu--tamārē---by-l---- -ōl--av- p-ḍ-? śuṁ tamārē ēmbyulansa bōlāvavī paḍī? ś-ṁ t-m-r- ē-b-u-a-s- b-l-v-v- p-ḍ-? ------------------------------------ śuṁ tamārē ēmbyulansa bōlāvavī paḍī?
Hai dovuto chiamare il medico? ત-ારે-ડ-ક------બ-લા-વ--ી--રૂ- હતી? તમ-ર- ડ-ક-ટરન- બ-લ-વવ-ન- જર-ર હત-? ત-ા-ે ડ-ક-ટ-ન- બ-લ-વ-ા-ી જ-ૂ- હ-ી- ---------------------------------- તમારે ડૉક્ટરને બોલાવવાની જરૂર હતી? 0
Tam-rē-ḍ-kṭ-ra-ē --l--a-ā-ī-j-rū-a--a-ī? Tamārē ḍŏkṭaranē bōlāvavānī jarūra hatī? T-m-r- ḍ-k-a-a-ē b-l-v-v-n- j-r-r- h-t-? ---------------------------------------- Tamārē ḍŏkṭaranē bōlāvavānī jarūra hatī?
Hai dovuto chiamare la polizia? તમાર---ોલ---ે--ોલા-વી -ડી? તમ-ર- પ-લ-સન- બ-લ-વવ- પડ-? ત-ા-ે પ-લ-સ-ે બ-લ-વ-ી પ-ી- -------------------------- તમારે પોલીસને બોલાવવી પડી? 0
T----ē--ōlīsa---bōl-v----pa--? Tamārē pōlīsanē bōlāvavī paḍī? T-m-r- p-l-s-n- b-l-v-v- p-ḍ-? ------------------------------ Tamārē pōlīsanē bōlāvavī paḍī?
Ha il numero di telefono? Un momento fa ce l’avevo. ત---ી-પા------ નંબર છ--હું હમ--ં ------ે-હત-. તમ-ર- પ-સ- ફ-ન ન-બર છ- હ-- હમણ-- જ ત-મન- હત-. ત-ા-ી પ-સ- ફ-ન ન-બ- છ- હ-ં હ-ણ-ં જ ત-મ-ે હ-ી- --------------------------------------------- તમારી પાસે ફોન નંબર છે હું હમણાં જ તેમને હતી. 0
T-m--ī-pāsē--hō-a --mba----hē -u- -am-ṇāṁ j--t---nē ----. Tamārī pāsē phōna nambara chē huṁ hamaṇāṁ ja tēmanē hatī. T-m-r- p-s- p-ō-a n-m-a-a c-ē h-ṁ h-m-ṇ-ṁ j- t-m-n- h-t-. --------------------------------------------------------- Tamārī pāsē phōna nambara chē huṁ hamaṇāṁ ja tēmanē hatī.
Ha l’indirizzo? Un momento fa ce l’avevo. શું-તમા-ી -ાસ- સ-નામુ- ------ં હમ-ા--જ---મ-ે -તી. શ-- તમ-ર- પ-સ- સરન-મ-- છ-? હ-- હમણ-- જ ત-મન- હત-. શ-ં ત-ા-ી પ-સ- સ-ન-મ-ં છ-? હ-ં હ-ણ-ં જ ત-મ-ે હ-ી- ------------------------------------------------- શું તમારી પાસે સરનામું છે? હું હમણાં જ તેમને હતી. 0
Śuṁ-t-m-rī--ās- s--a-ā-uṁ----? Huṁ -ama-ā---- -ē-a-ē-h-t-. Śuṁ tamārī pāsē saranāmuṁ chē? Huṁ hamaṇāṁ ja tēmanē hatī. Ś-ṁ t-m-r- p-s- s-r-n-m-ṁ c-ē- H-ṁ h-m-ṇ-ṁ j- t-m-n- h-t-. ---------------------------------------------------------- Śuṁ tamārī pāsē saranāmuṁ chē? Huṁ hamaṇāṁ ja tēmanē hatī.
Ha la pianta della città? Un momento fa ce l’avevo. શુ--તમ-----ાસ--શહેરન----શો -ે- -ું હમ-ાં જ-તેને-હ-ી. શ-- તમ-ર- પ-સ- શહ-રન- નકશ- છ-? હ-- હમણ-- જ ત-ન- હત-. શ-ં ત-ા-ી પ-સ- શ-ે-ન- ન-શ- છ-? હ-ં હ-ણ-ં જ ત-ન- હ-ી- ---------------------------------------------------- શું તમારી પાસે શહેરનો નકશો છે? હું હમણાં જ તેને હતી. 0
Ś-ṁ-t--ār--p------hēran--na--ś- -h------ ----ṇ-ṁ -a -ē-- h-t-. Śuṁ tamārī pāsē śahēranō nakaśō chē? Huṁ hamaṇāṁ ja tēnē hatī. Ś-ṁ t-m-r- p-s- ś-h-r-n- n-k-ś- c-ē- H-ṁ h-m-ṇ-ṁ j- t-n- h-t-. -------------------------------------------------------------- Śuṁ tamārī pāsē śahēranō nakaśō chē? Huṁ hamaṇāṁ ja tēnē hatī.
È stato puntuale? Non è riuscito ad essere puntuale. શું--ે -મ--- -વ્-- -તો?--- --ય-ર --ી --્ય--- હત-. શ-- ત- સમયસર આવ-ય- હત-? ત- સમયસર આવ- શક-ય- ન હત-. શ-ં ત- સ-ય-ર આ-્-ો હ-ો- ત- સ-ય-ર આ-ી શ-્-ો ન હ-ો- ------------------------------------------------- શું તે સમયસર આવ્યો હતો? તે સમયસર આવી શક્યો ન હતો. 0
Śu- tē -amayasara --y---at-?--ē ----y-sar- āvī ś-k---na h--ō. Śuṁ tē samayasara āvyō hatō? Tē samayasara āvī śakyō na hatō. Ś-ṁ t- s-m-y-s-r- ā-y- h-t-? T- s-m-y-s-r- ā-ī ś-k-ō n- h-t-. ------------------------------------------------------------- Śuṁ tē samayasara āvyō hatō? Tē samayasara āvī śakyō na hatō.
Ha trovato la strada? Non riusciva a trovare la strada. શુ---ેણે -સ-ત--શોધી કાઢ-ય-? -ે ર---ો -ોધ- શક્-ો -હ--. શ-- ત-ણ- રસ-ત- શ-ધ- ક-ઢ-ય-? ત- રસ-ત- શ-ધ- શક-ય- નહ--. શ-ં ત-ણ- ર-્-ો શ-ધ- ક-ઢ-ય-? ત- ર-્-ો શ-ધ- શ-્-ો ન-ી-. ----------------------------------------------------- શું તેણે રસ્તો શોધી કાઢ્યો? તે રસ્તો શોધી શક્યો નહીં. 0
Ś-- ---ē -a--ō--ōd-ī-k---yō--T--r-st--śōdh---aky--nah-ṁ. Śuṁ tēṇē rastō śōdhī kāḍhyō? Tē rastō śōdhī śakyō nahīṁ. Ś-ṁ t-ṇ- r-s-ō ś-d-ī k-ḍ-y-? T- r-s-ō ś-d-ī ś-k-ō n-h-ṁ- -------------------------------------------------------- Śuṁ tēṇē rastō śōdhī kāḍhyō? Tē rastō śōdhī śakyō nahīṁ.
Ti capiva? Non riusciva a capirmi. શું -- તમને -મજ----તે-મ-ે-સ--ી શક્-ો---ીં. શ-- ત- તમન- સમજ-ય- ત- મન- સમજ- શક-ય- નહ--. શ-ં ત- ત-ન- સ-જ-ય- ત- મ-ે સ-જ- શ-્-ો ન-ી-. ------------------------------------------ શું તે તમને સમજ્યો તે મને સમજી શક્યો નહીં. 0
Śuṁ -ē t-m-nē---m-jy- t---an--s--ajī -a--- --hīṁ. Śuṁ tē tamanē samajyō tē manē samajī śakyō nahīṁ. Ś-ṁ t- t-m-n- s-m-j-ō t- m-n- s-m-j- ś-k-ō n-h-ṁ- ------------------------------------------------- Śuṁ tē tamanē samajyō tē manē samajī śakyō nahīṁ.
Perché non sei riuscito ad arrivare puntualmente? ત-- ---સર --મ --આવી--ક---? તમ- સમયસર ક-મ ન આવ- શક-ય-? ત-ે સ-ય-ર ક-મ ન આ-ી શ-્-ા- -------------------------- તમે સમયસર કેમ ન આવી શક્યા? 0
T--- s-may--ar- kēm- -a ā-ī-śakyā? Tamē samayasara kēma na āvī śakyā? T-m- s-m-y-s-r- k-m- n- ā-ī ś-k-ā- ---------------------------------- Tamē samayasara kēma na āvī śakyā?
Perché non riuscivi a trovare la strada? ત-- ર-્તો ક---ન--ો---શ--યા? તમ- રસ-ત- ક-મ ન શ-ધ- શક-ય-? ત-ે ર-્-ો ક-મ ન શ-ધ- શ-્-ા- --------------------------- તમે રસ્તો કેમ ન શોધી શક્યા? 0
T--ē-r---ō -ēm--na----h---a-yā? Tamē rastō kēma na śōdhī śakyā? T-m- r-s-ō k-m- n- ś-d-ī ś-k-ā- ------------------------------- Tamē rastō kēma na śōdhī śakyā?
Perché non riuscivi a capirlo? તમે--ેન--કે--ન -મ---શ-્-ા? તમ- ત-ન- ક-મ ન સમજ- શક-ય-? ત-ે ત-ન- ક-મ ન સ-જ- શ-્-ા- -------------------------- તમે તેને કેમ ન સમજી શક્યા? 0
Tamē--ē-ē-kēma -- sama-ī -a---? Tamē tēnē kēma na samajī śakyā? T-m- t-n- k-m- n- s-m-j- ś-k-ā- ------------------------------- Tamē tēnē kēma na samajī śakyā?
Non sono riuscito ad arrivare puntualmente, perché l’autobus non veniva. બસ ન---વ-થી---ં------ આવી --્યો-નહીં. બસ ન હ-વ-થ- હ-- સમયસર આવ- શક-ય- નહ--. બ- ન હ-વ-થ- હ-ં સ-ય-ર આ-ી શ-્-ો ન-ી-. ------------------------------------- બસ ન હોવાથી હું સમયસર આવી શક્યો નહીં. 0
B--- na--ōv-th- h-ṁ s-m-y-s--a --- śak-ō--ahīṁ. Basa na hōvāthī huṁ samayasara āvī śakyō nahīṁ. B-s- n- h-v-t-ī h-ṁ s-m-y-s-r- ā-ī ś-k-ō n-h-ṁ- ----------------------------------------------- Basa na hōvāthī huṁ samayasara āvī śakyō nahīṁ.
Non sono riuscito a trovare la strada, perché non avevo la pianta della città. મ--- -ાસે નક-ો-ન-હ----- હ-ં--સ્-ો---ધી--ક્-ો-ન-ીં. મ-ર- પ-સ- નકશ- ન હ-વ-થ- હ-- રસ-ત- શ-ધ- શક-ય- નહ--. મ-ર- પ-સ- ન-શ- ન હ-વ-થ- હ-ં ર-્-ો શ-ધ- શ-્-ો ન-ી-. -------------------------------------------------- મારી પાસે નકશો ન હોવાથી હું રસ્તો શોધી શક્યો નહીં. 0
M--ī---sē--ak-ś---a h-v-t-ī h-ṁ-ra--ō----h- -a--ō--a-īṁ. Mārī pāsē nakaśō na hōvāthī huṁ rastō śōdhī śakyō nahīṁ. M-r- p-s- n-k-ś- n- h-v-t-ī h-ṁ r-s-ō ś-d-ī ś-k-ō n-h-ṁ- -------------------------------------------------------- Mārī pāsē nakaśō na hōvāthī huṁ rastō śōdhī śakyō nahīṁ.
Non sono riuscito a capirlo, perché la musica era troppo alta. હ-ં-તે----મ---શક-----હ-- -ા-- કે-સ---ત ખૂ---ા-- હતુ-. હ-- ત-ન- સમજ- શક-ય- નહ-- ક-રણ ક- સ-ગ-ત ખ-બ લ-ઉડ હત--. હ-ં ત-ન- સ-જ- શ-્-ો ન-ી- ક-ર- ક- સ-ગ-ત ખ-બ લ-ઉ- હ-ુ-. ----------------------------------------------------- હું તેને સમજી શક્યો નહીં કારણ કે સંગીત ખૂબ લાઉડ હતું. 0
Huṁ-t--ē---ma-ī ---yō n-h-ṁ -ār-ṇ- -----ṅ---- k--ba-lā&a--s;-ḍa h--u-. Huṁ tēnē samajī śakyō nahīṁ kāraṇa kē saṅgīta khūba lā'uḍa hatuṁ. H-ṁ t-n- s-m-j- ś-k-ō n-h-ṁ k-r-ṇ- k- s-ṅ-ī-a k-ū-a l-&-p-s-u-a h-t-ṁ- ---------------------------------------------------------------------- Huṁ tēnē samajī śakyō nahīṁ kāraṇa kē saṅgīta khūba lā'uḍa hatuṁ.
Ho dovuto prendere un tassì. માર- કે--લેવ--પ-ી. મ-ર- ક-બ લ-વ- પડ-. મ-ર- ક-બ લ-વ- પ-ી- ------------------ મારે કેબ લેવી પડી. 0
Mārē-k--- -ēvī--aḍī. Mārē kēba lēvī paḍī. M-r- k-b- l-v- p-ḍ-. -------------------- Mārē kēba lēvī paḍī.
Ho dovuto comprare una pianta della città. મારે શ-ેર-ો -ક-ો ખરી-વ- --ો. મ-ર- શહ-રન- નકશ- ખર-દવ- હત-. મ-ર- શ-ે-ન- ન-શ- ખ-ી-વ- હ-ો- ---------------------------- મારે શહેરનો નકશો ખરીદવો હતો. 0
M--ē -a------ -ak--ō kh---d--- -a-ō. Mārē śahēranō nakaśō kharīdavō hatō. M-r- ś-h-r-n- n-k-ś- k-a-ī-a-ō h-t-. ------------------------------------ Mārē śahēranō nakaśō kharīdavō hatō.
Ho dovuto spegnere la radio. માર- રે---ો ----કર-- પ-્-ો. મ-ર- ર-ડ-ય- બ-ધ કરવ- પડ-ય-. મ-ર- ર-ડ-ય- બ-ધ ક-વ- પ-્-ો- --------------------------- મારે રેડિયો બંધ કરવો પડ્યો. 0
Mā-ē -ē--yō------a ---av- --ḍy-. Mārē rēḍiyō bandha karavō paḍyō. M-r- r-ḍ-y- b-n-h- k-r-v- p-ḍ-ō- -------------------------------- Mārē rēḍiyō bandha karavō paḍyō.

Le lingue si imparano meglio all’estero!

Per gli adulti imparare le lingue non è così semplice come lo è per i bambini. Lo sviluppo del cervello umano si è concluso e non è facile costruire nuove reti. Tuttavia, si può imparare bene una lingua straniera, recandosi nel paese dove viene parlata. Questo è il modo più efficiente. Tutti coloro che hanno fatto una vacanza studio nella propria vita lo sanno bene! In quel contesto, la lingua si impara più velocemente. Uno studio recente mette in luce che, all’estero, la lingua si impara diversamente. Il cervello riuscirebbe ad elaborare la lingua come se fosse la lingua madre. Da molto tempo i ricercatori ritengono che esistano diversi processi di apprendimento. In un esperimento, hanno chiesto ad un campione di individui di imparare una lingua inventata. Una parte di questi individui aveva frequentato un normale corso di lingua; gli altri avevano imparato la lingua fingendo di essere all’estero. Ai soggetti di questo esperimento veniva chiesto di rapportarsi all’ambiente che li circondava. Tutti coloro che incontravano, parlavano la lingua straniera. Questi ultimi non erano frequentatori di un corso di lingua, bensì appartenevano ad una comunità di parlanti provenienti da un altro paese. Pertanto, erano costretti a parlare la nuova lingua, per potersi esprimere. Dopo un periodo di tempo, si è proceduto ad un nuovo esperimento. I due gruppi mostravano una buona conoscenza della lingua straniera. Il loro cervello era stato in grado di elaborare le informazioni linguistiche, naturalmente in modo diverso! Coloro che avevano imparato la lingua “all’estero”, registravano attività cerebrali assai considerevoli. Il loro cervello era stato in grado di elaborare la nuova grammatica, come se fosse la grammatica della propria lingua. Si riconoscevano, così, gli stessi meccanismi tipici dei madrelingua. Per questo motivo, la vacanza studio rimane il modo più bello ed efficace di imparare una lingua!