Slovníček fráz

sk Rodina   »   ja 家族

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [二]

2 [Ni]

家族

[kazoku]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
starý otec 祖父/おじいさん 祖父/おじいさん 祖父/おじいさん 祖父/おじいさん 祖父/おじいさん 0
s-f-------an s---- o----- s-f-/ o-ī-a- ------------ sofu/ ojīsan
stará mama 祖母/おばあさん 祖母/おばあさん 祖母/おばあさん 祖母/おばあさん 祖母/おばあさん 0
s-b----bāsan s---- o----- s-b-/ o-ā-a- ------------ sobo/ obāsan
on a ona 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 0
k--- --------o k--- t- k----- k-r- t- k-n-j- -------------- kare to kanojo
otec 父/お父さん 父/お父さん 父/お父さん 父/お父さん 父/お父さん 0
c-i-hi---t-s-n c------ o----- c-i-h-/ o-ō-a- -------------- chichi/ otōsan
matka 母/お母さん 母/お母さん 母/お母さん 母/お母さん 母/お母さん 0
h--a/-o-ā--n h---- o----- h-h-/ o-ā-a- ------------ haha/ okāsan
on a ona 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 0
ka-e to---nojo k--- t- k----- k-r- t- k-n-j- -------------- kare to kanojo
syn 息子 息子 息子 息子 息子 0
m----o m----- m-s-k- ------ musuko
dcéra 0
mus-me m----- m-s-m- ------ musume
on a ona 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 0
ka-e ----an--o k--- t- k----- k-r- t- k-n-j- -------------- kare to kanojo
brat 兄弟 兄弟 兄弟 兄弟 兄弟 0
kyōdai k----- k-ō-a- ------ kyōdai
sestra 姉妹 姉妹 姉妹 姉妹 姉妹 0
s----i s----- s-i-a- ------ shimai
on a ona 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 0
kare to k-n-jo k--- t- k----- k-r- t- k-n-j- -------------- kare to kanojo
strýko おじ おじ おじ おじ おじ 0
oji o-- o-i --- oji
teta おば おば おば おば おば 0
oba o-- o-a --- oba
on a ona 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 彼と 彼女 0
k--e -- -anojo k--- t- k----- k-r- t- k-n-j- -------------- kare to kanojo
Sme rodina. 私達は 家族 です 。 私達は 家族 です 。 私達は 家族 です 。 私達は 家族 です 。 私達は 家族 です 。 0
wa--shit-chi--a-kazo--d-s-. w----------- w- k---------- w-t-s-i-a-h- w- k-z-k-d-s-. --------------------------- watashitachi wa kazokudesu.
Rodina nie je malá. 家族は 小さく ありません 。 家族は 小さく ありません 。 家族は 小さく ありません 。 家族は 小さく ありません 。 家族は 小さく ありません 。 0
kazo-u w--chīsa-u--ri-as--. k----- w- c------ a-------- k-z-k- w- c-ī-a-u a-i-a-e-. --------------------------- kazoku wa chīsaku arimasen.
Rodina je veľká. 家族は 大きい です 。 家族は 大きい です 。 家族は 大きい です 。 家族は 大きい です 。 家族は 大きい です 。 0
ka--k--wa--k----u. k----- w- ō------- k-z-k- w- ō-ī-e-u- ------------------ kazoku wa ōkīdesu.

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...